Preskočiť na obsah
  |  

Berlín chce posilniť NATO tankami za 25 miliárd eur, Patriotmi podporí Kyjev

Nemecko pripravuje objednávku tankov v hodnote 25 miliárd eur na posilnenie svojich brigád v rámci NATO, informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi

Berlín zvažuje nákup až 2 500 obrnených vozidiel a tisíc tankov v rámci spoločného európskeho úsilia o vytvorenie nových brigád na odstrašenie Ruska.

NATO žiada od Nemecka, aby do roku 2030 poskytlo až sedem bojových brigád, čo je reakcia na rastúce obavy z ruskej agresie.

Okrem toho nemecká vláda potvrdila, že vedie rokovania s USA o kúpe systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré by následne poskytla Ukrajine

Berlín je pripravený financovať nákup dvoch systémov Patriot pre Kyjev, keďže Ukrajina neuspela pri pokuse získať tieto systémy priamo od Spojených štátov

Nemecko už predtým poskytlo Ukrajine časť svojich vlastných systémov Patriot, avšak podľa vládnych zdrojov nie je možné výpadok amerických dodávok plne nahradiť.

Rokovania s Washingtonom komplikuje nedávne rozhodnutie USA pozastaviť časť vojenskej pomoci Ukrajine, vrátane dodávok rakiet a protivzdušných systémov, čo vyvolalo obavy v Berlíne, že Spojené štáty môžu odmietnuť aj transfer systémov Patriot financovaných Nemeckom

Nemecko a ďalší spojenci preto zvažujú, ako ďalej posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu v čase narastajúcej ruskej ofenzívy.

(bloomberg, red)

  |  

FlyDubai obnovila ako prvá medzinárodné lety do Teheránu

Letecká spoločnosť FlyDubai sa v piatok stala prvým medzinárodným dopravcom, ktorý po 20-dňovom prerušení obnovil pravidelné lety na teheránske letisko Imáma Chomejního.

Letová výluka bola zavedená po izraelských útokoch na Irán a platila od 13. júna.

Pristátie letu FZ1930 z Dubaja podľa oficiálnej agentúry IRNA znamená začiatok postupného návratu k bežnej prevádzke v iránskom vzdušnom priestore.

Mieste úrady označili opätovné otvorenie letiska za dôkaz obnovenia stability a efektívneho krízového manažmentu v iránskom letectve.

Irán od štvrtka znovu otvoril väčšinu letísk a svoj vzdušný priestor pre vnútroštátne aj medzinárodné lety, s výnimkou letísk v Isfaháne a Tabrize, ktoré zostávajú zatvorené do dokončenia bezpečnostných opatrení.

Iránsky vzdušný priestor je pre tranzitné lety otvorený v čase od 5:00 do 18:00 miestneho času.

(reuters, red)

  |  

Nový vojenský ordinár Šajgalík prijme biskupské svätenie v októbri

Pavol Šajgalík, ktorého pápež František nedávno vymenoval za nového ordinára Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, prijme biskupské svätenie 18. októbra 2025 v Bratislave.

Informáciu zverejnila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska po skončení plenárneho zasadnutia v Spišskej Kapitule.

Hlavným svätiteľom bude emeritný ordinár Mons. František Rábek, ktorý zatiaľ pôsobí ako apoštolský administrátor ordinariátu až do oficiálneho prevzatia úradu jeho nástupcom.

Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov poskytuje duchovnú službu profesionálnym vojakom, policajtom, hasičom, colníkom či príslušníkom väzenskej stráže.

Ide o samostatnú cirkevnú štruktúru v rámci Katolíckej cirkvi so štatútom diecézy.

Pavol Šajgalík tak čoskoro prevezme vedenie duchovnej starostlivosti o mužov a ženy vo výkone služby, čím symbolicky nadviaže na dlhoročné pôsobenie biskupa Rábeka, ktorý v tejto funkcii pôsobil od jej vzniku v roku 2003.

Jeho svätenie bude zároveň historickým momentom pre slovenský vojenský ordinariát, ktorý vstupuje do novej etapy.

