Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj ocenil zosnulú novinárku Roščynovú Radom slobody

Zosnulej ukrajinskej novinárke Viktoriji Roščynovej, ktorá zomrela vo väzení v Ruskom okupovanej oblasti, bolo posmrtne udelené jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní – Rad slobody.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzdvihol jej občiansku odvahu a vlastenectvo. Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej práce v Záporožskej oblasti. Až v apríli 2024 jej otec dostal správu o jej zadržaní. Rusko neskôr oznámilo jej smrť, no bez uvedenia príčiny.

Telo, ktoré Ukrajina dostala späť v apríli 2025, nieslo znaky mučenia a chýbali mu vnútorné orgány. Novinárka bola držaná bez obvinenia, bez právneho zastúpenia a takmer bez kontaktu s rodinou.

Mala byť súčasťou výmeny zajatcov, ktorá sa neuskutočnila. Jej smrť je vyšetrovaná ako možný vojnový zločin.

(tasr, mja)

  |  

Maxwellovú previezli do väzenského tábora s nižším stupňom stráženia

Expartnerku pedofila Jeffreyho Epsteina, Ghislaine Maxwellovú, previezli z federálnej väznice na Floride do väzenského tábora v Texase. Väzenské úrady ani jej právnik neobjasnili dôvody prevozu do iného zariadenia.

Maxwellovú v roku 2021 odsúdili na 20 rokov väzenia za sexuálne zneužívanie a obchodovanie s deťmi.

Vo federálnych väzenských táboroch s minimálnym stupňom stráženia sú zvyčajne umiestnení väzni, ktorých Úrad pre väzenstvo považuje za osoby predstavujúce najnižšie bezpečnostné riziko. Niektoré z táborov dokonca nemajú ani ploty.

Podľa prokurátorov v Maxwellovej prípade Epstein svoje sexuálne zločiny nemohol spáchať bez jej účasti. Jej právnici však tvrdia, že bola stíhaná neprávom a bol jej odopretý spravodlivý proces, pričom naznačili aj možnosť udelenia milosti zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Požiadali tiež Najvyšší súd USA, aby sa Maxwellovej prípadom zaoberal.

Trump v piatok večer povedal, že ho o milosť pre Maxwellovú nikto nepožiadal. Maxwellovej prípadu je venovaná zvýšená pozornosť po tom, ako ministerstvo spravodlivosti USA v júli oznámilo, že nezverejní spisy z Epsteinovho vyšetrovania.

(tasr, est)

  |  

Deň Matice slovenskej oslavujú stovky miest a obcí naprieč krajinou

Deň Matice slovenskej, pripadajúci na 4. august, si každoročne pripomíname ako výročie založenia prvej celonárodnej slovenskej inštitúcie, ktorá zjednotila Slovákov bez ohľadu na vierovyznanie.

Matica vznikla v roku 1863 v Turčianskom Svätom Martine ako vyústenie snáh o kultúrne a jazykové sebauvedomenie národa. Cisár František Jozef I. osobne podporil jej vznik, no po 12 rokoch bola násilne zatvorená.

Svoju činnosť obnovila až v roku 1919. Z Matice vzišli mnohé základy národnej kultúry: divadlo, múzejníctvo, film i veda. Dnes má viac než 500 miestnych odborov a svoj pamätný deň oslavuje sériou kultúrnych podujatí po celom Slovensku, ako aj medzinárodným festivalom v Martine.

Matica zostáva symbolom jednoty, národnej identity a odkazu budovateľov slovenského kultúrneho priestoru.

(tasr, mja)

  |  

Ruské dronové útoky lámu rekordy, v júli ich bolo vyše šesťtisíc

Rusko v júli 2025 dosiahlo nový rekord v nasadení dronov proti Ukrajine. Podľa analytika Kylea Glenna použilo 6 297 kusov, informuje web 112.ua.

Ide o nárast o 1 378 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Glenn upozornil, že napriek občasnému zdržaniu útokov kvôli nepriaznivému počasiu bola intenzita útokov bezprecedentná.

V predchádzajúcom mesiaci ich bolo vypustených viac ako 5-tisíc. Výrazný nárast podčiarkuje zlepšené technologické kapacity Ruska v oblasti bezpilotných prostriedkov od konca roka 2024.

Ruské útoky vyvrcholili v noci z 31. júla, keď len počas jednej noci zasiahli Kyjev raketami a dronmi celkovo 317-krát, pričom útoky si vyžiadali obete na životoch aj zranených.

(mja)

  |  

Senát ponechal otázku sankcií voči Rusku v rukách Trumpa

Americký Senát odchádza na letnú prestávku bez schválenia zákona o prísnych sankciách voči Rusku, čím necháva prezidentovi Donaldovi Trumpovi plnú kontrolu nad tým, ako reagovať na pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

Trump stanovil Rusku ultimátum do 8. augusta – ak neukončí agresiu, zavedie clá na krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu. Prvým signálom je 25-percentné clo voči Indii.

Senátori ako Lindsey Graham a Richard Blumenthal chcú oveľa tvrdší zákon s 500-percentnými sankciami, píše denník The Hill.

Trump však naznačuje, že nepozná účinnosť sankcií na Putina, hoci hovorí o „nechutnej“ agresii Ruska. Napriek frustrácii viacerých senátorov, republikáni zatiaľ nepristúpili k hlasovaniu, čím Trumpovi zostáva priestor na diplomatický manéver.

(mja)

  |  

Ruské Soči zasiahol útok dronmi, horí obrovská nádrž s palivom

V ruskom meste Soči vypukol v nedeľu rozsiahly požiar v ropnom sklade, ktorý podľa miestnych úradov spôsobil ukrajinský dronový útok. Požiar zachvátil nádrž s objemom 2-tisíc m³ a na mieste zasahovalo viac než 120 hasičov.

Incident sa odohral v adlerskej štvrti, kde už minulý mesiac pri podobnom útoku zahynula žena. Letisko v Soči dočasne prerušilo prevádzku kvôli bezpečnosti. K útoku sa Kyjev oficiálne nevyjadril.

Soči sa doteraz útokom vyhýbalo, hoci región Krasnodar, kde sa mesto nachádza, je častým cieľom ukrajinských dronov, najmä v okolí rafinérie Ilsky.

Súčasne s útokom v Soči bol hlásený aj dronový úder v Voronežskej oblasti, kde utrpela zranenia jedna žena. Rusko medzičasom podniklo raketový útok na Kyjev.

(reuters, mja)