Štátni analytici kritizujú súkromníkov v zdravotníctve. Poisťovňa Dôvera im odkazuje, že to nepovažuje za analýzu

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) publikovali tento mesiac analýzu, v ktorej porovnali slovenský zdravotný systém s tými najvyspelejšími západoeurópskymi.

Spoločnými znakmi najlepšie fungujúcich systémov sú najmä zdravotníctvo dostupné pre všetkých, neziskové poisťovne a nemocnice, poplatky a pripoistenia ako doplnkový zdroj financií.

Čo spája vyspelé zdravotné systémy

Bližšie špecifikované to znamená, že v najvyspelejších štátoch majú prístup ku komplexnej zdravotnej starostlivosti všetci ľudia – ekonomicky aktívni aj takzvaní poistenci štátu (deti, ženy na materskej či seniori).

Ďalej je tam dôležitá neziskovosť inštitúcií, ktoré prerozdeľujú verejné zdroje zdravotného poistenia. Väčšinu nemocníc v EÚ vlastní štát alebo neziskový sektor. Súkromný sektor môže zohrať úlohu najmä vo farmaceutickom priemysle, v ambulanciách, poliklinikách či laboratóriách – len v menšej miere v nemocniciach.

Zároveň platí, že najvyspelejšie krajiny dávajú do zdravotníctva najviac, a preto majú najlepšie zdravotné výsledky. Tým sa myslí napríklad doba dožitia, odvrátiteľná úmrtnosť či dojčenská úmrtnosť. Výdavky na zdravotníctvo sú u nás druhá najväčšia výdavková oblasť verejných financií a rastú výraznejšie v porovnaní s inými oblasťami verejnej správy. Podľa návrhu rozpočtu na tento rok prekročia sedem miliárd eur. Za vyspelými krajinami aj tak zaostávame v kvalite poskytovanej zdravotníckej starostlivosti.

Viac súťaže nás nezachráni

Autori konštatujú, že v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti nemajú trhové prostredie a podnikateľská súťaž výrazné prínosy. Kritizujú tvrdenia slovenských súkromných zdravotných poisťovní, že súťaž vo verejnom zdravotnom poistení je nutná pre efektívnosť a kvalitu služieb.

Z porovnania štátov vyplýva, že kvalita zdravotníctva nesúvisí s počtom zdravotných poisťovní. Je jedno, či zdroje prerozdeľuje jedna inštitúcia, alebo konkurujúce si zdravotné poisťovne. Príklady vyspelých krajín dokonca naznačujú, že verejné inštitúcie znamenajú efektívnejšie zdravotníctvo.

„V Spojenom kráľovstve, v Dánsku alebo Švédsku zomiera na príčiny odvrátiteľné zdravotnou starostlivosťou o polovicu menej ľudí ako na Slovensku. Bežná zdravotná starostlivosť tam pritom funguje bez zdravotných poisťovní. Poskytovateľov zdravotnej starostlivosti financuje priamo štát alebo samosprávy,“ píšu odborníci.

Slovensko je spoločne s USA globálny unikát

Analytici rázne odmietajú tvrdenia, že slovenské zdravotníctvo je viac štátne alebo „socialistické“. Práve naopak, Slovensko je spoločne s USA globálny unikát v možnosti vyplácania zisku akcionárom súkromných zdravotných poisťovní.

V ostatných štátoch sú poisťovne neziskové, keďže len presúvajú verejné zdroje od populácie k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako sú ambulancie, nemocnice či laboratóriá. Tento rok by malo dôjsť k zmene, lebo maximálny povolený zisk a minimálne náklady na zdravotnú starostlivosť by mala upravovať posledná zmena legislatívy zdravotných poisťovní.

