Mrzačenie zdravých ľudí: Prečo treba preoperovanie pohlavia zakázať

„Prejsť si operáciou zmeny pohlavia, operáciou spodku alebo akokoľvek to chcete nazývať, bola najväčšia chyba môjho života. Každý deň si želám, aby som toto rozhodnutie mohol vziať späť. Vždy, keď vidím mužov, ktorí sú proste normálni, tak som smutný. Tiež by som mohol byť normálny. Teraz som však zmrzačený mäsiarmi. Transideológia je nebezpečná. Buďte opatrní.“

Takto sa dnes na Twitteri vyjadruje Daniel Black. Mladík z Prahy, ktorý ako tínedžer uveril propagátorom transideológie, podstúpil chirurgickú kastráciu, odstránenie penisu a dnes to ľutuje. Začal preto detranzíciu, teda návrat k svojmu biologickému pohlaviu. V rámci detrans procesu musí brať dávky mužského pohlavného hormónu testosterónu, ktorý si už pre kastráciu nikdy nedokáže sám vytvoriť. Štandard s Danielom pred mesiacom spravil rozhovor otvárajúci oči, ktorý pre veľký záujem odomykáme.

RozhovorOdomykáme. Daniel z Prahy: V osemnástich rokoch mi preoperovali pohlavie, všetko sa tým len zhoršilo

Ide o smutné a bolestivé čítanie. Otvára však dôležité otázky. Koľko ďalších Danielov trpí a nehovorí o tom? Povedzme to priamo: Ak sa takéto zlyhania zo strany „lekárskych autorít“ dejú, má byť operácia zmeny pohlavia vôbec povolená?

V internetových diskusiách často čítame, že tieto operácie ani u nás nie sú novinkou a v Československu sa vykonávali už za komunizmu. Je to pravda, ale odkedy je „robilo sa to aj za komunizmu“ relevantný argument vzorovej politiky?

Umelo vytvorený trend

Čo je však dôležitejšie, pred desaťročiami tému transsexuality masívne nepropagovala mediálna sféra a pornopriemysel tak, ako je to v súčasnosti. Navyše, mládež dnes ovplyvňujú aj internetové diskusie, kde sa to v ére smartfónov čudákmi najrôznejšieho druhu len hemží. Takto do osudového rozhodnutia vmanipulovali aj Daniela.

Môžete to nazývať kampaňou, propagandou či „trendom“, ale nárast homosexuality či transsexuality na Západe už dosiahol takých rozmerov, že ho ako umelo vytvorený fenomén kritizujú aj niektoré ikony politického liberalizmu. Napríklad evolučný vedec Richard Dawkins či humorista Bill Maher.

Napríklad v USA sa podľa výsledkov spoločnosti Gallup v generácii narodenej pred rokom 1946 nachádza menej ako 1 percento LGBT ľudí. Pri generácii Z s dátumom narodenia 1996 až 2009 však už ide o 21 percent osôb. „To znamená, že ak budeme nasledovať túto trajektóriu, všetci budeme homosexuálmi do roku 2054,“ žartoval vlani spomínaný Maher.

S týmto trendom na Západe ide ruka v ruke transsexualita. Napríklad v Británii medzi rokmi 2009 až 2018 zaznamenali neuveriteľný 4 000-percentný nárast detí, ktoré mali podstúpiť tranzíciu.

KomentárČo sa stane s ideológiou, keď prehovoria jej obete

Najväčší lekársky škandál storočia

V situácii tejto psychologickej masáže nie je v poriadku, že najviac zraniteľnej populácii sa ako pomocná cesta ponúka doživotné zmrzačenie. Väčšina si zrejme neuvedomuje, čo za zverský proces sa v skutočnosti pod eufemickým označením preoperovanie pohlavia skrýva. V prípade žien ide vytvorenie napodobeniny penisu (kto sa odváži, viac sa dozvie tu a tu), odrezanie prsníkov a v dôsledku hormonálnej terapie tiež nastúpenie menopauzy, čo môže sprevádzať množstvo zdravotných komplikácií. V prípade mužov ide o vytvorenie takzvanej neovagíny, čo je de facto umelá diera, teda rana v rozkroku muža. A ako každá rana, aj táto má tendenciu sa zaceliť.

Kastrácia bola historicky vždy dehumanizujúcim procesom. V stredoveku a staroveku sa robila napríklad zajatým členom nepriateľských šľachtických rodov, aby sa tak zamedzila ich schopnosť splodiť konkurenčné potomstvo. Vykonávala sa tiež otrokom, ktorí sa potom stávali oddanými úradníkmi či eunuchmi v háremoch. V istom ohľade šlo o menej barbarskú prax ako dnes, pretože ju vtedajší mocnári robili nepriateľom a podmaneným. Dnes ju však cielime na ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Dokonca aj na vlastné deti. Šialené.

RozhovorTransgenderizmus sa dosadzuje zhora, je hnutím vládnucej elity. Sociológ z Oxfordu o zmenách pohlavia

Že na rozdiel od minulosti dnes ľudia podstupujú kastráciu dobrovoľne? Dobre, ale prečo zostať len pri tomto type zmrzačenia. Pokiaľ by sa človek identifikoval ako slepý, mali by mu lekári vydlabať oči? Alebo by mu v iných prípadoch na základe požiadavky mali odrezať nohy či iné časti tela? (Podobné nápady už, mimochodom, v zahraničí zaznievajú).

