Preskočiť na obsah
  |  

Prezident Milanović je proti nasadeniu chorvátskych vojakov na Ukrajine

Chorvátsky prezident Zoran Milanović vyhlásil, že nové veliteľstvo Severoatlantickej aliancie (NATO) s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je „vojnovou činnosťou", s ktorou by sa nemalo náhliť.

„Nechcem, aby sa na tom (chorvátski vojaci) podieľali, a tu by sa mal v zásade rozhovor s normálnou vládou a premiérom skončiť," vyhlásil Milanović 25. októbra v súvislosti s možnou účasťou chorvátskych dôstojníkov v NSATU. Prezident a vláda dlhodobo vedú spory vo viacerých otázkach vrátane zahraničnej politiky.

Prezident vyhlásil, že schválil 90 percent misií, na ktorých by sa mali zúčastniť chorvátski vojaci. V prípade NSATU tak však nechce urobiť pretože ide o „vojnovú činnosť".

Deň predtým premiér Andrej Plenković podporil rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sa hlasovanie o účasti Chorvátska v NSATU, ktoré si vyžaduje podporu dvoch tretín poslancov, uskutočnilo v balíku s ďalšími 12 navrhovanými misiami.

Milanović sa domnieva, že tento krok bol motivovaný zlým úmyslom, pretože teraz musia na rozhodnutie čakať stovky iných chorvátskych vojakov, ktorí by sa mali zúčastniť na iných misiách.

Prezident uviedol, že Chorvátsko by malo poskytovať humanitárnu pomoc Ukrajine a byť s ňou solidárne. „To však neznamená, že by sme mali byť solidárni aj s Washingtonom alebo Berlínom," vyhlásil.

Milanović sa taktiež domnieva, že časť chorvátskych vojakov NSATU bude vykonávať svoje aktivity priamo na území Ukrajiny. Plenković to odmieta a poukazuje na to, že by o tom musel rozhodnúť parlament.

Vláda taktiež hlavu štátu kritizuje za to, že prezident sa na júlovom samite NATO vo Washingtone, kde sa rozhodnutie o NSATU prijímalo, hlasoval za. Milanović v piatok vyhlásil, že na summite prijali deklaráciu, v ktorej sa uvádza, že misia bude len na území členských štátov, „štruktúry NATO však okamžite začali plánovať inak," vyhlásil.

NATO na summite vo Washingtone schválilo vytvorenie nového veliteľstva, ktoré bude plánovať, koordinovať a zabezpečovať poskytovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozostávať bude z približne zo 700 príslušníkov spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov. Ústredie misie je vo Wiesbadene v Nemecku, pričom kľúčové logistické uzly budú na východnom krídle Aliancie.

(tasr)

  |  

Izrael podnikol tri vlny nočných útokov na Irán. Výbuchy evidovali aj v Sýrii a Iraku

Letecké útoky zasiahli ciele v okolí Teheránu, na severe aj juhu Iránu, aj mestá Damask a Basra v Sýrii a Iraku.

Hovorca izraelskej armády o 2:30 v noci nášho času oznámil, že Izrael podniká "presne cielené údery na vojenské ciele v Iráne". Prvé ciele mali byť zasiahnuté o 5:45 ráno teheránskeho času, krátko predtým, keď nad mestom práve začalo vychádzať slnko.

Podľa novších správ boli podniknuté celkovo tri vlny útokov, zasiahnutých malo byť vyše 20 vojenských cieľov.

Druhá a tretia vlna útokov mala smerovať na ciele, ktoré sú spájané s výrobou vojenských dronov a rakiet.

Izraelské útoky by podľa oficiálnych zdrojov mali pokračovať niekoľko hodín do sobotného rána. Podniká ich izraelské letectvo, nasadených malo byť vyše 100 stíhačiek vrátane lietadiel F-35. Útok riadi izraelský minister obrany Yoav Gallant, úrad premiéra zverejnili aj fotografie ministra obrany a vedenia armády s premiérom Netanjahuom.

Dva izraelské zdroje pre New York Times potvrdili, že Izrael útočí na vojenské ciele a základne, ktoré boli priamo zapojené do útoku na Izrael, ku ktorému došlo začiatkom októbra. Ten bol zase reakciou na predchádzajúce izraelské útoky na iránske ciele vrátane útoku v Teheráne a iránskej ambasády v Libanone.

Irán aktivizoval vzdušnú obranu. Podľa agentúry AFP tri hodiny po útoku nehlásil žiadne obete. Hlásené sú tiež plošné výpadky internetu z územia Iránu. Prerušená alebo odklonená bola civilná letecká doprava v regióne.

