Dobyl svetovú súťaž aj Európsku komisiu. Slovenský med žal úspechy aj v roku 2022

Hovorí sa mu tekuté zlato a je neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Poznáme to aj v našej terchovskej domácnosti. Hlava rodiny spraví pri štedrovečernom stole každému medový krížik na čelo. To aby sme boli po celý rok dobrí ako med. A veru ten náš slovenský je nielen dobrý – je to skutočný národný poklad.

Slovenský med a produkty z neho patria medzi najkvalitnejšie na svete. Svedčia o tom aj úspechy z prestížnych zahraničných podujatí a súťaží. Vymenujme si tohtoročné najdôležitejšie prvenstvá tejto potraviny, našich včelárov aj vedcov skúmajúcich sladkú pochúťku.

Naši včelári ovládli svetovú včelársku súťaž Apimondia

Koncom augusta ovládli slovenskí včelári svetový včelársky kongres Apimondia v tureckom Istanbule. Z najrenomovanejšej svetovej včelárskej súťaže si odniesli až 28 medailí, najviac spomedzi všetkých krajín.

Najvyššiu svetovú kvalitu slovenských medov, medoviny, ale aj medového piva potvrdila medzinárodná porota zložená z odborníkov z celého sveta. „Nie je to dané len našou botanickou rôznorodosťou, ale aj odbornosťou včelárov. Postupy vo včelárstve, ktoré platili pred dvadsiatimi rokmi, už nemusia platiť a je potreba neustáleho vzdelávania sa,“ vzdal hold našim remeselníkom expert na kvalitu medu zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Majtán.

„Zisk takého množstva medailí v najtvrdšej svetovej konkurencii dokazuje, že nielen slovenský med, ale aj slovenská medovina, medové pivo, včelí vosk či včelárska prezentácia sú absolútnou svetovou špičkou. Slovenskí spotrebitelia tak nemusia siahať po medoch či včelích produktoch zo zahraničia, pretože tie najlepšie majú priamo doma,“ skonštatoval predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák.

Slovenskí vedci vyvinuli metódu na odhalenie pravosti medu

Definíciu medu a jeho kvalitatívne požiadavky stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Uvádza limity pre rôzne fyzikálno-chemické veličiny a parametre. Do tejto potraviny by sa nemali pridávať látky, ale ani odoberať.

Med medicínskej kvality sa okrem vynikajúcej chuti môže použiť aj na liečbu pacientov s chronickými ranami, popáleninami, preležaninami či vredmi predkolenia. Naopak, s falšovaným medom sa nedá liečiť, lebo cukor z neho využijú baktérie vo svoj prospech. Na bolestivé hrdlo a imunitu potrebuje človek antibakteriálny med, ktorý má nezameniteľné biologické vlastnosti. Vtedy lieči. Ak má všetky enzýmy degradované a med pripomína len chuťou a vôňou, kŕmite ním, obrazne povedané, baktérie.

Falšovať sa nemusí len samotná potravina, ale aj jej geografický či botanický pôvod. Lenže odhaliť podvodníkov nie je vôbec jednoduché.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) preto vyvinuli metódu, ktorá skúma antibakteriálny potenciál medu. Včelári aj spotrebitelia si takto môžu overiť biologickú kvalitu medu v porovnaní s najcennejším manukovým medom, ktorý obsahuje metylglyoxal a má preukázané antibakteriálne účinky. Chuťovo ani vizuálne nie je takýto test možný – treba naň laboratórnu diagnostiku. Po testovaní dostane med známku – bronzovú, striebornú alebo zlatú –, čo odráža kvalitu charakterizujúcu antibakteriálny potenciál medu.

V máji tohto roku získal tento test akreditáciu Slovenskej národnej akreditačnej služby.

Spomedzi členských krajín Európskej únie je tak Slovensko prvým štátom, ktorý ponúka akreditovanú metódu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu ako komerčnú službu nielen pre včelárov, ale aj pre spotrebiteľov. Navyše, po akreditácii je to akceptovateľná forma testovania pre celú Európu aj mimo nej. 

Známka s hodnotením antibakteriálnej aktivity medu môže slovenským včelárom pomôcť s predajom kvalitného sladila a zároveň zviditeľní slovenskú vedu.

Bardejovský med získal ochrannú známku od Európskej komisie

Ďalší významný úspech zaznamenal slovenský med 30. septembra. Európska komisia vtedy schválila nové chránené označenie pôvodu (CHOP) pre produkt zo Slovenska – „Bardejovský med/Med z Bardejova“.

Sladidlo sa vyrába v horskej oblasti Čergov pokrytej zmiešanými lesmi, ktoré pozostávajú najmä z buka, jedlí, smrekov a líp. Podnebie je tu chladnejšie a vlhkejšie, čo pomáha producentovi medovice – voške. Medovica vzniká, keď sa vošky premnožia na stromoch, napichnú ihličie a berú zo stromu miazgu. Tú následne spracujú, proteíny využijú a cukorný roztok vylúčia, lebo ich metabolizmus ho nedokáže spracovať.

Práve tieto sladké kvapky zbierajú včely a vytvoria z neho medovicový med. Je veľmi hustý, výborne chutí a má skôr tmavšiu farmu. Má tiež vyšší podiel polyfenolických látok, vďaka čomu má vyšší antibakteriálny, protizápalový a imunostimulačný účinok. Je to jediný med živočíšneho pôvodu, neobsahuje peľové zrná, čiže je vhodný aj pre alergikov.

Zápisom do európskeho registra chránených označení pôvodu sa Bardejovský med zaradil medzi produkty, ako napríklad vína z oblasti Champagne, syr Roquefort alebo vína z oblasti Bordeaux. Získané označenie uľahčí producentom expanziu na zahraničné trhy a pre spotrebiteľov je zárukou kvality, ktorá sa v čase nemení.