Xmas, Červené sviatky či Sviatky zimy. Alebo keď Vianoce nemajú byť kresťanské

Sekularizácia Vianoc má v histórii rôzne podoby. Naši predkovia ju výraznejšie zaznamenali po prvej svetovej vojne, keď v rámci Československa prišlo na naše územie veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Mali zastávať štátne posty, na ktoré na Slovensku po desaťročiach maďarizácie chýbala kvalifikovaná pracovná sila.

Títo novousadlíci so sebou priniesli svetskejšie slávenie Vianoc. Práve im vďačíme za jedlo, ktoré na Štedrý večer nechýba snáď v žiadnej domácnosti – majonézový šalát a vyprážanú rybu. Dovtedy sa u nás jedávali skôr pôstne jedlá. Česi nemali do takej miery zaužívané religiózne zvyky. Namiesto toho mnohí z nich usporadúvali koncerty a už na Božie narodenie sa stýkali s kamarátmi. Naopak, u nás bolo skôr zvykom stíšiť sa a byť najmä v kruhu rodiny.

Niekde tieto novoty prijali a dnes sú tam minimálne rodinné návštevy bežnou súčasťou, inde sa to neuchytilo. Napríklad u nás na severe je do dnešného dňa zvykom ostať 25. decembra doma s výnimkou bohoslužby. Ak niekto odíde v ten deň z domu, značí to, že rodina nebude súdržná.

Stalin ich chcel premenovať na „Červené sviatky“