Štandard Spoločnosť

Vraky nacistických lodí, španielsky Stonehenge či hladové kamene. Čo odhalili vysychajúce rieky toto leto

Predzvesť hladomoru, zaplavené dediny, vraky lodí a tisíce bômb z druhej svetovej vojny. To všetko môžu návštevníci starého kontinentu vidieť na dne vyschnutých riek. Odborníci sa boja, že archeologické dedičstvo je ohrozené, lebo stav nálezov sa po vystavení kyslíku rýchlo zhoršuje.

Pokles hladiny pre rekordné sucho znovu odkryl španielsky Stonehenge Španielsky Stonehenge: na snímke 7-tisíc rokov starý Dolmen de Guadalperal v španielskom El Gorde. Foto: TASR/AP
Eva StruhárňanskáEva Struhárňanská
28.8.2022 o 07:13

Sucho, ktoré môže byť podľa vedcov najväčšie za posledných päťsto rokov, prispieva k vysychaniu riek. Ruka v ruke s vyprázdňovaním riečnych korýt sa na povrch dostávajú artefakty, ktoré boli ukryté pod hektolitrami vody.

Jedným z nám najbližších objavov je ponurý stredoveký odkaz z českého Děčína. Wenn du mich siehst, dann weine (v preklade „Ak ma uvidíš, plač“). To si možno prečítať na skale v rieke Labe blízko nemeckých hraníc. Takzvaný „hladový kameň“ v Děčíne je len jedným z desiatok nachádzajúcich sa v stredoeurópskych riekach, píše denník Guardian. V Európe ich zatiaľ dokopy napočítali 25, niektoré sa našli na brehoch Rýna, francúzskej Mosely či nemeckej rieky Weser.

V minulosti ich tam vyryli počas historických období sucha a vyznačovali vtedajšiu hladinu rieky. Varujú budúce generácie pred hladomorom a ťažkosťami, ktoré budú pravdepodobne nasledovať vždy, keď sa vynoria.

Najstarší čitateľný rok na děčínskom kameni je 1616. Stopy nápisov z oveľa skorších období sucha, vrátane rokov 1417 a 1473, časom značne erodovali. Dočítať sa môžete, že neúroda a hlad zasiahli chudobných aj v suchých rokov medzi 1707 a 1893. Na pravom brehu rieky v českej obci Tuchlovice je na „kameni hladu“ nápis: „Plakali sme, plačeme a ty budeš plakať.“

Americký vedecký web Ars Technica však vysvetľuje, že v tomto prípade je dobré poznať kontext. Dečínsky kameň sa stal miestnou turistickou atrakciou, pretože je viditeľný „126 dní v roku, vďaka výstavbe priehrady, ktorú v roku 1926 postavili na prítoku Labe“. Na kameni je aj nápis, ktorý pravdepodobne pribudol v roku 1938: „Neplač holka, nenaříkej, když je sucho, pole stříkej.“

Web tiež upozorňuje, že niektoré obrázky kameňov, ktoré sa aktuálne šíria na internete, pochádzajú z roku 2018, keď starý kontinent zasiahlo najintenzívnejšie a najdlhšie sucho za posledné štvrťstoročie a hladina Labe klesla na najnižšiu úroveň za viac ako polstoročie. V tom roku napríklad organizácia Greenpeace vyryla na kameň v nemeckom Magdeburgu svoj odkaz: „Ak ma vidíte, klimatická kríza prišla. August 2018.“

Bývalá pýcha Apeninského polostrova odkrýva vojnové nástroje

Vyryté nápisy do riečnych skál nie sú zďaleka jediné archeologické artefakty, ktoré v tohtoročnom suchu opäť uzreli svetlo sveta.

Najdlhšia talianska rieka Pád, kedysi nazývaná aj „kráľ riek“, toto leto na niektorých miestach úplne zmizla. Po niekdajšom dopravnom uzle a významnej obchodnej ceste ostal miestami len biely štrk a koryto, ktoré možno prejsť suchou nohou. Nízka hladina vyplavila na povrch napríklad pozostatky starobylej dedinky v Piemonte.

