Čo zaznelo v ruskej televízii: Koloniálnymi metódami Ukrajinu neporazíme. Buď totálna vojna, alebo vypadnime

Aj v ruských štátnych televíziách čoraz viac zaznievajú názory, ktoré kritizujú priebeh vojny na Ukrajine. Vrátane tých, ktoré vyzývajú na stiahnutie okupačných vojsk a začatie mierových rozhovorov s Kyjevom.

Bez názvu Boris Nadeždin. Foto: Reprofoto/Twitter

V diskusii na ruskej štátnej televízii NTV sa po mesiacoch objavil bývalý poslanec Boris Nadeždin, ktorý je v Rusku považovaný za pomerne prozápadného politika. Bol napríklad spolupracovníkom zavraždeného Borisa Nemcova. Nadeždin v NTV konštatoval, že Rusko nemôže doterajším spôsobom vedenia vojny proti Ukrajincom vyhrať.

„Je absolútne nemožné poraziť Ukrajinu pomocou zdrojov a metód koloniálnej vojny, ktorými sa Rusko snaží viesť vojnu, pomocou zazmluvnených vojakov, žoldnierov, bez mobilizácie. Proti ruskej armáde stojí silná armáda, ktorú plne podporujú najsilnejšie krajiny v ekonomickom a technologickom zmysle vrátane európskych krajín. Buď mobilizácia a totálna vojna, alebo vypadnime,“ uviedol bývalý poslanec s tým, že vzhľadom na vývoj bojov odporúča radšej mierové rozhovory o zastavení vojny a politické riešenia.

Bude na Ukrajine bojovať aj môj syn?

Nadeždin však vo svojej kritike nebol osamotený. „Hovoríte, že všetko ide podľa plánu. Naozaj niekto verí, že pred pol rokom sme plánovali opustiť Balakliju a odrážali protiofenzívu v Charkovskej oblasti,“ vysmial sa tiež politický expert Viktor Olevič.

Konštatoval tiež, že Rusi potrebujú, aby ich miestni obyvatelia podporovali ideologicky a nielen na oslobodených územiach. „Mali by sme hovoriť s Ukrajincami. Nemôžeme očakávať ich náklonnosť, ak povieme, že ukrajinská národnosť neexistuje, že Ukrajinci ako ľudia neexistujú, že ukrajinský jazyk neexistuje,“ dodal Olevič.

Mužom kontroval poslanec Dumy Alexander Kazakov, ktorý trval na tom, že treba najskôr ukončiť vojenskú fázu a „zlikvidovať nacistický režim“. Na otázku, koľko ruské vojenské dobrodružstvo ešte potrvá, odpovedal, že pokým si to situácia vyžaduje.

„Ďakujem vám za úprimnú odpoveď,“ zakontroval Nadeždin. „Takže môj desaťročný syn nakoniec dostane možnosť bojovať?“ opýtal sa dodatočne rozhorčený expolitik.

Spory aj u Solovjova

Viaceré úvahy medzi ruskými komentátormi a blogermi teraz hovoria o potrebe ničiť civilnú infraštruktúru. V Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny ruská armáda za posledné dni vyradila dodávky elektrickej energie a vody. Za tento prístup vedenia vojny sa v diskusnej relácii u propagandistu Vladimira Solovjova na televízii Rossija 1 prihovorila aj šéfka televízie RT Margarita Simoňanová.

„Na území, ktoré zostalo z Ukrajiny a ktoré ešte nebolo oslobodené, nie je civilná infraštruktúra? Elektrárne, jadrové elektrárne, dopravné uzly? Existuje veľa objektov infraštruktúry, ktoré by mohli zneškodniť tento nepriateľský národ. Dalo by sa to urobiť rýchlo a jednoducho. Ovplyvnilo by ich to na dlhú dobu a odvrátilo by to ich pozornosť od všetkého ostatného. Mňa aj ostatných sa neustále pýtajú: Prečo to neurobíme?“ spýtala sa Simoňanová panelu odborníkov.

„Môžeme byť hysterickí a žiadať blackout Ukrajiny. Mysleli ste na to, čo by to spôsobilo? Keď nastane zima, hlad a nebude tečúca voda, vytvorí nám to tam viac priateľov?“ spýtal sa vojenský expert Alexej Leonkov.

Pre svoje slová však v diskusnom paneli veľké pochopenie nenašiel. „Čo sa týka Ukrajiny: Verím, že väčšina z nich, nehovoriac o ukrajinskej vláde, je na strane Spojených štátov. V tomto zmysle nie sú súčasťou ukrajinských ľudí, o ktorých si myslíme, že s nami tvoria jeden národ. To treba pochopiť. Tí, ktorí tam slúžia USA, pre peniaze, z chamtivosti či z akéhokoľvek dôvodu, pomáhajú Američanom dosiahnuť naše zničenie, netvoria s nami jeden národ, my nemôžeme byť jeden národ,“ odpovedal politológ Dmitrij Kulikov.


Na stránke centrálnej banky je už niekoľko dní informácia o pokračovaní znižovania úrokových sadzieb. Čo teda čaká slovenské bývanie?
Prejsť na článok
Avizované prešetrovanie vtipov komika Mateja Makovického zo strany polície bude zaujímavým stanovením štandardu, čo je prípustné v spoločnosti pri citlivých témach, a čo je ešte možno schovať za humor. Viac v článku.
Prejsť na článok