Ruský plyn ako zbraň? Putinova sila podľa analýzy slabne

Naplnené zásobníky a diverzifikované zdroje ešte neznamenajú, že nasledujúce mesiace budú pre firmy a spotrebiteľov bezbolestné. Podľa prognózy spoločnosti Goldman Sachs vzrastú od začiatku roku 2023 úniové účty za energie celkovo o dva bilióny eur. To evokuje, že počet ľudí ohrozených energetickou chudobou sa zvýši.

Podľa analytikov je v hre aj možnosť, že terajšie prípravy pomôžu prečkať zimu a národné stratégie ochránia spotrebiteľov pred rastúcimi cenami.

Putin: Nič sme nestratili a nič nestratíme

Putin na stredajšom Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku povedal, že Rusko svojím konaním na Ukrajine nič nestratilo, práve naopak – posilnilo svoju suverenitu. „Všetko nepotrebné, škodlivé a to, čo nám bráni posúvať sa vpred, bude odmietnuté… V konečnom dôsledku to našu krajinu zvnútra posilní,“ vyhlásil Putin. Zároveň priznal, že konflikt viedol k „istej polarizácii“ v Rusku i vo svete.

Moskva si túto polarizáciu užíva a patrične ju zvýrazňuje. Ruské štátne spravodajstvo informuje o každom proteste v Európe a nechýbajú informácie o tom, ako si Nemci znižujú stupeň vykurovania verejných budov, Taliani varia cestoviny ďaleko pod výraz al dente a francúzsky prezident predpokladá „len jednu teplú sprchu denne, lebo obdobie blahobytu je za nami“.

Ruský štátny energetický gigant Gazprom medzičasom zverejnil video, v ktorom ukazuje zamrznuté európske mestá, odstavený plynovod a sprevádza ho melancholická hudba s textom „zima bude veľká”.

Odkaz je jasný: jednota Európanov proti Rusku sa skôr či neskôr rozpadne pod ťarchou vysokých cien plynu, zatiaľ čo postavenie Ruska vzrastie. Ibaže by nie.

Rusko chcelo mať vplyv ako Amerika, no po zime môže na to stratiť páky

Ako upozorňuje denník New York Times, európski lídri strávili uplynulé mesiace na cestách po Alžírsku, Katare, Senegale, Kongu a Kanade a rokovali tam o dohodách, ktoré by nahradili ruské dodávky.

Nórsko a Holandsko tvárou v tvár energetickej kríze odsunuli environmentálne škody na druhú koľaj a súhlasili s predĺžením ťažby zemného plynu. V dôsledku toho sa závislosť Nemecka od lacného ruského plynu v auguste znížila z viac ako polovice na menej ako desať percent. Taliansko zasa redukovalo spotrebu z Moskvy zo 40 percent na 23 percent.

Nemecký kancelár Olaf Scholz a ďalší európski lídri vzdorovito vyhlasujú koniec jednej éry.

Podľa analytika Sergeja Vakulenka, ktorý pracoval aj v ruskom energetickom priemysle, sa Moskva snažila napodobniť Spojené štáty, ktoré geopoliticky zosilneli vďaka ich vplyvu na finančný systém. Rusko chcelo rovnakým spôsobom využiť svoje postavenie významného vývozcu energií. „Ako superveľmoc mala Ruská federácia veľkú túžbu po niečom podobnom. Existoval pocit, že ropa a plyn sú odpoveďou,“ uviedol Vakulenko.

Podľa odborníka na energetiku Thomasa O’Donnella z berlínskej Hertie School je pre Rusko najväčším zdrojom príjmov ropa. Plyn chce vraj Putin využiť ako politickú zbraň, kým môže. „Práve tu má najväčšiu páku, ako spôsobiť Európskej únii najväčšie problémy. Je to páka, o ktorej vie, že ju za rok, alebo možno už po tejto zime, stratí,“ myslí si O’Donnell.

Analýza, ktorú tento týždeň zverejnil výskumný inštitút Bruegel, odhaduje, že môžeme prežiť zimu aj pri súčasnom objeme dodávok ruského plynu. Stačí, aby Európa znížila svoju spotrebu o pätnásť percent a teploty neklesli pod sezónny priemer. Zásoby energií nielenže vystačia, ale v marci 2023 budú zásobníky plné na 45 percent, čo je nad úrovňou posledných rokov. Ak Kremeľ od 1. októbra stopne všetky toky, do konca marca nasledujúceho roka by boli európske zásobníky naplnené na 26 percent.

Problém by nastal, ak by bola zima chladnejšia než zvyčajne alebo keby európske štáty znížili svoju spotrebu len o pár percent. Sklad by bol prázdny ešte pred koncom zimy. Meteorologické stanice podľa modelu ECMWF, ktorý sa považuje za najspoľahlivejší v kategórii s dlhým dosahom, predpokladajú, že Európu čakajú túto zimu vyššie teploty, než je zvyčajné. Tieto predpovede sa však nemusia naplniť, lebo faktory ovplyvňujúce globálne počasie sa rýchlo menia.

ICIS preto odporúča, aby sa európske vlády snažili okresať dopyt po energiách až o 20 percent päťročného priemeru. Stratégiu „nerobiť nič“ označil inštitút za „jednoznačne neprijateľnú“. Škrty majú vykonať najmä veľkí priemyselní hráči a motivovať ich k tomu majú politické stimuly a cenové signály.

V Nemecku sa už spotreba energií znížila o pätinu. Brusel avizoval, že ďalšie znižovanie dodávok z Ruska by mohlo viesť k tomu, aby sa zníženie spotreby stalo pre členské štáty povinným.

Európa sa teraz sústreďuje na zásoby skvapalneného zemného plynu. Nemecko nedávno podpísalo zmluvu na ďalší LNG terminál, zatiaľ čo terminály v Belgicku, Francúzsku a Holandsku sú plne zarezervované.

Aj na Apeninskom polostrove sa investuje do rozširovania LNG terminálov a potrubí, aby dokázali dostatočne zásobovať krajiny naprieč Európou. Slovenský premiér Eduard Heger sa na štvrtkovom stretnutí s talianskym predsedom vlády Mariom Draghim zhodol, že Taliansko je pre nás dôležitou krajinou, a to najmä v čase energetickej krízy.

Architekti Európy – Francúzsko a Nemecko – sa zasa tento týždeň dohodli, že Paríž pošle akýkoľvek prebytočný plyn do Nemecka, kde je veľmi potrebný, a Berlín na oplátku sľúbil, že mu pošle dodatočnú elektrinu.

Dohodu o dodatočných dodávkach s Gazpromom podpísalo zatiaľ len Maďarsko.