Nad ránom nášho času Irán vyhlásil, že útoky smerovali na ciele v troch iránskych provinciách a ich úspešnosť je "obmedzená", spôsobili údajne menšie škody, vďaka aktivácii iránskej vzdušnej obrany.

Tvrdenia o úspechoch protivzdušnej obrany iné zdroje popierajú.

Krátko pred šiestou hodinou nášho času izraelské zdroje oznámili, že útok sa skončil a varovali Irán pred ďalšou eskaláciou.

Izraelské médiá tiež informujú, že útoky boli podniknuté aj na ciele v Sýrii a Iraku, výbuchy sú zaznamenané v okolí Damasku v Sýrii a v Basre v Iraku.

Podľa nemenovaného zdroja útoky nesmerovali na energetickú infraštruktúru ani ropné objekty a ropný priemysel v Iráne.

Podľa novín Jerusalem Post bolo v noci v Teheráne počuť päť výbuchov, útoky tiež mali smerovať na blízke mesto Karadž, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 20 kilometrov.

Druhá vlna útokov smerovala na okolie mesta Šíráz na juhu Iránu, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 700 kilometrov.

Americká vláda bola podľa Reuters o izraelskom útoku informovaná, ale nie je do neho zapojená.

Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že telefonoval so svojím izraelským kolegom Gallantom a uistil ho, že podpora USA voči Izraelu zostáva "pevná ako pancier".

Niektoré anonymizované zdroje na sociálnej sieti X tvrdia, že útoku predchádzala zvýšená prítomnosť amerických lietadiel, ktoré sú určené na zabezpečenie čerpania paliva pre stíhačky vo vzdušnom priestore.

Útoky sú podľa hovorcu IDF reakciou na mesiace trvajúce útoky Iránu na štát Izrael. Hovorca oznámil, že Izrael má na odplatu právo rovnako ako každý iný štát. Dodal, že Izrael je plne pripravený na reakciu zo strany Iránu. Neskôr vo vyhlásení doplnili, že Irán varujú pred reakciou a ďalšou eskaláciou.

Izraelský útok je prvý priamy útok na Irán od vojny Iraku s Iránom v 80. rokoch minulého storočia.

Útok zvýšil riziko, že dôjde k otvorenej vojne medzi Iránom a Izraelom. Otázkou je, ako úspešné boli letecké útoky Izraela, či došlo k poškodeniu alebo zničeniu jadrového programu, prípadne iným väčším škodám. Mierne upokojujúcim signálom je, že útoky nesmerovali na energetické ciele, na čo by Irán musel reagovať.

Ďalšia etapa závisí od vyhodnotenia útokov zo strany Iránu, až doteraz platilo, že reakcie Iránu boli považované za miernejšie, aby tak Teherán predišiel eskalácii. Všeobecne sa očakávalo, že k izraelskej odvete príde ešte pred americkými voľbami.

Chystaná odveta Iránu

„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu,“ citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.

Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.

Civilné lety bez obmedzení

Irán po nočných útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Hneď ráno však boli obnovené.

„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hodiny (07.30 hodiny SELČ),“ avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva.

V Libanone zahynuli po útoku traja novinári

Počas izraelského leteckého útoku v južnom Libanone prišli o život dvaja kameramani a jeden technik televízií Al Mayadeen a Al Manar.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na mieste boli zranení ďalší traja ľudia a v areáli sa nachádzalo dovedna 18 žurnalistov zo siedmich rôznych médií.

(fed, x, nyt, jp)

  |  

Čínski hackeri sa zamerali na mobily dôležitých postáv volieb v USA

Číňania sa pokúsili získať informácie o komunikácii Donalda Trumpa a JD Vancea, uviedli v piatok pre New York Times ľudia oboznámení so záležitosťou.

Kompetentní sa v súčasnosti snažia zistiť, aké údaje, ak vôbec nejaké, sa podarilo hackerom získať. Vyšetrovanie rozsahu tohto útoku a prípadného ohrozenia národnej bezpečnosti je v počiatočnom štádiu.

Momentálne je ťažké zistiť, či útočníci mohli monitorovať alebo nahrávať telefonické rozhovory, prípadne čítať alebo zachytávať textové správy, uviedli pre americký denník zdroje pod podmienkou anonymity. Záviselo by to podľa nich od toho, ktoré kanály na zasielanie správ používali.

Trumpov volebný tím na zverejnené informácie bezprostredne nereagoval. Prípadné získané informácie by mohli byť pre spravodajskú službu zlatou baňou a pre krajinu, ako je Čína, veľmi cenné, uviedli pre New York Times predstavitelia.

