Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena ropy mierne vzrástla, trh reaguje na zásoby i rokovania EÚ-USA

Ceny ropy vo štvrtok mierne vzrástli, pričom Brent sa obchodoval v cene okolo 58,39 eur za barel. Ropné trhy povzbudil pokrok v obchodných rokovaniach medzi EÚ a USA, kde sa rysuje dohoda podobná tej s Japonskom, vrátane 15-percentných ciel na európsky tovar.

Zároveň pozitívne prekvapil pokles ropných zásob v USA – o 3,2 milióna barelov, čo je dvojnásobok oproti očakávaniam. Rast cien však tlmí neistota okolo americko-čínskej obchodnej agendy a mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Americká WTI ropa sa predávala za 55,67 eur za barel, čo je nárast o 0,4 percenta. Analytici predpokladajú, že cena WTI zostane v pásme 50 – 60 eur.

Hoci impulzov pre rast je viacero, trh zostáva opatrný. Kombinácia geopolitických faktorov a obchodnej diplomacie tak naďalej ovplyvňuje vývoj cien komodity.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael skúma reakciu Hamasu na návrh prímeria v Gaze

Izrael na čele s premiérom Benjaminom Netanjahuom v súčasnosti analyzuje najnovší návrh Hamasu týkajúci sa prímeria v Pásme Gazy a výmeny rukojemníkov. Palestínske hnutie predložilo svoju odpoveď po tom, ako predchádzajúci návrh okamžite odmietli arabskí sprostredkovatelia.

Hamas požaduje širší prístup humanitárnej pomoci, stiahnutie izraelských jednotiek a písomné záruky o trvalom ukončení vojny. Tiež žiada, aby distribúciu pomoci opäť prevzala OSN namiesto kontroverznej nadácie podporovanej USA a Izraelom.

Sporným bodom je aj šírka nárazníkovej zóny – kým Izrael navrhuje 2 km, Hamas trvá na 800 metroch. Zároveň Hamas navýšil počet palestínskych väzňov s doživotným trestom, ktorých žiada prepustiť výmenou za každého živého rukojemníka.

Odpoveď zatiaľ nebola zverejnená verejnosti, no izraelská vláda ju podľa denníka Times of Israel označila za menej extrémnu ako predchádzajúcu. Vývoj naznačuje náznaky posunu v zložitých rokovaniach, hoci dohoda je stále neistá.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Turecko ako medzičlánok? Ložiská z Bytče údajne skončili v ruskej armáde

Slovenská firma Kinex Bearings čelí podozreniu, že v roku 2024 cez Turecko dodala ložiská do Ruska, čím mohla obísť sankcie EÚ. Portál United24 Media uvádza, že štyri zásielky s ložiskami – využiteľnými aj vo vojenskej technike – smerovali do Ruska napriek zákazu ich exportu.

Kinex spoluprácu poprel, ale pre spravodajský web televízie ta3 pripustil, že nevie úplne zabrániť reexportu svojich výrobkov.

Firma zdôraznila, že prijala preventívne opatrenia, vrátane doložky zakazujúcej vývoz do Ruska. Ložiská značky Kinex sa podľa medzinárodných expertov objavili vo vnútri zničenej ruskej techniky.

Európska únia ich považuje za kritickú súčasť vojenskej výbavy a ich vývoz prísne zakazuje. Ak by sa preukázalo vedomé porušenie sankcií, hrozia firme vážne právne dôsledky.

(mja)

Minúta  |  

Úrady pátrajú po lietadle s desiatkami cestujúcich, zmizlo nad Sibírou

V ruskej Amurskej oblasti zmizlo osobné lietadlo typu An-24, ktoré letelo po trase Chabarovsk–Blagoveščensk–Tynda.

Ako uvideli záchranné zložky pre agentúru Interfax, s lietadlom nie je žiadny kontakt, a neprešlo ani bezpečnostnými kontrolami pred pristátím v cieľovej destinácii.

Na palube sa nachádzalo 49 ľudí. Podľa informácií miestnych úradov nikto neprežil.

Z informácií, ktoré sú zatiaľ verejne známe, vieme, že Ruské letecké úrady stratili kontakt s lietadlom spoločnosti Angara, ktoré sa neohlásilo na určenom kontrolnom bode niekoľko kilometrov od letiska Tynda, kam smerovalo.

Podľa miestnych úradov havarovalo približne 15 kilometrov od cieľovej destinácie.

Miestne úrady okamžite spustili vyšetrovanie. Podrobnosti o možnej príčine zmiznutia zatiaľ neboli zverejnené.

Za predbežnú príčinu havárie sa považuje chyba posádky, uviedol jeden zo zdrojov pre TASS. „Ako možný scenár sa uvažuje o chybe posádky, ktorá pri pristávaní za zlej viditeľnosti narazila do svahu kopca. Zvažujú sa aj iné verzie,“ prezradil.

Situáciu pozorne sledujú ruské médiá a očakáva sa oficiálne vyjadrenie federálnych orgánov. Lietadlo An-24 patrí medzi staršie stroje sovietskej konštrukcie, ktoré sa v niektorých regiónoch Ruska stále bežne používajú.

(reuters, Interfax, tasr, mja, red)

Minúta  |  

Ministerstvo obrany nakúpilo herné konzoly za viac ako 40-tisíc eur

Ministerstvo obrany SR nakúpilo počas júna a júla 2025 herné konzoly PlayStation 5 a Xbox Series X spolu s príslušenstvom a desiatkami hier za viac než 40-tisíc eur, všimol si instagramový profil @nasratyobcan.

Vyplýva to z troch samostatných zmlúv zverejnených v Centrálnom registri, ktoré rezort uzavrel so spoločnosťami ITSK a LIsyst. Najväčší kontrakt vo výške vyše 20-tisíc eur zahŕňa dodanie desiatich konzol od oboch značiek a viac ako 30 hier.

Ďalšie dve objednávky obsahovali konzoly s príslušenstvom pre virtuálnu realitu a lokalizovanými hrami, určené pre vojenské útvary v Trenčíne a v Nitre.

Ministerstvo zatiaľ účel nákupov nekomentovalo, no podobné zariadenia sa v armádach iných krajín využívajú na oddych vojakov či v psychologických programoch.

(mja)

Minúta  |  

Po výpadoch proti Powellovi sa Trump chystá osobne do centrály Fedu

Americký prezident Donald Trump plánuje vo štvrtok navštíviť centrálu Federálneho rezervného systému (Fed), čo mnohí vnímajú ako krok zvyšujúci tlak na jeho šéfa Jeroma Powella. Trump dlhodobo kritizuje Powella za údajne príliš opatrné znižovanie úrokových sadzieb a najnovšie ho označil za „hlupáka“.

Okrem toho Biely dom spochybnil dohľad Fedu nad rekonštrukciou jeho budov, pri ktorej došlo k 700-miliónovému navýšeniu nákladov.

Trump sa netají želaním vidieť úrokové sadzby na úrovni 1 percenta, aby znížil náklady vlády na obsluhu dlhu, no žiadny člen Fedu takýto výrazný pokles nepredpokladá.

Bývalí šéfovia centrálnej banky varujú, že Trumpove zásahy ohrozujú nezávislosť Fedu a ekonomickú stabilitu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.