(tasr, red)

  |  

Akcie klesli, trhy čakajú na Trumpov termín obchodných dohôd

Akciové trhy v Európe v piatok mierne oslabili, hoci Wall Street vo štvrtok dosiahol nové rekordné maximá.

Investori sú opatrní pred blížiacim sa termínom, ktorý stanovil americký prezident Donald Trump na uzatvorenie obchodných dohôd – konečný termín je už budúci týždeň 9. júla.

Trump avizoval, že už v piatok začne jednotlivým krajinám zasielať listy s konkrétnymi sadzbami ciel, ktoré budú platiť na ich vývoz do USA, čo predstavuje posun oproti skorším sľubom o viacerých bilaterálnych dohodách.

Paneurópsky index STOXX 600 klesol o 0,6 percenta. K poklesu prispeli napríklad akcie výrobcov liehovín Pernod Ricard a Remy Cointreau po tom, čo Čína oznámila zavedenie ciel až do 34,9 percenta na európsky koňak od 5. júla.

Americké futures na S&P 500 oslabili o 0,5 percenta po tom, čo index vo štvrtok uzavrel na novom historickom maxime.

Wall Street je v piatok zatvorená pre Deň nezávislosti. Na devízových trhoch dolár po štvrtkovom raste mierne korigoval svoju cenu, keďže trhy už nepočítajú s rýchlym znížením sadzieb Fedu po lepších dátach z trhu práce.

Medzi investormi prevláda nálada na čakanie, pričom ďalší vývoj bude závisieť od výsledku rokovaní o obchodných dohodách a reakcií na nový americký rozpočtový zákon "Big Beautiful Bill", ktorý pridáva 3,4 bilióna dolárov k štátnemu dlhu.

(reuters, red)

  |  

Drucker odmieta zodpovednosť za blokovanie eurofondov pre samosprávy

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) sa ohradil voči tvrdeniam, že by navrhol krátenie eurofondov pre samosprávy.

Reagoval tak na slová ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), ktorý po rokovaní vlády tvrdil, že práve Drucker navrhol zablokovanie 200 miliónov eur z eurofondov smerujúcich do regiónov.

„Hlas ani žiadny jeho minister nič podobné nenavrhol,“ zdôraznil Drucker.

Podľa neho je to práve Migaľ, kto počas rokovania vlády prišiel s návrhom zrušiť výnimku z flexibility pre samosprávy, čo by malo za následok blokáciu až 400 miliónov eur, nie 200 miliónov, ako Migaľ tvrdil.

Upozornil ho na to priamo na rokovaní. Vyjadrenia prichádzajú po stredajšej tlačovej besede predsedu parlamentu Richarda Rašiho a štátneho tajomníka rezortu vnútra Michala Kaliňáka (obaja Hlas).

Tí označili odblokovanie spomínanej sumy za nevyhnutné riešenie pre samosprávy.

Spor medzi ministrami poukazuje na rastúce napätie v rámci vládnej koalície, kde sa jednotliví predstavitelia navzájom obviňujú z krokov s výrazným dopadom na fungovanie miest a obcí.

(teraz, red)

  |  

Reuters: Nemecko plánuje šesťmesačnú dobrovoľnú vojenskú službu

Podľa informácií agentúry Reuters Nemecko plánuje zaviesť nový systém dobrovoľnej vojenskej služby, ktorá by trvala šesť mesiacov.

Počas tejto služby by regrúti absolvovali výcvik najmä na jednoduché úlohy, ako sú strážne služby. Reuters uvádza, že cieľom je zvýšiť počet vycvičených záložníkov z aktuálnych 100-tisíc na dvojnásobok.

Systém má byť primárne dobrovoľný, no v prípade nízkeho záujmu by mohlo dôjsť aj k povinnému odvodu.

Tento krok je podľa Reuters reakciou na potrebu posilniť obranyschopnosť krajiny po ruskej invázii na Ukrajinu.

Nemecké ministerstvo obrany sa k týmto plánom odmietlo vyjadriť.

(reuters, red)