Medzi novšie pamiatky patrí napríklad vrak Zibello. Asi 50-metrový nákladný čln, ktorý slúžil na prepravu dreva a potopil sa počas druhej svetovej vojny. Poriadnu dávku adrenalínu zažili aj rybári, ktorí spozorovali takmer poltonovú bombu neďaleko Mantovy. Jej detonácia si vyžiadala uzavretie vzdušného priestoru a evakuáciu viac ako tritisíc ľudí.

V Lombardii zasa koryto rieky Oglio ukázalo verejnosti základy drevených stavieb z doby bronzovej a vo vysušených častiach jazera Como mohli návštevníci obdivovať stotisíc rokov starú lebku jeleňa a pozostatky hyen, levov a nosorožcov, píše Guardian. Vo večnom meste ustupujúci Tiber odhalil ruiny mosta, ktorý zrejme postavili v prvom storočí pre cisára Nera, aby mohol ľahšie navštíviť svoj majetok na pravom brehu rieky vrátane vily svojej matky Agrippiny.

Menej príťažlivo znie, že sucho v Pádskej nížine ohrozuje zásoby pitnej vody, zavlažovanie pre poľnohospodársky najvýznamnejší región Talianska a vodné elektrárne na výrobu energie.

Dediny zaplavené priehradami či španielsky Stonehenge

Nezaostáva ani Pyrenejský polostrov. V Španielsku trojmesačné sucho odhalilo štyritisíc rokov starý kamenný kruh Guadalperal, známy ako „španielsky Stonehenge“.

Po troch desaťročiach sa vynorilo tiež malé mestečko Aceredo neďaleko hraníc s Portugalskom. V roku 1992 ho zaplavila rieka Lima a vytvorila tak vodnú nádrž Alto Lindoso. Vyparujúca sa nádrž As Conchas zas odhalila Aquis Querquennis, rímsku pevnosť postavenú medzi rokmi 69 a 79, ktorú opustili okolo roku 120 nášho letopočtu. Tábor zmizol pod vodou v roku 1949, ale teraz možno voľným okom vidieť zhruba 2,4 hektára z jeho rozlohy.

V Galícii sa môžete poprechádzať pomedzi domy kedysi zaplavenej dediny Portomaríno. V Katalánsku zasa vidieť celý kostol Sant Romà z 11. storočia, ktorý stojí na dne priehrady Sau.

Desaťtisíc kusov nevybuchnutej munície

V Dunaji – druhej najdlhšej rieke Európy – sa našli vraky lodí, ktoré boli súčasťou čiernomorskej flotily nacistického Nemecka. V roku 1944 ich ustupujúce nemecké námorníctvo potopilo, aby predišlo tomu, že sa dostanú do rúk postupujúcej sovietskej armády.

Neďaleko srbského prístavného mesta Prahovo teraz v dôsledku sucha vyčnieva z Dunaja viac než 20 vrakov. Podľa srbských úradov v nich možno nájsť takmer desaťtisíc kusov nevybuchnutej munície. To vyčíslilo náklady na odstránenie plavidiel a munície na takmer tridsať miliónov dolárov.

„Nemecká flotila za sebou zanechala veľkú ekologickú katastrofu, ktorá ohrozuje nás, obyvateľov Prahova,“ povedal agentúre Reuters dôchodca Velimir Trajilovič, ktorý o nemeckých lodiach napísal knihu. Ohrození sú aj pracovníci v miestnom rybárskom priemysle vrátane pracovníkov z Rumunska, ktoré leží hneď za riekou.

Aj topiace sa ľadovce skrývajú prekvapenia

Nečakané objavy sa nachádzajú aj pod tonami topiaceho sa ľadu. V Nórsku sa v rámci programu Glacier Archeology Programme našla napríklad vlnená tunika z doby železnej, topánka v rímskom štýle a šíp na lov sobov z rokov 300 až 600, informuje agentúra Bloomberg.

„S pokračujúcim roztápaním vysokohorského ľadu očakávame, že sa objavia ďalšie lokality a roztopia sa ešte staršie nálezy,“ povedal ľadovcový archeológ Lars Pilø, ktorého tím našiel za posledných 15 rokov v škandinávskych ľadovcoch tisíce predmetov z doby železnej a raného stredoveku. „Ako ľad ustupuje, topíme sa späť v čase.“

Napriek tomu, že sa švajčiarske ľadovce topia, môže vás počas ich zdolávania pekne zamraziť. Nedávno našli turisti v chladnej mase pozostatky ľudských tiel staré niekoľko desaťročí. V minulom storočí sa v Alpách stratilo približne tristo ľudí, z ktorých väčšina je zrejme mŕtva, no stále v zachovanom stave pod prikrývkou snehu a ľadu.

