Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko preberá šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie

Dánsko od utorka preberá od Poľska rotujúce šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Severská krajina nastupuje do čela EÚ v období rastúcich globálnych konfliktov, zvyšujúceho sa obchodného napätia a pred začiatkom náročných rokovaní o dlhodobom rozpočte Únie.

EÚ sa zároveň čoraz viac sústreďuje na posilnenie konkurencieschopnosti a obranyschopnosti.

Pod heslom „Silná Európa v meniacom sa svete“ sa dánske predsedníctvo plánuje zamerať na obranné projekty v reakcii na hrozby zo strany Ruska a na podporu hospodárskeho rastu.

Kodaň chce tiež dosiahnuť pokrok v legislatíve týkajúcej sa nelegálnej migrácie a klimatickej politiky. Výzvou bude aj pretrvávajúca maďarská blokáda prístupových rokovaní s Ukrajinou.

V júli má byť predstavený návrh nového viacročného rozpočtu EÚ na obdobie 2028 – 2034, čo odštartuje náročné rokovania medzi členskými štátmi.

Dánsko bude tiež viesť diskusie o reforme farmaceutických pravidiel a klimatických cieľoch Únie.

Oficiálna otváracia ceremónia predsedníctva sa uskutoční vo štvrtok v Aarhuse.

Po Dánsku prevezme predsedníctvo Cyprus.

(tasr, red)

  |  

Irán vylučuje rýchle obnovenie jadrových rokovaní s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok večer vylúčil rýchle obnovenie rokovaní o jadrovom programe so Spojenými štátmi americkými.

Uviedol, že Teherán najprv potrebuje záruky, že počas rozhovorov nebude opäť napadnutý, a preto podľa neho rokovania nemôžu začať v blízkej dobe.

Zdôraznil, že „dvere diplomacie nikdy nezatvoria“, ale Irán je pripravený brániť sa v prípade akejkoľvek agresie.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil možnosť obnovenia rokovaní už tento týždeň, no Biely dom aj Teherán neskôr potvrdili, že žiadne stretnutie zatiaľ naplánované nie je.

Dôvodom napätia je aj nedávna eskalácia konfliktu, keď Izrael 13. júna zaútočil na iránske ciele a Spojené štáty následne bombardovali tri iránske jadrové zariadenia.

Irán na to odpovedal útokom na americkú základňu v Katare.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 vo svojom spoločnom vyhlásení podporili prímerie medzi Izraelom a Iránom a vyzvali na obnovenie rokovaní o jadrovom programe Teheránu.

G7 zároveň apeluje na všetky strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii a destabilizácii regiónu.

(tasr, red)

  |  

Lev XIV. rokoval s pravoslávnymi zástupcami o zbližovaní kresťanov

Pápež Lev XIV. prijal vo Vatikáne delegáciu Ekumenického patriarchátu Konštantínopolu pri príležitosti sviatku sv. Petra a Pavla. Delegáciu viedol metropolita Emmanuel z Chalkedónu, píše Catholic News Agency.

Pápež zdôraznil, že cieľom je dosiahnuť plné viditeľné spoločenstvo medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou, čo si podľa neho vyžaduje trpezlivý dialóg a vzájomné počúvanie.

Pripomenul aj historické kroky pápeža Pavla VI. a patriarchu Athenagorasa, ktorými položili základy zmieru. Lev XIV. ocenil dlhodobú blízkosť patriarchu Bartolomeja a vyzdvihol tradičnú výmenu delegácií ako znak už existujúceho spoločenstva medzi oboma cirkvami.

Katolícka a pravoslávna cirkev sú rozdelené od veľkej schizmy v roku 1054, snahy o zblíženie prebiehajú desaťročia.

(mja)

  |  

Rezort financií znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu

Slovenská ekonomika podľa Ministerstva financií SR v roku 2025 porastie o 1,3 percenta, čo je o 0,6 percentuálneho bodu menej ako vo februárovej prognóze.

Dôvodom sú globálna neistota, oslabenie investícií a možné zavedenie ciel zo strany USA. Aj napriek spomaleniu má rast HDP na Slovensku prevýšiť priemer eurozóny.

Ministerstvo zároveň očakáva mierny pokles zamestnanosti o 0,2 percenta, no reálne mzdy by mali rásť o päť percent a inflácia dosiahne 3,9 percenta.

Do roku 2026 sa predpokladá zlepšenie situácie a zrýchlenie rastu ekonomiky. Opozičné PS však kritizuje vládu za to, že konsolidáciou verejných financií podľa nich brzdí hospodársky rast.

(tasr, mja)

  |  

EÚ ponúka univerzálne clo. Žiada však zníženie ciel na autá, oceľ aj čipy

Európska únia je podľa Bloomberg News otvorená dohode o voľnom obchode s USA, ktorá by zaviedla univerzálne clo vo výške 10 percent na mnohé exportované produkty.

Únia však požaduje americké záväzky na zníženie ciel v kľúčových odvetviach, ako sú farmaceutiká, alkohol, polovodiče či civilné letectvo.

Brusel zároveň tlačí na Washington, aby uplatnil kvóty a výnimky, ktoré by zmiernili 25-percentné clo na automobily a súčiastky, ako aj 50-percentné clo na oceľ a hliník. Agentúra Reuters zatiaľ správu nezávisle neoverila.

(reuters, mja)

  |  

USA zrušia sankcie voči Sýrii, krajina diskutuje s Izraelom o mieri

Izrael a Sýria pokračujú v bezpečnostných rozhovoroch, ktoré by mohli viesť k mierovej dohode, no rokovania narážajú na zásadný problém, píše Jerusalem Post.

Sýria odmieta umožniť Izraelu vojenské operácie na svojom území, zatiaľ čo Izrael trvá na práve reagovať na bezpečnostné hrozby, najmä ak sa stiahne z nárazníkových zón.

Minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar zdôraznil, že Golan ostáva neoddeliteľnou súčasťou Izraela a cieľom je zahrnúť Sýriu a Libanon do Abrahámových dohôd.

Podľa zdrojov bude dohoda, ak sa dosiahne, skôr bezpečnostným usporiadaním ako plnohodnotným mierom. USA zároveň zrušia väčšinu sankcií voči Sýrii, čo má uľahčiť pokrok v rokovaniach.

(mja)