Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predseda kanadského parlamentu odstúpil z funkcie pre škandál s nacistickým veteránom

Predseda kanadskej Dolnej snemovne Anthony Rota v utorok oznámil, že odstupuje zo svojej funkcie. Jeho demisia súvisí so škandálom vyvolaným ocenením ukrajinského veterána, ktorý však počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nemeckých nacistov.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, incident s 98-ročným veteránom, prisťahovalcom z Ukrajiny Jaroslavom Hunkom, sa odohral počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v kanadskom parlamente, ktorú do veľkej miery zatienil.

Rota sa v pondelok za svoje slová a konanie ospravedlnil.

Vo svojom príhovore označil Hunku za hrdinu a vyzdvihol ho ako veterána druhej svetovej vojny, ktorý bojoval "za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom". Prítomní poslanci a hostia v parlamente na Rotove slová reagovali búrlivým potleskom.

Britská stanica BBC však informovala, že Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v 14. granátnickej divízii Waffen-SS, známej aj ako 14. dobrovoľnícka divízia "Galizien", zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Členovia divízie boli obvinení zo zabitia poľských a židovských civilistov, aj keď súdny tribunál ju neuznal vinnou zo žiadnych vojnových zločinov.

Krátko pred kapituláciou západným spojencom v roku 1945 bola jednotka premenovaná na 1. ukrajinskú divíziu.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny ich slúžili v sovietskej Červenej armáde, doplnila BBC.

Rotov výrok na adresu Hunku vyvolal kritiku Centra priateľov Simona Wiesenthala (FSWC), ktoré upozornilo, že ignoruje "strašný fakt, že Hunka slúžil v 14. divízii Waffen Grenadier SS - nacistickej vojenskej jednotke, ktorej zločiny proti ľudskosti počas holokaustu sú dobre zdokumentované." Centrum FSCW označilo celú záležitosť za "šokujúci" a "neuveriteľne znepokojujúci" incident.

Rota sa židovským komunitám v Kanade i na celom svete ospravedlnil s tým, že "o ďalších informáciách (o Hunkovi) sa dozvedel (až) následne".

Terčom kritiky - aj zo strany kanadskej opozície - sa v súvislosti s Hunkom stala aj kancelária kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorá však poprela akúkoľvek zodpovednosť za incident.

Stanica BBC dodala, že ruské médiá a politici škandál v kanadskom parlamente veľmi aktívne komentujú a zneužívajú v rámci svojej protiukrajinskej rétoriky.

Zelenskyj minulý týždeň navštívil Spojené štáty, kde vystúpil na pôde OSN a stretol sa s prezidentom Joeom Bidenom, následne odcestoval do Kanady, ktorá je považovaná za jedného z hlavných spojencov Ukrajiny vo vojne vedenej Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Syn prezidenta Bidena žaluje Trumpovho bývalého právnika za zneužitie údajov

Hunter Biden, syn úradujúceho amerického prezidenta, zažaloval v utorok Rudyho Giulianiho - bývalého právnika Donalda Trumpa - za nelegálny prístup k osobným údajom v jeho počítači. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Hunter Biden (53) podal na Giulianiho občianskoprávnu žalobu v americkom štáte Kalifornia. Rudy Giuliani a jeho právnik Robert Costello sú podľa neho zodpovední za "absolútne zničenie" jeho digitálneho súkromia. Biden žiada súdny proces pred porotou a odškodné v neznámej výške.

"Obžalovaní venovali mimoriadne množstvo času a energie hľadaniu, manipulovaniu, kopírovaniu a šíreniu údajov," ktoré "boli odobraté alebo ukradnuté zo zariadení navrhovateľa," píše sa v sťažnosti Huntera Bidena.

Giuliani a Trump zverejnili v snahe zdiskreditovať súčasného prezidenta USA a Hunterovho otca Joea Bidena pred voľbami v roku 2020 údaje z notebooku jeho syna, ktorý údajne nechal v opravovni počítačov v štáte Delaware. Trump a jeho právnik už čelia obvineniu zo snahy zvrátiť výsledky volieb z roku 2020 v štáte Georgia, pripomína AFP.