„Ľadovec zachová prakticky všetko, čo sa pred rokmi a desaťročiami usadilo vo vyšších nadmorských výškach. Od zvyškov rastlín a zvierat, cez trosky vybavenia a odpadky, ktoré zanechali horolezci, až po celé telá,“ povedal pre Newsweek Daniel Farinotti, glaciológ z technickej univerzity ETH Zürich.

Aletschský ľadovec pred pár dňami vydal aj trosky lietadla Piper Cherokee, ktoré sa v Alpách zrútilo ešte v roku 1968 a odvtedy ostávalo stratené. Na palube sa nachádzali tri osoby, ktorých telá v tom čase našli.

„V priemere strácali švajčiarske ľadovce za posledné desaťročie každý rok asi dve percentá objemu ľadu. Štúdie na rôznych úrovniach, najmä v globálnom meradle, ukázali, že topenie ľadovcov na celom svete sa v posledných desaťročiach zrýchlilo. Klimatické zmeny sú toho hnacou silou, toto spojenie je dobre preukázané a významné,“ vysvetlil Farinotti.

Archeologické dedičstvo je ohrozené, boja sa vedci

Európski archeológovia sa podľa DutchNews.nl netaja radosťou, že dostali šancu študovať skryté dedičstvo, zároveň však tvrdia, že to sa lepšie zachová pod vodou.

„Je zaujímavé, keď sa objavia vraky lodí, o ktorých sme predtým nevedeli – ale akonáhle sú vystavené pôsobeniu kyslíka, ich stav sa veľmi rýchlo zhoršuje,“ povedal pre holandskú televíznu stanicu NOS podvodný archeológ André van Holk z múzea Batavialand v provincii Flevoland.

Van Holk sa obáva, že veľa z toho, čo sa teraz objavuje, zmizne ešte skôr, než si to archeológovia stihnú pozrieť a prebádať. Aj keď nálezy včas nahlásia, nedostatok personálu znemožňuje archeológom vyšetriť každý nález. „Sú to preteky s časom,“ opísal situáciu van Holk, ktorý so svojím tímom pracuje na konzervovaní vrakov lodí vo Flevopolderi, najväčšom ostrove Holandska a zároveň i najväčšom umelom ostrove na svete.

Odborníci tvrdia, že nejde len o záchranu predmetov zrazu vynorených spod vody, ale rovnako dôležité je aj zachovanie prostredia, v ktorom sa nachádzajú. „Materiál okolo objektu rozpráva väčší príbeh a tiež si vyžaduje preskúmanie,“ povedal Martijn Manders z holandskej vládnej služby na ochranu dedičstva.

Spresnil, že po celé roky sa väčšina archeológov nezaujímala o pôdu v riekach alebo okolo nich, tá sa však úzko spája s našou civilizáciou a hovorí či už o obchodných aktivitách, ktoré sa tam počas rokov odohrávali, alebo o bitkách, ku ktorým došlo buď v rímskych časoch, počas takzvanej osemdesiatročnej vojny, čiže holandských bojov za nezávislosť, alebo počas výsadku spojencov v Holandsku cez druhú svetovú vojnu. „Teraz je to všetko v ohrození,“ zhodnotil situáciu Manders.

Podľa jeho slov jedným zo spôsobov, ako zachovať lokality historického dedičstva pod vodou, sú vodozádržné opatrenia a zabezpečenie toho, aby sa voda z riek nedostávala príliš rýchlo do mora.


Eva StruhárňanskáEva Struhárňanská
28.8.2022 o 07:13
10:26
Na stránke centrálnej banky je už niekoľko dní informácia o pokračovaní znižovania úrokových sadzieb. Čo teda čaká slovenské bývanie?
Prejsť na článok
06:44
Avizované prešetrovanie vtipov komika Mateja Makovického zo strany polície bude zaujímavým stanovením štandardu, čo je prípustné v spoločnosti pri citlivých témach, a čo je ešte možno schovať za humor. Viac v článku.
Prejsť na článok