Dohľadu nad platobným systémom pre nemocnice bránia aj ľudia z Penty, píše kontrolný úrad. Ide pritom o miliardy eur

Hneď prvou z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ), aby sa predišlo hromadným výpovediam nemocničných lekárov, bolo sfunkčniť systém DRG – platbu za diagnózu.

DRG mechanizmus delí pacientov do skupín. V spoločnej skupine sú tí, ktorí majú podobný priebeh choroby, a teda ich liečba stojí približne rovnaké peniaze. Takýto systém je veľmi transparentný a dokázal by zamedziť tomu, aby za nejaký výkon platili zdravotné poisťovne nemocniciam menej, než potrebujú, alebo aby za ten istý výkon zaplatili dvom nemocniciam odlišnú sumu.

Slovensko je v súčasnosti jediným štátom EÚ, ktorý DRG nevyužíva. Namiesto toho zdravotné poisťovne uhrádzajú nemocniciam mesačné paušály. Tie však nepokrývajú skutočné náklady nemocníc.

Štátne nemocnice sa zadlžujú a šetria na pacientoch

Keďže štátne nemocnice poskytujú najširšie spektrum výkonov a starajú sa o najťažších pacientov, potrebujú na svoj chod najviac peňazí. Platby zo zdravotných poisťovní im nepokrývajú náklady na mzdy zamestnancov, spotrebu liekov a materiálu. Nemocniciam potom neostanú peniaze ani na modernizáciu a navyše sa stále zadlžujú. Ide o začarovaný kruh, lebo zadlžené subjekty sa nemôžu uchádzať ani o eurofondy, a teda nemajú ako zlepšiť svoje materiálno-technické zabezpečenie.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) upozorňuje, že systém paušálnych platieb je kontraproduktívny.

„Nemotivuje nemocnice, aby sa snažili poskytnúť čo najväčší objem zdravotnej starostlivosti, skôr naopak. Čím menej zdravotnej starostlivosti nemocnice poskytnú – čo sa prejaví znížením mzdových nákladov, nákladov na lieky, materiál a energie – tým lepší výsledok hospodárenia si vďaka paušálnym platbám zabezpečia,“ opisuje hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová.

Úrad pre dohľad nemá dáta

Lekárski odborári preto požadovali uviesť do praxe klasifikačný systém DRG. Cena za výkony by potom bola spravodlivá a minimálna cena by nikdy nebola nižšia, než sú náklady nemocníc.

Vláda sa v memorande s lekármi vlani 30. novembra zaviazala, že DRG sfunkční do roku 2024. Mala ho tvoriť komisia zložená zo zástupcov stavovských, odborných a odborových organizácií. Členovia Slovenskej lekárskej komory a LOZ mali mať v expertných skupinách a najvyšších riadiacich orgánoch spolurozhodovaciu právomoc.

Ministerstvo zdravotníctva malo najneskôr do troch dní od podpisu memoranda umožniť analytikom ÚDZS prístup ku všetkým potrebným údajom. Tí mali nezávisle overiť nastavené základné sadzby a takzvané relatívne váhy pre rok 2023 – čiže priemerné náklady nemocníc na liečbu jednotlivých DRG skupín pacientov. Analytici mali vykonávať aj pravidelnú kontrolu.

Nič z toho sa neudialo, hoci od podpisu memoranda uplynuli nie tri dni, ale takmer tri mesiace. Šéfka ÚDZS Renáta Bláhová preto poslala ministerstvu zdravotníctva list.

Ide o 2,5 miliardy eur a chýba nezávislá kontrola

V ňom konštatuje, že Centrum pre klasifikačný systém (CKS) pod vedením lekárky Angeliky Szalayovej už publikovalo prvé relatívne váhy pre tento rok, ale ich výpočty neprešli nezávislou kontrolou. Ide pritom o 2,5 miliardy finančných zdrojov.

„Nie je akceptovateľné, aby o takto významných peňažných tokoch rozhodoval riadiaci výbor, ktorého zloženie nie je vyvážené a nemá prístup k dôležitým detailom,“ píše Bláhová.

Podľa nej má systém „závažné nedostatky“, ktoré však nechcela pre Štandard bližšie špecifikovať. Najskôr ich chce diskutovať v rámci dotknutých inštitúcií. Vníma však ako „poľutovaniahodné“, že dve štátne inštitúcie sa nedokázali dohodnúť na spôsobe zdieľania ani plne anonymizovaných dátach tak, aby mohol úrad začať pracovať.

Penta bráni dozoru

Bláhová má pre vyššie opísané marenie auditu aj vysvetlenie.

Prevereniu významných finančných tokov vraj bráni „právnymi pseudoargumentmi“ Radoslav Krupa. Ten pôsobí na rezorte ako generálny riaditeľ Sekcie legislatívy, práva a akcionárskych práv. V minulosti však pôsobil v dozornej rade Union zdravotnej poisťovne a podľa Bláhovej má personálne väzby na osoby z prostredia finančnej skupiny Penta.

