Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej ostane regionálnou nemocnicou. Rozhodnúť mala časová nedostupnosť akútnej nemocnice a medicínske argumenty. Občania ďakujú najmä riaditeľovi Marianovi Tholtovi.
Pôvodne hrozilo, že sa nemocnica v Trstenej stane takzvanou komunitnou nemocnicou. To znamená, že by poskytovala najmä doliečovaciu zdravotnú starostlivosť.
Proti takémuto rozhodnutiu protestovali minulý rok samotní Oravčania, no keď ministerstvo zo svojich plánov neupustilo a v novembri tohto roku predstavilo riaditeľovi trstenskej nemocnice Marianovi Tholtovi rovnakú mapu, ten spustil šnúru mediálnych výstupov.
Nemocnica nikdy nemala dlhy a na rozdiel od iných ústavných zariadení na Slovensku nemá nedostatok personálu. Za posledných päť rokov do nej preinvestovali vyše milión eur a keďže vykonávali okolo 1 100 pôrodov ročne, z eurofondov vybudovali gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, aké nemá na Slovensku páru.
Tholt neúnavne vysvetľoval, že Oravčanov bude transformácia nemocnice ohrozovať na životoch. V rozhovore pre Štandard pohrozil, že odporcovia postavia pred ministerstvom stanový tábor a on bude držať tvrdú hladovku.
Zdravotná starostlivosť by bola vzdialená vyše hodiny
Dôvodov pre takéto radikálne rozhodnutie bolo viacero.
Ak by sa „transformovala“ nemocnica v Trstenej, ľudia z dedín pri poľských hraniciach by nestihli prísť do regionálnej nemocnice v Dolnom Kubíne do pol hodiny, ako to stanovuje zákon. „Ani viac sanitiek nepomôže, lebo ak sa dostanú za kamión, ten sa im nemá kde vyhnúť. Máme tu pol roka sneh a tomu musia šoféri záchraniek prispôsobiť jazdu. Do nemocnice v Dolnom Kubíne trvá cesta z väčšiny obcí 50 až 60 minút,“ vysvetľoval Tholt.
Regiónom Hornej Oravy pritom vedie len jedna preťažená cesta a v oblasti je silný cestovný ruch.
Znamenalo by to tiež začiatok konca tamojšej nemocnice, ktorá má spádovú oblasť zhruba 78-tisíc obyvateľov. Nemal by tam kto pracovať, lebo v komunitnej nemocnici by sa robila len časť výkonov. Oklieštená medicínska starostlivosť nedokáže prilákať absolventov ani skúsenejších lekárov. Lekári by následne chýbali aj v ambulantnej sfére, lebo by ich nemal kto vyškoliť.
Dôvod na radosť
Ponuré vyhliadky sa akoby vianočným kúzlom rozplynuli. Vo štvrtok 29. decembra mali na Hornej Orave dôvod na radosť. Z ministerstva zdravotníctva prišiel odkaz, že nemocnicu v Trstenej zaradia do druhej (regionálnej) kategórie. Ostanú im teda plne funkčné všetky súčasné oddelenia. Informáciu zdieľala na svojom účte aj trstenská nemocnica.
Príspevok získal stovky páčikov a desiatky vďačných komentárov, ktoré vyzdvihujú zásluhy riaditeľa Tholta na výslednom rozhodnutí rezortu. „Veľká vďaka patrí MUDr. M. Tholtovi za jeho ochotu a odhodlanie bojovať do úspešného konca. Je zosobnením lokálpatriotizmu a ľudskosti, ktoré Orava potrebuje ako soľ,“ píše sa v jednom z nich. „Dobrá správa, verím však, že rozhodnutie ovplyvnil najmä prístup a argumentácia vedenia nemocnice. Vďaka im za to,“ domnieva sa diskutujúci v druhom najobľúbenejšom komentári.
„Rozhodla o tom najmä vysoká časová nedostupnosť, spoločne so starostami v regióne to bol najsilnejší argument, spolu s medicínskymi argumentami. Teraz bude nevyhnutné, aby nemocnica robila výkony tak, aby svoju pozíciu obhájila,“ napísala na Facebooku predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.
Dodala, že „sú v polčase“, lebo Liptovskú nemocnicu s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš nateraz zaradili do kategórie jeden – čiže na komunitnú úroveň. „Liptáci sme s vami,“ zakončila Jurinová.
O Liptove budeme ešte počuť
Primári viacerých oddelení liptovskej nemocnice už avizovali, že ak ju zaradia do komunitnej úrovne, tamojší lekári dajú výpoveď. V nasledujúcich týždňoch to teda možno očakávať.
Navyše, ani na Liptove nesedia excelovské tabuľky rezortu o príchode pacienta do nemocnice. Spádovou sa stane Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, kde pre cestné kolóny trvá cesta aj hodiny, nehovoriac o zimných mesiacoch, keď je premávka ešte horšia.
Na Liptove je pritom vďaka turistike a lyžiarskym vlekom silný turistický ruch. „Ročne tu robíme päťsto až šesťsto operácií s ťažkými úrazmi a z toho veľké množstvo najmä zahraničných turistov. Neviem si predstaviť, že by to po nás niekto prebral,“ povedal pre TA3 primár úrazovej chirurgie Marián Selecký.
Podrobnosti o výhradách proti transformovaniu nemocnice v Liptovskom Mikuláši sa v Štandarde dočítate v pripravovanom rozhovore s lekárom Mariánom Seleckým.