Generálny prokurátor skritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú aj premiéra Eduarda Hegera. Vylučuje, že by o cintoríne v Ladomirovej zdieľal hoax ruskej ambasády.
Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Denník N uviedla, že zvažuje podanie návrhu na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dôvodom rozhodnutia hlavy štátu je tvrdenie, že Žilinka šíril ruskú propagandu.
Ten v pondelok reagoval na prezidentku aj niektorých politikov. Vyjadrenia o tom, že šíril ruskú propagandu, majú podľa neho „politickú a diskreditačnú povahu“. Jeho postoj k vojne na Ukrajine bol vraj od začiatku nemenný.
Konštatuje, že počas februárovej invázie ležal doma s covidom, ale „akt agresie“ dôrazne odsúdil na sociálnej sieti a „deklaroval ľudskú a profesionálnu podporu ukrajinským prokurátorom a ich rodinám, ako aj pripravenosť poskytnúť všetky ubytovacie možnosti a kapacity rezortu prokuratúry na humanitárne účely“.
Vymenoval viacero dôkazov, ktoré majú svedčiť o tom, že orgány slovenskej prokuratúry spolupracujú so svojím ukrajinským náprotivkom a podieľajú sa napríklad na vyšetrovaní vojnových zločinov na území Ukrajiny. Médiá hlavného prúdu o tom podľa neho informovali.
Hoax som nezdieľal, bráni sa Žilinka
O poškodení hrobových miest vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji sa vraj dozvedel z verejných zdrojov. Polícia označila informácie o zničení cintorína za hoax, ktoré šíri ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Ruská ambasáda totiž zverejnila status, že hroby dal starosta obce Ladomirová Vladislav Cuper bagrom zrovnať so zemou a že preto posiela diplomatickú nótu slovenskému rezortu diplomacie. Starosta reagoval, že to nie je pravda a hroby zostali naďalej na svojich miestach.
Žilinku vtedy kritizoval aj šéf obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ale on tvrdí, že bolo jeho „psou povinnosťou“ zareagovať na informácie o narušení pietneho miesta a dať jasný odkaz verejnosti, že objektívne prešetria, či došlo, alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia miest posledného odpočinku. Poukazuje na to, že nezdieľal status ruskej ambasády, ale napísal príspevok s vlastným obsahom, ktorý neobsahoval zmienku o „bagri, ruskom veľvyslanectve alebo ruskom veľvyslancovi“.
Žijeme podľa neho v „pohnutej dobe“, keď je dôležité prešetriť, či sú nejaké udalosti trestným činom, správnym deliktom, priestupkom, alebo to nie je protiprávne konanie. K takému záveru môžu prísť len príslušné orgány vyšetrovaním. Pred zverejnením statusu si mal u riaditeľa trestného odboru overiť, že sa touto udalosťou nezaoberali príslušné orgány, preto dal charakter konania preveriť on.
Dodáva, že k vybratiu obrubníkov okolo hrobov došlo a sám starosta v médiách priznal, že nemal na úpravy súhlas ministerstva vnútra, ktoré zodpovedá za agendu starostlivosti o vojnové hroby. „Hoax je niečo vymyslené, čo nie je pravdivé,“ bráni sa Žilinka.
Ako štátny tajomník na Ministerstve vnútra SR mal vraj na starosti agendu starostlivosti o vojnové hroby. Počas zahraničných návštev pochopil, že štáty vnímajú aj „podozrenia na zásahy do pietnych miest veľmi citlivo“. Na podobné udalosti bude preto vždy reagovať.
„Vyprosujem si, aby ma ktokoľvek obviňoval zo zdieľania alebo šírenia akejkoľvek propagandy. Tak, ako sa viem jasne vyjadriť ku konfliktu na Ukrajine, tak budem jasne reagovať v rámci našich kompetencií na území Slovenskej republiky na podozrenia z protiprávneho konania,“ dodáva s tým, že za tento delikt možno uložiť sankciu 16 596 eur, čo vyjadruje závažnosť ničenia pietnych miest.
Odkaz Hegerovi
Politikov vyzval, aby „svoje jednostranné domnienky nešírili ako fakty a nezvratné skutočnosti“ a nechali orgány činné v trestnom konaní robiť si svoju prácu. Pamiatkari ani historici nie sú podľa neho kompetentní hovoriť, či sa nejaký skutok stal, alebo nestal.
Ostro reagoval aj na mediálne vyjadrenie predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý povedal, že ak Žilinka reaguje pod vplyvom ruského veľvyslanca, zamýšľa sa nad jeho nezávislosťou. „Vyprosujem si, aby ste hovorili, že konám pod vplyvom akéhokoľvek veľvyslanca. Neviem, pod vplyvom koho alebo čoho sa rozhodujete vy, ale pre mňa to bol vždy len a len zákon. Dôrazne si to vyprosujem,“ prízvukoval generálny prokurátor.
Predseda vlády má podľa neho aktuálne „milión iných dôvodov“, nad ktorými sa zamýšľať, a premýšľanie nad jeho nezávislosťou sú v porovnaní s tým „maličkosťou“.
Každý je pre mňa človek
Žilinka sa vyjadril aj k udalostiam zo Zámockej, kde 12. októbra mladík zastrelil dvoch mužov. Pri takejto udalosti musia podľa neho „vyhŕknuť slzy každému“ a on nie je výnimkou. Skonštatoval, že nerozumie výčitke prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá nie je spokojná s jeho reakciou.
„Nie je tu doba, že by sa generálny prokurátor mal vyjadrovať len a v súlade s tým, aká je predstava ktoréhokoľvek politika. Povedal som to ikskrát: politici sú mi absolútne ľahostajní z hľadiska mojich kompetencií. Z hľadiska toho, že sú ľudia a majú svoje práva, mi ľahostajní nie sú,“ vysvetľuje.
V stredu večer po skutku bol vraj „permanentne“ na telefóne s bratislavským prokurátorom a pridelil vyšetrovanie veci špeciálnej prokuratúre. Nemal teda čas vyjadrovať sa na Facebooku „emotívne“. Na druhý deň ho mal špeciálny prokurátor informovať o tom, že predmetom útoku nemali byť len osoby z komunity LGBTI plus, ale aj osoby židovskej národnosti a politici. Preto zvolil formu vyjadrenia, kde odsúdil nenávisť proti „komukoľvek“.
„Nerozlišujem medzi ľuďmi, či sú homosexuáli, heterosexuáli, bisexuáli. Ja nerozlišujem medzi ľuďmi, či sú belosi, černosi, aziati, Indiáni. Pre mňa sú to všetko ľudia a budem sa vždy stavať za ich práva. Za tie práva, ktoré máme všetci. Vyprosujem si, aby zo mňa niekto účelovo robil odľuda, bezcitného človeka, šíriteľa nejakej propagandy. Slovensko milujem tak, ako možno máloktorý z tých, ktorí to tvrdia a ktorí sa preto do mňa navážajú,“ hovorí Žilinka.
Dodal, že pred generálnym prokurátorom a prvým námestníkom sú v blízkej dobe rozhodnutia „vo veľmi citlivých a spoločensky sledovaných kauzách“. „Ak má byť toto súčasťou nátlaku, tudy cesta nevede,“ uzavrel Žilinka.