Zisk zdravotných poisťovní môže pre pacienta vytvárať opak kvality. V knihe Chorobopis a liečba slovenského zdravotníctva to ilustruje aj súčasný štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek. „Kým si my poistenci platíme poistné v dobrej viere, že nám za naše peniaze bude poskytnutá najlepšia možná (najefektívnejšia) starostlivosť, poisťovňa ako obchodná spoločnosť zriadená s cieľom dosahovania zisku chce dosiahnuť čo najvyšší zisk, a preto nám nakupuje čo najlacnejšiu starostlivosť,“ píše Klimek.

Súkromné poisťovne platia nemocniciam príliš málo, upozornili analytici ÚHP v decembri minulého roku. Výsledkom je hrozný materiálno-technický stav nemocníc a rastúce stámiliónové dlhy, ktoré musí každý rok riešiť štát.

Na administratívu v zdravotníctve dávame dvojnásobok priemeru EÚ

Nejde len o zisk poisťovní. Nedostatočná regulácia na seba viaže ďalšie neduhy.

Príklad: centralizované systémy majú logicky aj nižšiu administratívnu záťaž. Čím viac poisťovní, tým viac administratívy, lebo každá inštitúcia potrebuje na svoj chod zamestnávať aparát ľudí. Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom administratívnych výdavkov. Dávame na ňu takmer štyri percentá z celkových výdavkov na zdravotníctvo. To je dvojnásobok priemeru EÚ.

V porovnaní s inými štátmi majú teda naše poisťovne vysoké náklady na prevádzku a administratívu. Medzi prevádzkové výdavky patrí aj vyplácanie odmien za nábor nových poistencov. Zdravotné poisťovne zamestnávajú podľa ÚHP tisícky dohodárov – najmä ľudí, ktorí chcú robiť nábor poistencov.

Zdravotné poisťovne vyplatili za posledné tri roky dohodárom za nábor viac ako päť miliónov eur ročne. Z vreciek daňových poplatníkov teda len od vypuknutia covidu poputovalo na bezvýslednú činnosť vyše pätnásť miliónov eur.

Poisťovniam platíme aj nábor nových poistencov

Práve takzvané prepoisťovanie analytici často výrazne kritizujú.

Zdravotnú poisťovňu je možné zmeniť raz za rok. Ku koncu roka 2022 tak urobilo približne 180-tisíc ľudí. Takmer 26-tisíc ľudí zmenilo poisťovňu viac ako šesťkrát. Z dát vyplýva, že takéto neustále zmeny môžu byť výsledkom istej formy manipulácie.

„Ide najmä o obyvateľov chudobných vylúčených rómskych komunít na východe Slovenska. Pre zdravotné poisťovne sú títo poistenci ziskoví, pretože využívajú málo zdravotnej starostlivosti. Konkurenčný boj poisťovní do týchto komunít neprináša lepšie zdravotné výsledky, ale pochybné obchodné praktiky a problémy pre poistencov,“ píše sa v štúdii.

Poplatky sú len duplicitná úhrada, ktorú mali zaplatiť poisťovne

Od jesene minulého roku sa na Slovensku široko diskutuje o poplatkoch, ktoré začali niektorí ambulantní poskytovatelia vyberať a odôvodňovať stúpajúcimi cenami energií. Hoci zo zákona nesmú podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti nejakou finančnou sumou, v realite sa to deje.

„Poplatky sú však v podstate len duplicitná úhrada od pacientov za to, čo by mali ambulanciám uhrádzať zdravotné poisťovne vrátane administratívnych výkonov,“ zhodujú sa analytici.

Pritom myšlienka poplatkov nie je zlá, lebo sú bežnou súčasťou vyspelých zdravotných systémov – slúžia ako dodatočné zdroje. Treba ich však podľa ÚHP regulovať, aby boli transparentné. Pacient musí vopred vedieť, koľko ho akýkoľvek výkon bude stáť. Zároveň to nesmie byť neprimeraná suma a mali by sme definovať ohrozené skupiny populácie, ktoré by boli od poplatkov oslobodené (napríklad ľudia s nízkym príjmom a ďalšie zraniteľné skupiny).

