Desiatky miliónov nakazených, preplnené nemocnice, chýbajúce lieky. Taká je Čína po uvoľnení opatrení

Po niekoľkotýždňových protestoch Čína siedmeho decembra plošne uvoľnila proticovidové opatrenia. Skončila sa aj povinná karanténa v štátnych zariadeniach, povinné testovanie a občania viac nepotrebujú štátnu aplikáciu určenú na sledovanie kontaktov v kontexte šírenia ochorenia COVID-19.

Otvorili sa supermarkety, hotely, reštaurácie či lyžiarske strediská. Vstup do práce a cestovanie verejnou dopravou sa už nepodmieňuje negatívnym testom. Tri roky „politiky nulového covidu“ sa skončili.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zmierňovanie protipandemických opatrení v Číne sprvu privítala. Obrat nastal 21. decembra, keď generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril „veľké znepokojenie“ v spojitosti s vlnou nových infekcií a Peking vyzval, aby poskytol podrobné informácie o vážnosti ochorenia, hospitalizáciách a prípadoch, ktoré si vyžadujú umiestnenie na oddelenia intenzívnej starostlivosti.

Odborníci sa obávajú, že v globalizovanom svete neostanú dôsledky tejto náhlej benevolencie na hraniciach ázijskej veľmoci.

Nízka preočkovanosť a neúčinné vakcíny

Dôvodov je viacero. Najrizikovejšie kategórie sú v Číne slabo preočkované. Spomedzi ľudí nad šesťdesiat rokov dostalo posilňovaciu dávku skoro sedemdesiat percent a medzi osobami staršími ako osemdesiat rokov je toto číslo ešte nižšie. Starí ľudia sú teda zraniteľní voči šíriacemu sa variantu omikron.

Populácii navyše chýba prirodzená imunita, lebo sa kvôli lockdownom nepremorila koronavírusom. Strach cítiť aj z toho, že by milióny infekcií v krajine nebeského draka zvýšili šance na vznik nového variantu. Čínska Národná zdravotnícka komisia (NHC) však bagatelizuje medzinárodné obavy z nových mutácií. Pravdepodobnosť vzniku nových patogénnejších kmeňov je podľa nej nízka, ale medzinárodné spoločenstvo ostáva v strehu.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pred Vianocami vyzval Čínu, aby poskytla informácie o vývoji pandémie v krajine. Pekingu tiež ponúkol americké proticovidové vakcíny, lebo tie sú podľa odborníkov účinnejšie.

Ázijská konkurenčná veľmoc ani na jednu z výziev nereagovala. Práve naopak, úrady 25. decembra oznámili, že už nebudú každý deň zverejňovať údaje o počte nakazených a úmrtiach. Prestalo to byť smerodajné. Tamojší úradníci odhadujú, že počas prvých dvadsiatich decembrových dní sa infikovalo približne 250 miliónov ľudí, čiže osemnásť percent populácie Číny. Národná zdravotnícka komisia (NHC) však za rovnaké obdobie oznámila „len“ 62 592 symptomatických prípadov.

Krematóriá nestíhajú, no štátny aparát politizuje úmrtia

Problémom nie sú len infekcie, ale aj pretláčanie ich dosahov. Komunistická mašinéria sa s tým vyrovnáva svojsky.

Úmrtia na covid umelo znižuje vďaka novej definícii. Medzi obete po novom počíta iba tých, ktorí zomreli priamo na zápal pľúc alebo zlyhanie dýchania súvisiace s covidom. „To nie je medicína, to je politika,“ povedala Reuters pekingská lekárka Sonia Jutard-Bourreauová. „Ak teraz zomierajú ‚s‘ covidom, je to ‚na‘ covid. Úmrtnosť aktuálne predstavujú politické čísla, nie medicínske.“ Komunistická strana Číny nechce, aby sa vyšší počet úmrtí považoval za výsledok zmeny vládnej politiky.

Britská zdravotnícka spoločnosť Airfinity odhaduje, že v Číne zomiera každý deň na COVID-19 vyše päťtisíc ľudí. Krajina však nehlásila žiadne nové úmrtia na Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný a od začiatku epidémie tento mesiac zaznamenala len niekoľko úmrtí.

Inak to vyzerá očami zahraničných reportérov.

Svetové médiá píšu, že niektoré krematóriá už nemajú priestory na uskladňovanie zomretých. „Počet tiel z posledných dní je mnohonásobne vyšší než predtým,“ uviedol zamestnanec krematória, ktorý si neželal byť menovaný. „Nie sme si istí, či je to spojené s covidom, musíte sa opýtať vedúcich predstaviteľov,“ dodal.

V juhočínskej metropole Kuang-čou jedno z jeho krematórií pre AFP potvrdilo, že denne spaľuje viac než tridsať tiel, ďalšie uviedlo, že je „mimoriadne vyťažené“. „V celom Kuang-čou je to tak. Neustále nám volajú,“ uviedol jeden zo zamestnancov krematória s tým, že „ťažko povedať“, či nárast počtu tiel súvisí s covidom.

