Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Republikáni v Senáte USA chcú ukončiť daňové úľavy na elektromobily

Republikáni v americkom Senáte v piatok večer predstavili revidovaný návrh zákona o daniach a rozpočte.

Súčasťou tohto návrhu je aj koniec federálnej daňovej úľavy 7 500 dolárov na nákup a lízing nových elektromobilov už 30. septembra.

Zároveň by skončila aj úľava 4 000 dolárov na kúpu jazdených elektromobilov.

Ide o výrazné zrýchlenie oproti predchádzajúcemu návrhu, ktorý počítal s ukončením úľav 180 dní po podpise zákona.

Návrh je výrazným odklonom od politiky bývalého prezidenta Joea Bidena, ktorý podporoval elektromobily a obnoviteľné zdroje energie v boji proti klimatickým zmenám a na zníženie emisií.

Republikáni v posledných mesiacoch opakovane útočia na subvencie pre elektromobily a navrhujú rýchlejšie ukončenie väčšiny daňových úľav pre čistú energiu, čo vyvoláva kritiku zo strany environmentálnych organizácií.

Ak by návrh prešiel, Američania by mali len niekoľko mesiacov na využitie federálnych úľav pri kúpe elektromobilu, čo by mohlo ovplyvniť predaje aj celkový prechod na čistejšiu dopravu v USA.

(reuters, red)

Minúta  |  

Vieme, čo znamená čeliť migračnému tlaku, odkázal Stocker v Berlíne

Rakúsky kancelár Christian Stocker v piatok v Berlíne vyhlásil, že Rakúsko vie z vlastnej skúsenosti, čo znamená čeliť migračnému tlaku, a preto rozumie prísnejším opatreniam Nemecka na spoločnej hranici.

Stocker zdôraznil, že Rakúsko chráni svoje hranice už od roku 2015 a že ochrana vnútorných hraníc v rámci Schengenu síce nebola pôvodným cieľom, ale v súčasnej situácii môže byť nevyhnutná.

Počty migrantov na rakúsko-nemeckej hranici označil za zvládnuteľné a ubezpečil, že nemecká politika nemá negatívny dopad na vzájomné vzťahy, s čím súhlasil aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt zaviedol začiatkom mája prísnejšie kontroly a umožnil odmietanie žiadateľov o azyl priamo na hranici, čo je v Nemecku predmetom právnych a politických diskusií. 

Opatrenia sú reakciou na zvýšený tlak nelegálnej migrácie a podľa nemeckých úradov majú motivovať susedné krajiny, aby zabránili tranzitu migrantov do Nemecka. 

Výnimky platia pre zraniteľné skupiny, ako sú tehotné ženy, deti bez sprievodu či chorí.

Podobné kontroly zaviedli v posledných rokoch viaceré krajiny EÚ, čím dočasne pozastavili voľný pohyb v rámci Schengenu. 

Stocker označil Rakúsko za „priekopníka“ prísnejšej azylovej politiky v EÚ a ocenil Merza ako partnera, ktorý má na migráciu podobný pohľad.

(tasr, red)

Minúta  |  

Po útoku v Gaze hlásia najmenej 11 mŕtvych, OSN apeluje na prímerie

Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok vyzval na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hamasom, keďže humanitárna kríza v Pásme Gazy podľa jeho slov dosahuje „hrozivé rozmery“.

Uviedol, že nedávne prímerie medzi Izraelom a Iránom je dôvodom na nádej, avšak v Gaze zomierajú ľudia pri hľadaní jedla.

„Hľadanie potravy sa nikdy nesmie stať rozsudkom smrti,“ zdôraznil Guterres, pričom nepriamo kritizoval distribučné centrá humanitárnej pomoci v Gaze.

Podľa OSN zahynulo od konca mája najmenej 410 Palestínčanov v blízkosti miest, kde Humanitárna nadácia pre Gazu rozdáva potravinovú pomoc.

Humanitárne organizácie ako Lekári bez hraníc označujú činnosť Humanitárnej nadácie pre Gazu za „masaker maskovaný ako humanitárna pomoc“ a tvrdia, že Palestínci sú nútení riskovať život pre základné zásoby. 

