Xmas, Červené sviatky či Sviatky zimy. Alebo keď Vianoce nemajú byť kresťanské

Sekularizácia Vianoc má v histórii rôzne podoby. Naši predkovia ju výraznejšie zaznamenali po prvej svetovej vojne, keď v rámci Československa prišlo na naše územie veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Mali zastávať štátne posty, na ktoré na Slovensku po desaťročiach maďarizácie chýbala kvalifikovaná pracovná sila.

Títo novousadlíci so sebou priniesli svetskejšie slávenie Vianoc. Práve im vďačíme za jedlo, ktoré na Štedrý večer nechýba snáď v žiadnej domácnosti – majonézový šalát a vyprážanú rybu. Dovtedy sa u nás jedávali skôr pôstne jedlá. Česi nemali do takej miery zaužívané religiózne zvyky. Namiesto toho mnohí z nich usporadúvali koncerty a už na Božie narodenie sa stýkali s kamarátmi. Naopak, u nás bolo skôr zvykom stíšiť sa a byť najmä v kruhu rodiny.

Niekde tieto novoty prijali a dnes sú tam minimálne rodinné návštevy bežnou súčasťou, inde sa to neuchytilo. Napríklad u nás na severe je do dnešného dňa zvykom ostať 25. decembra doma s výnimkou bohoslužby. Ak niekto odíde v ten deň z domu, značí to, že rodina nebude súdržná.

Stalin ich chcel premenovať na „Červené sviatky“

Svoju daň si v tomto smere vybrala najmä druhá polovica 20. storočia, keď sme na území Slovenska zaznamenali niekoľko štátnych zásahov do vianočných osláv. „Prišlo krvavé a pokrytecké obdobie a k moci sa dostali ľudia bažiaci po moci, ktorým chýbal rozhľad a intelekt. Posilňovali sa väzby na Moskvu. Keďže v Sovietskom zväze sa razil tvrdý postup proti cirkvi, za Stalina sa prestalo hovoriť o Vianociach,“ opísala v rozhovore pre Štandard etnologička Katarína Nádaská.

Komunisti chceli spojiť Vianoce s narodeninami Stalina, ktoré boli buď 18. alebo 21. decembra. Stalin dokonca navrhoval, aby sa premenovali na „Červené sviatky“, ktoré by symbolizovali krv robotníkov a víťazstvo robotníckej triedy. Napokon sa ujali Sviatky zimy. Začal sa kult ruského deda Mráza, ktorý bol inšpirovaný mýtickou pohanskou bytosťou, no pritom bol čisto inštitucionálny a mal nahradiť kresťanského Ježiška.

SpoločnosťAko vznikol Dedo Mráz, čo má spoločné s pohanmi a ako to zneužili komunisti

Propagoval ho dokonca aj vtedajší prezident Antonín Zápotocký, ktorý vo vianočnom prejave deťom z roku 1952 hovoril, že Ježiško si „nechal narásť bradu, zostarol a premenil sa na Deda Mráza, ktorý k nám prichádza z východu, pričom mu na cestu svieti nie jedna betlehemská hviezda, ale množstvo červených hviezd na našich baniach, dielňach, továrňach a stavbách.“

V 60. síce nastalo určité uvoľnenie, ale normalizácia po 1968 tomu spravila koniec. Posty v štátnej správe nemohli zaberať ľudia, o ktorých sa vedelo, že sa zúčastňujú na svätých omšiach. Vianoce sa dostali do úzadia. V televízii a rozhlase sa hovorilo len o Sviatkoch zimy, Sviatkoch rodiny alebo Sviatkoch mieru.

Komunizus zmizol, sekularizácia pokračuje

Od rozpadu Sovietskeho zväzu síce môžeme chodiť na omše podľa ľubovôle a štátny režim nemá tendenciu przniť tradície len preto, že by sa mohli spájať s náboženstvom, ale vývoj napovedá, že nám nielen v Európe na takomto odkaze osláv záleží čoraz menej.

Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu označilo pred tromi rokmi svoje vianočné oslavy za „silne náboženské“ len 35 percent opýtaných Američanov. Ide o výrazný pokles, lebo v rokoch 2005 až 2010 takto hlasovala polovica ľudí.

Naopak, o desať percent vzrástol počet tých, ktorí Vianoce oslavujú „nie príliš nábožensky“ (26 percent), lebo náboženstvo v ich živote „nie je veľmi dôležité“. Sedem percent Vianoce neoslavuje vôbec, pričom toto percento má rastúci trend. Pokles religiozity Vianoc podľa Gallupovho inštitútu súvisí s tým, že mladšie generácie sa neidentifikujú ako veriaci.

Rovnaký trend vidieť aj na Slovensku. V minuloročnom sčítaní obyvateľstva si rímskokatolícke náboženské vyznanie uviedlo 55,8 percenta obyvateľov, čo je o tristotisíc ľudí menej ako v predošlom sčítaní.

Možnosť „bez náboženského vyznania“ bol druhá najčastejšia. Vyznačilo si ju 1,3 milióna obyvateľov (23,8 percenta), čo je nárast o desať percentuálnych bodov v porovnaní so sčítaním v roku 2011.

Hlavne nespomenúť Krista?

Ak máte anglicky hovoriacich známych, možno ste zaznamenali, že na označenie týchto sviatkov používajú slovo „Xmas“ namiesto Christmas. Všeobecne sa to považuje za ďalšiu snahu o sekularizáciu Vianoc, pretože to z ich pomenovania odníma „Krista“ (Christ) a nahrádza ho anonymným „X“.

Nie je to však úplne tak.

Písmeno X pochádza z gréckej abecedy a vyslovuje sa ako chi. Je teda začiatočným písmenom gréckeho slova Christos – Kristus. Spoločne s písmenom ro ide o prvé dve písmená Kristovho mena v gréčtine, ktoré sa používali ako symbol Ježiša (☧). Rímskemu cisárovi Konštantínovi sa pred bitkou pri Mulvijskom moste malo snívať, že ak si jeho vojaci namaľujú na štíty tento znak, vyhrajú. Tak sa aj stalo a historici to pokladajú za začiatok konvertovania Konštantína na kresťanstvo.

Podľa niektorých preto Xmas nie je novotvar, ale niekoľko storočí zaužívaný názov, ktorý možno nájsť aj v svetovej literatúre. Podľa iných ide o iných o súčasť snahy sekularistov zbaviť sviatkov ich kresťanského významu.

Komediálny kreslený seriál Futurama, ktorý sa odohráva v roku 3 000, napríklad v jednej epizóde vykresluje Vianoce budúcnosti ako bizarné sviatky Xmas, pri ktorých je populárne vyzliekať sa donaha a zdobiť palmové stromčeky – keďže ihličnany vyhynuli. Takéto konzumné Xmas sú samozrejme zbavené všetkých náboženských prvkov.

Budúcnosť ukáže, či si Vianoce zachovajú svoj kresťanský charakter zachovajú alebo sa priblížia skôr k futuramovským Xmas. Výsledok závisí aj od našich domácností.