Očakávali by sme, že lekári týmto požiadavkám nevyhovejú, že pochopia, že človek v danej chvíli nerozmýšľa celkom racionálne. Ale ak niekto požaduje odstránenie pohlavných orgánov, zrazu ide o vzácnu výnimku, ktorej vykonanie má dokonca hradiť poisťovňa. Spisovateľka J. K. Rowlingová má pravdu, keď o zmenách pohlavia detí hovorí ako o lekárskom škandále storočia.

Domček z karát

V našich končinách, našťastie, deťom blokátory puberty ešte nepredpisujú a prípady podobné Danielovmu sú stále raritou. Na Západe však už ide o zástupy zmrzačených ľudí. Napríklad v prípade kontroverznej britskej kliniky Tavistock, ktorá poskytovala deťom hormonálnu liečbu a ktorá teraz pre nesprávnu diagnózu čelí hrozbe žaloby zo strany tisícky rodín.

Napriek tomu je téma detranzície stále pre mnohé médiá aj akademikov nedotknuteľné tabu. Neboli o nej spravené žiadne veľké a dlhodobé štúdie, preto je aj ťažké nájsť k nej relevantné dáta. V minuloročnom článku to priznáva reportáž agentúry Reuters. „Pre mnohých výskumníkov boli detranzícia a ľútosť [z tranzície, pozn. redakcie] dlho nedotknuteľnými témami,“ napísali v Reuters.

Dôvod je prostý, pokiaľ sa operácie na zmenu pohlavia či hormonálna liečba ukážu ako škodlivá praktika, celá transagenda sa môže rýchlo rozpadnúť ako domček z karát.

Zrejme aj preto narážajú ľudia ako Daniel na neochotu zo strany lekárov a dokonca agresivitu zo strany transľudí. V online priestore im v niektorých prípadoch hovoria, aby „držali hubu“ alebo dokonca sa im vyhrážajú zabitím. Priznal to pre Reuters americký profesor Kinnon MacKinnon, ktorý v minulosti tranzíciu zo ženy na muža sám podstúpil. Dnes patrí k jedným z mála výskumníkov, ktorým osudy detransosôb nie sú ľahostajné. „Nenapadne mi žiadny iný príklad, keď máte zakázané hovoriť o vašich zlých skúsenostiach so zdravotnou starostlivosťou, pokiaľ ste nemali dobrý výsledok,“ povedal MacKinnon.

A tak sa stalo, že tých pár štúdií, ktoré o detransľuďoch máme, prináša diametrálne odlišné výsledky. Niektoré hovoria, že tranzíciu sa rozhodlo zvrátiť len percento skúmaných ľudí, iné výskumy prišli až s číslom 25 percent. Ide však o malé štúdie, ktoré väčšinou sledovali ľudí podstupujúcich hormonálnu liečbu, a nie nevyhnutne prípady chirurgických zákrokov.

KultúraKult menom trans. A prečo má toľko obetí medzi bielymi dievčatami

Koľko Danielov je príliš veľa?

Koľko však treba prípadov nesprávne amputovaných pohlavných orgánov alebo šlendriánsky diagnostikovaných „transgender“ detí, aby sme dostali na príliš vysoké číslo? Je to polovica zo všetkých tranzícií? Dvadsať percent? Desať?

Odpoveď je, že stačí jeden človek.

Je to podobné ako s trestom smrti. Najpresvedčivejší argument proti hrdelnému trestu totiž hovorí, že ide o rozhodnutie, ktoré sa už nedá zvrátiť. Tisíc popravených vinníkov neospravedlňuje čo i len jednu justičnú vraždu. Inými slovami, riziko, že obeťou trestu smrti sa stane nevinný človek, je príliš vysoké na to, aby sme túto prax uzákonili.

Pokiaľ dnešní psychológovia a ďalší „odborníci“ nevedia presvedčivo garantovať, že ľudia podstupujúci operácie zmeny pohlavia sú skutočne transrodoví a že toto rozhodnutie neoľutujú, nemali by tieto praktiky byť povolené vôbec.  

V opačnom prípade bude nevyhnutne dochádzať k štátom podporovanému mrzačeniu, ktoré nemá čo v civilizovanej a humánnej spoločnosti robiť.

Ak sa chce niekto identifikovať, obliekať a správať ako príslušník opačného pohlavia, je to jeho osobná vec. Je potom vecou ostatných, či jeho identitu budú akceptovať. Ale je vecou štátu, či nám túto akceptáciu bude nariaďovať a či bude pochybné chirurgické praktiky podporovať.

Operácie zmeny pohlavia preto treba zakázať. Táto požiadavka sa stáva čoraz urgentnejšou s tým, ako sa propagácia transagendy zintenzívňuje. Včera bolo neskoro.

KomentárTranssexuálnu revolúciu môže spustiť jediný podpis. Opisujeme príbeh, ako sa táto radikálna agenda presadila v zákulisí a kto za to nesie zodpovednosť