Za týchto podmienok by boli extra peniaze, ktoré pacient zaplatí, prínosom. „Ak by všetci dospelí na Slovensku okrem nízkopríjmovej populácie platili prvých osemdesiat eur ročne za zdravotnú starostlivosť, prinieslo by to vyše tristo miliónov eur do zdravotníctva,“ objasňuje sa v štúdii.

https://standard.sk/330242/ambulancie-stale-zvazuju-poplatky-ale-aj-to-ze-si-pacient-bude-platit-vsetko-slubene-peniaze-nedostali-a-heger-mlci/

Priame doplatky by podľa nich mohli viesť k obmedzeniu neodôvodnených návštev u lekára. Slovensko patrí momentálne k štátom s najvyššou návštevnosťou ambulancií, podľa slov lekárov je však väčšina vyšetrení neodôvodnených, a preto ich to vyčerpáva.

Ježíková: Zdravotné poisťovne nevyužili príležitosť

Bývalá štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva Jana Ježíková súhlasí s tým, že riešením problémov v zdravotníctve nie je presun zodpovednosti zo štátu na súkromný sektor. Súkromný sektor je vraj prirodzenou súčasťou zdravotníctva, ale musí fungovať za rovnakých podmienok ako štát.

„V ústavnom systéme, aký máme na Slovensku, sa štát nikdy nemôže zbaviť zodpovednosti za garanciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre občanov tým, že ju presunie mimo svojej pôsobnosti. Hocijaký presun musí sprevádzať dôsledná regulácia a ak je štát v tejto oblasti pasívny, čoho sme svedkami dlhodobo, vytvorí sa neefektívny systém,“ hovorí odborníčka.

Fungovanie zdravotných poisťovní ako vzájomne si konkurujúcich subjektov podľa nej prinieslo len veľmi malú pridanú hodnotu pre pacientov aj systém ako taký. „Chýbala inteligentná regulácia štátu pri dosahovaní celospoločenských cieľov, ako napríklad zlepšovanie zdravotných výsledkov, a samé od seba sa veľmi neangažovali,“ hodnotí Ježíková.

Zdravotné poisťovne jej slovami nesúťažia na úrovni kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale práve na úrovni „nie vždy korektnej bitky o pacienta pri prepoisťovaní, čo stojí milióny eur“.

Ježíková nevidí významnejší priestor na rozšírenie finančnej spoluúčasti slovenských pacientov, lebo je porovnateľná s inými krajinami. Dodáva však, že na Slovensku máme „poplatkové eldorádo“, veľmi slabo regulovaný systém, ktorý dovoľuje vyberať poplatky na hrane zákona. „Tu vidím veľký priestor na reguláciu, ktorá by aj priniesla poskytovateľom dodatočné peniaze, a súčasne zmenšila spotrebu zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára.

Poisťovňa Dôvera: Nepovažujeme to za analýzu

PR manažér zdravotnej poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik konštatuje, že materiál z dielne ÚHP mal ambíciu porovnať zdravotnícke systémy, ale neobsahuje hlbšiu analýzu, len názory.

„Preto usudzujeme, že ide o politický dokument, ktorý má poslúžiť politikom na tradičné predvolebné sľuby bez spojenia s realitou slovenského zdravotníctva. Veríme, že okrem tohto politického dokumentu autori predstavia aj skutočnú analýzu, ktorá bude mať ambíciu nielen pomenovať, ale aj navrhnúť riešenia pre najväčšie slabiny slovenského zdravotníctva,“ dodáva Cehlárik.

Tými sú podľa neho už dlhodobo „chaos a nepredvídateľnosť financovania, legislatívna džungľa – ústami riaditeľa Najvyššieho kontrolného úradu, nedostatok zdravotníkov či konflikt záujmov regulátora v sektore – pozícia najväčšieho vlastníka, regulátora aj poskytovateľa“.

Dôvera bude podľa slov jeho hovorcu rada participovať na príprave takejto analýzy, aby sa slovenské zdravotníctvo pohlo z bludného kruhu politických sľubov a slovenskí pacienti pocítili vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti.