Účty za energie môžu v EÚ od budúceho roka vzrásť až trojnásobne, varujú analytici

Analytici z investičnej banky očakávajú, že napätie medzi príjmovou a výdavkovou časťou rodinných rozpočtov sa v rámci krajín Európskej únie bude ešte zhoršovať. Vplyv protiruských sankcií sa podľa nich v nasledujúcich mesiacoch prejaví výrazným nárastom cien elektriny a plynu.

Na starom kontinente by mali vyvrcholiť na budúci rok, keď účty za energie vzrastú celkovo o dva bilióny eur. To predstavuje približne 15 percent hrubého domáceho produktu Únie, uviedol výskumný tím pod vedením Alberta Gandolfiho a Mafaldy Pombeirovej.

„Podľa nášho názoru trh naďalej podceňuje hĺbku, šírku a štrukturálne dôsledky krízy. Sme presvedčení, že to bude ešte hlbšie ako ropná kríza v 70. rokoch,“ napísali analytici.

Až päťsto eur mesačne za energie

Podľa výpočtov analytikov z Goldman Sachs môže priemerná európska domácnosť minúť v roku 2023 až päťsto eur mesačne len na účty za energie. Na porovnanie, ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2021 boli priemerné účty trojnásobne nižšie a dosahovali sumu 160 eur.

Hoci sú čísla alarmujúce a mnohé rodiny ich nemusia zvládať, ide o optimistickejší scenár, ktorý počíta s tým, že sa tok plynu do Európy len zníži. Ak by táto dôležitá surovina úplne prestala prúdiť na starý kontinent, mesačné účty za energiu by mohli dosiahnuť až šesťsto eur.

Ekonómovia upozorňujú, že čísla treba brať orientačne, lebo medzi jednotlivými členskými štátmi sú značné rozdiely v ekonomickej výkonnosti a kúpnej sile obyvateľstva.

Ani cenové stropy nie sú záchranou

Cenové stropy a zdanenie nadmerných ziskov, ktoré navrhuje Európska Komisia, by mohli Únii ušetriť približne 650 miliárd eur, ale podľa Goldman Sachs by to pre rodiny stále znamenalo iba miernu úľavu. „Cenové stropy by úplne nevyriešili problém dostupnosti: nárast účtov za energie by stále predstavoval viac ako 1,3 bilióna alebo približne desať percent HDP,“ napísali analytici.

Je tu ešte jeden problém. Rusko avizovalo, že prestane dodávať ropu a plyn krajinám, ktoré schvália cenové stropy. „Nedodáme vôbec nič, ak to bude v rozpore s našimi záujmami, v tomto prípade ekonomickými. Žiadny plyn, žiadna ropa, žiadne uhlie, žiadny vykurovací olej, nič,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v stredu na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Na začiatku vojny na Ukrajine prúdilo cez ruské plynovody do Európy 40 percent plynu, dnes je to už len deväť percent. Od minulého týždňa je odstavený plynovod Nord Stream 1, niekdajší symbol spolupráce, ktorý vedie z Ruska cez Baltické more do Nemecka. Putin uviedol, že toky sa obnovia, len čo sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbínu potrebnú na prevádzku plynovodu. S tým však európski lídri nerátajú a Putina obviňujú v súvislosti s dodávkami energií z „vydierania“.

O spoločnom postupe majú ministri hospodárstva EÚ rokovať v piatok v Prahe. Podľa viacerých ekonómov a komentátorov je však pravdepodobnejšie, že sa riešenie krízy ponechá na národné vlády.

Väčší priestor pre obnoviteľné zdroje energie

S cieľom predísť najhoršiemu investičná banka odporúča zamerať sa na obnoviteľné zdroje energie.

Vyššie investície do vodnej, solárnej, veternej a jadrovej energie by vraj mohli znížiť ceny energií v porovnaní so súčasnými úrovňami až o tri štvrtiny a zastabilizovať ich. Upozorňujú však, že tento proces sa neuskutoční zo dňa na deň, lebo si vyžaduje získanie povolení a vybudovanie infraštruktúry.

„Veríme, že zvyšovanie investícií do obnoviteľných zdrojov bude postupné a že rast sa bude naďalej zrýchľovať až do konca desaťročia,“ napísali analytici Goldman Sachs s odhadom, že EÚ bude musieť do roku 2030 investovať viac ako jeden bilión eur, aby splnila svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie.

Energetická chudoba na Slovensku môže mať devastačné účinky

Rastúce ceny energií ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľov Slovenska a výrazné zvýšenie platieb za elektrinu, plyn a teplo od januára budúceho roka môže byť pre mnohé domácnosti devastačné. Najviac ohrozenými skupinami takzvanou energetickou chudobou sú osamelí seniori, domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti Wood & Company.

„Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo predstavujú z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 percenta, výdavky na plyn 3,3 percenta a na teplo odchádza ďalších 2,8 percenta. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ,“ uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 percent disponibilných príjmov. „Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho ,single’ alebo jedného dospelého s dieťaťom,“ priblížila Sadovská. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 percent obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc obyvateľov Slovenska.