Situáciu v Gaze ďalej zhoršujú izraelské útoky, ktoré len v piatok pripravili o život najmenej 11 civilistov, pričom za posledných 24 hodín podľa miestnych úradov zomrelo vyše 70 ľudí.

Od začiatku vojny v októbri 2023 zahynulo v Pásme Gazy podľa palestínskych zdrojov už viac než 56 300 ľudí a vyše 132 600 bolo zranených.

Izraelská armáda sa k posledným incidentom nevyjadrila a údaje nebolo možné nezávisle overiť.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump: Putin aj svet opäť rešpektujú Spojené štáty

Americký prezident Donald Trump v piatok počas rozhovoru s novinármi vyzdvihol pozitívne vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina o vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom.

Trump zdôraznil, že Putin „opäť rešpektuje našu krajinu“, na rozdiel od minulého roka, keď bol prezidentom Joe Biden.

Podľa Trumpa rešpektujú USA aj čínsky prezident Si Ťin-pching a severokórejský líder Kim Čong-un. „Opäť nás rešpektujú,“ vyhlásil Trump a dodal, že za predchádzajúcej administratívy USA stratili rešpekt vo svete.

Trump kritizoval svojho predchodcu Bidena ako „neschopného prezidenta“ a tvrdil, že vtedajšia vláda bola obklopená „zlými ľuďmi so zlými úmyslami“.

Zdôraznil, že „svet opäť rešpektuje našu krajinu“.

Podľa agentúry TASS Putin nedávno uviedol, že vzťahy medzi Ruskom a USA sa začínajú stabilizovať vďaka Trumpovi.

Putin ocenil Trumpovu snahu o riešenie konfliktu na Ukrajine a označil ho za „odvážneho človeka“.

Ruský prezident tiež poznamenal, že medzi kľúčovými inštitúciami oboch krajín boli nadviazané pracovné kontakty a otvorené komunikačné kanály.

(tasr, red)

Minúta  |  

Irán odsudzuje Trumpove výroky: „Neúctivé a neakceptovateľné“

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v sobotu ostro odsúdil „neúctivé a neakceptovateľné“ vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump totiž tvrdil, že zachránil najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího pred „škaredou a potupnou smrťou“.

Arákčí na sociálnej sieti X vyhlásil, že ak Trump skutočne túži po dohode, mal by zmeniť svoj tón voči Chameneímu a prestať ubližovať jeho miliónom stúpencov.

Reagoval tak na Trumpove slová z tlačovej konferencie v Bielom dome, kde prezident potvrdil, že by zvážil ďalšie nálety na Irán, ak by tie minulotýždňové neboli úspešné v ukončení iránskych jadrových ambícií.

Trump na svojej sieti Truth Social uviedol, že Chameneí „dostal na frak“ útokmi USA a Izraela a že ho zachránil pred smrťou, keď nedovolil jeho zabitie.

Irán tieto tvrdenia odmietol a zdôraznil, že podobné výroky len zvyšujú napätie a znemožňujú akúkoľvek dohodu medzi krajinami.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nemeckí sociálni demokrati zvolili za predsedov Klingbeila a Basovú

Na čele nemeckej vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) budú najbližšie dva roky stáť vicekancelár a minister financií Lars Klingbeil a ministerka práce Bärbel Basová.

Na zjazde v Berlíne ich za predsedov zvolili stranícki delegáti – Klingbeil získal 64,9 percenta hlasov, zatiaľ čo Basová až 95 percent.

Výsledok je pre Klingbeila signálom oslabenia pozície, naopak Basová z hlasovania vyšla výrazne posilnená.

Vo februárových parlamentných voľbách dosiahla SPD najhorší povojnový výsledok so ziskom 16,4 percenta hlasov, čo ju odsunulo na tretie miesto za CDU/CSU a AfD.

Napriek tomu SPD zostavila vládu s konzervatívnym blokom CDU/CSU.

Po volebnom neúspechu strana prehodnocuje svoju politiku a počas zjazdu sa sústredí najmä na pracovnú agendu, no očakávajú sa aj diskusie o postoji k Rusku či nemeckému zbrojeniu.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.