Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dow Jones a Nasdaq padli, Trumpove clá a slabý trh práce zneistili burzy

Americké akciové trhy majú za sebou náročný začiatok augusta.

Kľúčové indexy Dow Jones, S&P 500 aj Nasdaq zaznamenali výrazné straty, pričom týždenné výkony boli najhoršie za niekoľko mesiacov.

Investori reagovali na slabé údaje z trhu práce – v júli vzniklo len 73-tisíc pracovných miest namiesto očakávaných 105-tisíc a ministerstvo práce zároveň výrazne znížilo predošlé mesačné údaje.

Dôvodom je aj neistota spôsobená novými clami, ktoré prezident Trump uvalil na desiatky obchodných partnerov USA.

Obchodná neistota a známky spomaľovania trhu práce spôsobili aj pokles akcií bánk, pričom JPMorgan, Wells Fargo a Bank of America oslabili o viac ako dve až tri percenta.

Ekonomická neistota tak zatienila trh na viacerých frontoch.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Spolupáchateľka Epsteina je vo väznici s nižším dohľadom, čo vyvolalo hnev

Ghislaine Maxwellová, odsúdená na dvadsať rokov za sexuálne zneužívanie a obchodovanie s deťmi v súvislosti s kauzou Jeffreyho Epsteina, bola presunutá do federálnej väznice s nižším stupňom stráženia v Texase. Informoval o tom portál Deutschewelle.

Presun do zariadenia v meste Bryan, ktoré má voľnejší režim a menej prísne bezpečnostné opatrenia, vyvolal ostrú kritiku zo strany obetí. Tí obvinili úrady zo zhovievavosti a snahu o „zametenie pod koberec“.

Maxwellová sa nedávno stretla s vysokým predstaviteľom americkej justície Todd Blancheom, čo podnietilo špekulácie o možnej dohode alebo dokonca prezidentskej milosti.

Prípad Epstein a Maxwellová opäť rezonuje v čase, keď administratíva Donalda Trumpa čelí tlaku pre netransparentnosť v takzvaných Epsteinových spisoch. Trump kedysi označil Epsteina za „blízkeho priateľa“ a teraz čelí otázkam, či by Maxwellovú mohol omilostiť.

(Deutschewelle, red.)

Minúta  |  

Helsinki bez úmrtí na cestách: rok bez obetí vďaka obmedzeniu rýchlosti

V Helsinkách, metropole Fínska, už viac než rok neevidovali ani jedno úmrtie pri dopravnej nehode – čo je historický míľnik pre mesto s takmer 700-tisíc obyvateľmi.

Za výrazným poklesom tragických incidentov stojí kombinácia viacerých opatrení: zavedenie rýchlostného limitu 30 km/h na väčšine ulíc, rozsiahle investície do infraštruktúry pre chodcov a cyklistov, rozšírený kamerový dohľad, ako aj prísnejšia kontrola dopravných pravidiel.

Kľúčovým faktorom je aj kvalitná verejná doprava, ktorá znižuje potrebu jazdy autom.

V roku 2023 bolo v Helsinkách zaznamenaných len 277 zranení, čo je najnižší údaj v histórii.

Podobné opatrenia zaviedli aj Paríž, Brusel či Bologna, kde sa potvrdili priaznivé efekty znižovania rýchlosti – úmrtí a zranení ubudlo o vyše tretinu.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Cieľom Hamasu je štát Palestína s hlavným mestom Jeruzalem. Dovtedy zbrane nezloží

Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu vyhlásilo, že nezloží svoje zbrane, dokým nebude zriadený nezávislý a suverénny palestínsky štát, ktorého hlavným mestom bude Jeruzalem.

„Ozbrojeného odporu sa nemožno vzdať až do úplného obnovenia našich národných práv, medzi ktorými je na prvom mieste vytvorenie nezávislého, plne suverénneho palestínskeho štátu s Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom,“ uviedli militanti vo vyhlásení. Svoj boj tiež podľa vlastných slov neukončia, dokým bude Izrael pokračovať v okupácii palestínskych území.

Hamas zároveň priamo kritizoval piatkovú návštevu osobitného vyslanca USA pre Blízky východ Stevea Witkoffa v Pásme Gazy. Podľa hnutia išlo o „vopred pripravené divadlo, ktorého cieľom je zavádzať verejnú mienku, vylepšiť obraz okupačnej mocnosti a poskytnúť politické krytie pre hladomor a pokračovanie systematického zabíjania detí a neozbrojených civilistov v Pásme Gazy“.

Americkú vládu Hamas vyzval, „aby niesla svoju historickú zodpovednosť, prestala zatvárať oči nad zločinom storočia v Gaze a pristúpila k dohode o prímerí, ktorá povedie k ukončeniu agresie, stiahnutiu okupačnej armády a zrušeniu nespravodlivého obliehania palestínskeho ľudu.“

(tasr, reuters)
   

Minúta  |  

Prague Pride opäť v uliciach. Okrem dúhovej agendy na ňom upozorňovali aj na situáciu v Gaze

Ulicami Prahy prešiel v sobotu prešiel pochod Pride na podporu práv LGBT komunity. Účastníci sprievod odštartovali na Václavskom námestí a ich cieľom bola Letenská pláň.

Viacerí pochodujúci niesli v rukách dúhové vlajky, ale aj zástavy Česka, Slovenska, Maďarska alebo EÚ. Niektorí sa tiež zaradili do skupiny, ktorá upozorňovala na humanitárnu situáciu v Pásme Gazy.

Na Pride sa zúčastnili viacerí politici, ako aj zástupcovia niekoľkých veľvyslanectiev a firiem.

Na pochodujúcich v uliciach čakalo aj niekoľko odporcov sprievodu, avšak obe skupiny od seba oddelila polícia. Na celú akciu dohliadali stovky policajtov vrátane antikonfliktného tímu. Žiadne potýčky medzi ľuďmi v uliciach nezaznamenali.

Pochod Prague Pride sa prvýkrát uskutočnil v auguste 2011. Vyvolal vtedy búrlivé protesty konzervatívnej časti spoločnosti. Minulý rok sa na akcii zúčastnilo okolo 60-tisíc ľudí.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Nemecká polícia prehľadala dom bývalého spolupracovníka Zelenského

Nemecká polícia vykonala domovú prehliadku u bývalého zástupcu šéfa kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského Rostyslava Šurmu v bavorskom meste Starnberg. Správu priniesol portál Politico. Šurma bol súčasťou prezidentovho tímu do septembra roku 2023.

Akcia sa uskutočnila na žiadosť ukrajinského protikorupčného úradu NABU, ktorý vyšetruje možné zneužívanie štátnych dotácií pre solárne projekty na okupovaných územiach, na ktorých profitoval Šurmov brat.

Zásah podľa ukrajinských médií rozhneval prezidenta Zelenského, ktorý reagoval schválením kontroverzného zákona o podriadení NABU výkonným orgánom. To následne vyvolalo rozsiahle protesty v Kyjeve a kritiku zo strany EÚ. Zelenskyj následne pod tlakom verejnosti schválil novelu, ktorá agentúre vrátila nezávislosť.

(Politico, red.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.