China has officially reported two deaths in Beijing during the latest Covid surge but crematoriums are saying they’ve run out of space to put the bodies. #china pic.twitter.com/KSgzfJOUAU

— China Uncensored (@ChinaUncensored) December 22, 2022

Podľa niektorých projekcií by počas nasledujúcich mesiacov mohol v druhom najľudnatejšom ázijskom štáte zomrieť na COVID-19 až jeden milión ľudí, ak štát nenariadi sociálny dištanc. Tieto odhady pritom zahŕňajú iba úmrtia spôsobené priamo koronavírusom a neberú do úvahy nadmerné úmrtia z dôvodu oneskorenia liečby ľudí s inými chorobami. Iný model odhaduje, že ak bude krajina pokračovať v nastavenom trende uvoľňovania, do konca roku 2023 zaznamená až 1,6 milióna úmrtí.

Nemocnice sú plné pacientov a je nedostatok liekov

Vysoký počet infikovaných sa prejavuje aj v nemocniciach. Zdravotnícky systém v krajine je pod obrovským tlakom. Nakazených zdravotníkov žiadajú pracovať aj s miernou horúčkou a štát zalarmoval na výpomoc aj zdravotníkov na dôchodku, píše agentúra Reuters.

V provincii Če-ťiang neďaleko Šanghaja navštívilo pre horúčky za posledný týždeň kliniku vyše 408-tisíc osôb denne. To je 14-násobok normálnej úrovne. V hlavnom meste Hangzhou chodí na urgentný príjem v priemere viac než trojnásobok ľudí oproti minulému roku. Mesto Su-čou na východe krajiny v sobotu oznámilo, že jeho tiesňová linka prijala vo štvrtok rekordných 7 233 hovorov.

Lôžka na jednotkách intenzívnej starostlivosti sú preplnené najmä staršími nezaočkovanými pacientami natoľko, že návaly nových už niet kam umiestniť a musia ostať na pohotovosti. Prispeli k tomu aj nízke zásoby kyslíka a liekov na horúčku.

⚠️THERMONUCLEAR BAD—Hospitals completely overwhelmed in China ever since restrictions dropped. Epidemiologist estimate >60% of 🇨🇳 & 10% of Earth’s population likely infected over next 90 days. Deaths likely in the millions—plural. This is just the start—🧵pic.twitter.com/VAEvF0ALg9

— Eric Feigl-Ding (@DrEricDing) December 19, 2022

Zatiaľ čo aktuálne sa väčšina infekcií odohráva na husto zaľudnenom priemyselnom východe Číny, čoskoro to už nemusí platiť. Všetci sa obávajú lunárneho Nového roka v januári, lebo sa spája s obrovskými oslavami. Do pohybu sa vtedy dá masa Číňanov, ktorí chcú sviatky osláviť v kruhu rodiny.

Tým sa môže nákaza z veľkomiest rozšíriť do vidieckych vnútrozemských oblastí s horšími systémami zdravotnej starostlivosti. Západné čínske provincie majú menej lekárov a sestier na obyvateľa. Vidiecke lekárne trpia tiež väčším nedostatkom liekov. Časť medikamentov totiž presmerovali do miest, lebo ich nákaza zasiahla väčšmi a skôr sa tam minuli zásoby. V súčasnosti zasa mešťania prichádzajú a skupujú lieky na vidieku alebo si ich objednajú online a nechajú si ich poslať poštou.

Dosahy vidieť aj na ekonomike

Čínska ekonomika mala problémy aj pred uvoľnením opatrení. Maloobchodné tržby sa v novembri v dôsledku rozsiahlych lockdownov znížili a nezamestnanosť vyskočila na najvyššiu úroveň za pol roka.

Nekontrolované šírenie infekcie v decembri zasiahlo čínske továrne, ktoré sú v dôsledku chorých pracovníkov nútené zatvoriť alebo znížiť výrobu, uvádza CNN. Najväčší výrobca elektromobilov v krajine BYD uviedol, že musí znížiť výrobu o dve- až tritisíc vozidiel denne, lebo mu chýba asi štvrtina zamestnancov. Rovnako sú na tom nábytkárske firmy, cementárne či výrobné podniky na chemické vlákna.

V prvých decembrových týždňoch klesol aj predaj áut a domov. Podľa štatistík Čínskej asociácie osobných automobilov predali výrobcovia do 18. decembra o pätnásť percent menej áut ako v rovnakom období minulého roka. V mestách prvej úrovne (Peking a Šanghaj) klesol minulý týždeň predaj domov o 53 percent oproti minulému roku.

Až 60 percent spoločností ľahkého priemyslu v pobrežných provinciách Kuang-tung, Če-ťiang a Šan-tung podľa denníka Securities Daily pozastavilo na dva mesiace výrobu.