„Prístup pána generálneho riaditeľa k otázkam verejného záujmu vzbudzuje pochybnosti ohľadom jeho skutočnej motivácie pri riešení kľúčových tém,“ domnieva sa šéfka ÚDZS. Verejné aj štátne inštitúcie podľa nej čelia mediálnej aj právnickej kampani Penty, a preto je dôležité, aby kľúčové právne spory riadili osoby s vysokým stupňom profesionálnej integrity.

„Ide nielen o stovky miliónov eur, ale aj o charakter slovenského zdravotníctva ako takého,“ prízvukuje riaditeľka úradu. Podľa nej sa zvonka javia úmysly finančnej skupiny Penta ako snaha maximalizovať svoje zisky pri čo najnižších nákladoch, a to sa týka aj zdravotníctva.

„Lenže v zdravotníctve obiehajú povinné odvody od občanov, a to v ústavnom rámci, ktorý im zabezpečuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Zdravotníctvo preto nie je bežný komerčný trh, ale štátom regulovaný systém, v ktorom verejný záujem, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čo možno najvyššej kvalite a včas, stojí nad záujmami súkromného kapitálu a jeho vlastníkov. Domnievame sa, že finančná skupina Penta sa s týmto poňatím verejného zdravotníctva ako dostupnej solidárnej verejnej služby nevie alebo nechce dlhodobo stotožniť, čo je, žiaľ, zdrojom trvalého napätia v spoločnosti,“ spresňuje pre Štandard hovorkyňa Hudecová.

Penta sa proti podobným tvrdeniam ohradila

Penta považuje údajné prepojenia Krupu na finančnú skupinu za „absolútny nezmysel“, ktorý je postavený na ničím nepodloženom tvrdení predsedníčky ÚDZS.

„Pán Krupa nikdy pre našu skupinu nepracoval a nebol zamestnancom žiadnej z našich portfóliových spoločností. Pracoval v zdravotnej poisťovni Union, s ktorou naša finančná skupina nie je akcionársky respektíve vlastnícky ani žiadnym iným spôsobom prepojená,“ uviedla v reakcii na článok PR špecialistka Penty Lenka Vargová.

Za „čistý nezmysel“ označila Vargová aj tvrdenie, že je v záujme finančnej skupiny, aby DRG systém nebol v slovenských nemocniciach zavedený.

„Sme za čo najrýchlejšie zavedenie DRG systému. Ideálne bez nutnosti neustálych dočasných riešení, ktoré len zvyšujú netransparentnosť systému úhrad,“ vysvetlila PR špecialistka.

Vláda si neplní ani zvyšné záväzky

Nezaostáva však len systém DRG.

Počas výpovedí lekárov vláda splnila len tri z ôsmich požiadaviek memoranda. Zvýšila mzdy sestier a lekárov, zrušila zdaňovanie vzdelávania zdravotníkov a čiastočne zlepšila vzdelávanie mladých lekárov.

Lekárski odborári minulý piatok informovali, že Hegerov kabinet zaostáva v plnení zvyšných piatich záväzkov.

Na oddlženie nemocníc sa zatiaľ použilo len 258 miliónov eur, hoci má rezort na oddlženie k dispozícii viac ako pol miliardy eur. Lengvarský tiež nezakročil proti pochybným firmám, ktoré skupujú pohľadávky nemocníc a pri omeškaní splátok si úrokujú veľmi vysoké percentá.

Vláda nestanovila v zákone minimálne normy na personálne zabezpečenie oddelení a štatutári nemocníc stále nie sú za dodržiavanie týchto noriem zodpovední. Keďže ministerstvo minulý rok s odvolaním sa na GDPR odmietlo zverejniť, koľko ľudí pracuje v nemocniciach, odborári majú podozrenie, že tieto štandardy sa nedodržiavajú, čo priamo ohrozuje hospitalizovaných pacientov, ktorí nemusia dostať včas a v dostatočnej miere zdravotnú starostlivosť.

Hoci lekárske fakulty sa zaviazali prijať v školskom roku 2023/2024 viac študentov medicíny, Hegerov kabinet podľa lekárov stále nesplnil požiadavku, aby fakulty mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.

Lekári vyčítajú vláde aj nečinnosť pri reforme nemocníc. Hoci rozdelenie do jednotlivých kategórií nastalo a momentálne sa rokuje o doplnkových programoch, rezort stále jasne nestanovil, či majú nemocnice vyššieho stupňa dostatok personálu a lôžok na to, aby prebrali pacientov z transformovaných nemocníc nižšieho stupňa. Aj dekan Lekárskej fakulty UK Juraj Payer v rozhovore pre Štandard varoval, že ak sa zostávajúce nemocnice nerozšíria lôžkami a aj personálne, pacientov nebudú môcť nemocnice hospitalizovať.

https://standard.sk/323342/do-borov-odchadzaju-desiatky-lekarov-v-hre-je-zlucovanie-oddeleni-vravi-dekan-juraj-payer/