Tento druh údajov o komunikácii by mohol byť ešte užitočnejší, ak by telefóny dokázali hackeri monitorovať v reálnom čase. Terčom útoku sa stalo údajne množstvo ľudí vrátane vládnych predstaviteľov.

Trumpov volebný tím sa stal cieľom aj počas leta. Iránskym hackerom sa vtedy podarilo získať časť informácií o prebiehajúcej kampani.

(tasr, nyt)

  |  

Pre stabilitu bude nutné do koalície prizvať tretiu stranu, myslí si rakúsky kancelár

Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a súčasný kancelár Karl Nehammer, ktorý je poverený zostavením novej vlády, v piatok vyhlásil, že rokovania o koalícii budú dlhé a náročné.

V úvodnom kole rokovaní lídri strán riešili najmä organizačné otázky a naplánovali ďalšie rozhovory, ktoré budú rozdelené podľa jednotlivých tém. Nehammer vyhlásil, že hlavnými prioritami by mali byť hospodárstvo a migrácia. "Máme pred sebou dlhú a pravdepodobne miestami strastiplnú cestu," uviedol Nehammer po tom, čo sa prvýkrát stretol s predstaviteľmi Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ).

Pozitívnejšie bol naladený líder SPÖ Andreas Babler. "Dnešná diskusia vo mne vyvolala veľmi pozitívny pocit, že tieto rokovania, ak budú pokračovať so vzájomnou dôverou, môžu pokojne viesť k vytvoreniu vlády," vyhlásil po stretnutí.

Reuters pripomína, že ÖVP a SPÖ budú musieť prekonať veľké ideologické rozdiely, a to najmä v oblasti zvyšovania daní z majetku a dedičstva, ktoré je jedným z najdôležitejších bodov programu SPÖ.

V prípade utvorenia koalície by však ľudovci so sociálnymi demokratmi mali väčšinu iba o jedného poslanca. Nehammer už naznačil, že pre stabilitu bude preto nutné do koalície prizvať tretiu stranu.

Pravdepodobné je, že rokovať bude s liberálnou stranou NEOS. Trojkoalícia od vyhlásenia nezávislosti po druhej svetovej vojne ešte v Rakúsku nevládla.

Rakúsky prezident Alexander van der Bellen poveril Nehammera zostavením vlády napriek tomu, že jeho ľudovci skončili až druhí za pravicovou národnokonzervatívnou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).

Okrem troch spomenutých strán sa do rakúskej Národnej rady dostali ešte dve strany – Nehammerov doterajší koaličný partner Zelení a strana NEOS.

(tasr, reuters)

  |  

Stovky detí zo Západu odmenili netradične. Leto strávili v Putinovom tábore

Program pre viac ako 3-tisíc účastníkov zorganizovala strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina.

Niektorí účastníci si pobyt v tábore Artek na Kryme platili, iným ho ruskí organizátori poskytli ako odmenu za úspechy v školských a iných súťažiach.

Počas pobytu deti absolvovali návštevy historických miest, ako napríklad Livadijský palác, kde sa konala Jaltská konferencia, či múzeum spisovateľa Juliana Semjonova. Okrem toho sa stretli s ruskými vojakmi, ktorí sa zúčastnili bojov na Ukrajine, informuje nemecký web t-online.

Organizátori zdôraznili význam „detí ako diplomatov“ a snažili sa účastníkov presvedčiť o ruských tradičných hodnotách. Zaujímavosťou bol aj „Klub priateľov Ruska“, do ktorého boli mladí prijatí s cieľom šíriť priaznivý obraz o krajine vo svojich domovských štátoch.

Aktivity boli dôkladne dokumentované na sociálnych sieťach a v ruských médiách, vrátane kanálu RT, ktorý zameral svoje reportáže na nemeckých účastníkov.

Kritici varujú, že Artek, pôvodne obľúbený tábor pre mladých, teraz slúži na ovplyvňovanie zahraničných detí a budovanie pro-ruského sentimentu v čase, keď je Rusko kvôli konfliktu s Ukrajinou v medzinárodnej izolácii.

(mm)

  |  

Washington Post nepodporí žiadneho kandidáta na amerického prezidenta

Washington Post sa tak rozhodol zostať bokom v azda najpolarizujúcejších voľbách v dejinách Spojených štátov prvýkrát od roku 1976.

Ide o návrat „k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nasledujúcich rokov.

WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten aj voľby vyhral.

Rozhodnutie nasledovalo po pokračujúcich nepokojoch v denníku The Los Angeles Times, kde tento týždeň odstúpil šéf redakčnej rady a dvaja redaktori na protest proti rozhodnutiu majiteľa denníka zabrániť plánovanej prezidentskej podpore pre Kamalu Harrisovú.

(tasr, afp)