Hunter Biden začiatkom roka zažaloval majiteľa opravovne počítačov a daňový úrad Internal Revenue Service za zverejnenie jeho daňových záznamov z minulosti.

Syna amerického prezidenta v súčasnosti vyšetruje osobitný vyšetrovateľ ministerstva spravodlivosti USA pre možné daňové úniky. Budúci mesiac sa má postaviť pred súd v prípade, ktorý súvisí so nezákonným držaním zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki: Poľskí farmári nemôžu platiť za vojnu Ruska

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok vyhlásil, že za dôsledky vojny proti Ukrajine musí platiť Rusko, nie poľskí poľnohospodári. Informovala o tom tlačová agentúra PAP.

Premiérove slová odzrkadľujú obavy poľskej vlády, že vývoz lacnejších ukrajinských produktov poškodí poľských poľnohospodárov. Ukrajinské agrokomodity sú totiž teraz prepravované cez územie Poľska, pretože čiernomorské trasy sú zablokované. Podobná situácia je aj na Slovensku.

Tieto obavy Varšavy spustili obilný spor medzi Ukrajinou a Poľskom.

Vláda vo Varšave zároveň postavila obranu poľských poľnohospodárov, okrem niekoľkých iných tém, do centra svojej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať 15. októbra.

"Rusko musí platiť za dôsledky vojny, nie poľské poľnohospodárstvo, a zostane to tak dovtedy, kým bude vláda strany PiS (Právo a spravodlivosť) pri moci," povedal Morawiecki na stretnutí s poľskými poľnohospodármi v meste Trzcianka na západe Poľska. Vyhlásil pred nimi, že poľská vláda "vždy bude stáť na ich strane, aj keby to bolo proti európskym pravidlám".

Európska komisia 15. septembra zrušila dočasný zákaz dovozu pšenice, kukurice, repkových a slnečnicových semien z Ukrajiny, ale Poľsko, Maďarsko a Slovensko sa rozhodli tieto obmedzenia jednostranne predĺžiť. Ukrajina zareagovala sťažnosťou na tieto tri krajiny na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Minulý týždeň vo štvrtok prišla správa, že medzi ministrami poľnohospodárstva Slovenska a Ukrajiny došlo k dohode, ktorá umožní Bratislave tento zákaz dovozu zrušiť. Ministri oboch krajín sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontroly povolení. Kyjev preto súhlasil, že zastaví sťažnosť podanú na pôde WTO proti Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev navštívil ruských vojakov neďaleko frontovej línie na Ukrajine

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok uviedol, že navštívil na príkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina ruských vojakov pri frontovej línii v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Na pokyn prezidenta som navštívil strelnicu na kontaktnej línii na území Doneckej ľudovej republiky," uviedol Medvedev, niekdajší ruský premiér a prezident, na sociálnych sieťach.

Dodal, že do ruskej armády vstúpilo od začiatku roka vyše 325 000 ľudí. AFP však upozorňuje, že tento počet nemohla nezávisle overiť.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu navštívilo územie Ukrajiny okupované ruskou armádou niekoľko vysokopostavených predstaviteľov Ruska vrátane samotného Putina. Šéf Kremľa absolvoval napríklad v marci vopred neohlásenú návštevu prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny, pripomína denník The Guardian.

Medvedev je jedným z najtvrdších podporovateľov ruskej ofenzívy na Ukrajine a na sociálnych sieťach často odsudzuje Západ.

Rusko nelegálne anektovalo ukrajinskú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri, avšak ani nad jednou z nich nemá plnú kontrolu.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf OSN Guterres odsúdil šialenstvo nových pretekov v nukleárnom zbrojení

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že svet sa rúti do ďalších pretekov v nukleárnom zbrojení, a varoval pred "tieňom skazy" vznášajúcim sa nad svetom, informuje agentúra AFP.

"Schyľuje sa k znepokojujúcim novým pretekom v jadrovom zbrojení... Každé použitie jadrovej zbrane – kedykoľvek, kdekoľvek a v akomkoľvek kontexte – by vyvolalo humanitárnu katastrofu nevídaných rozmerov," vyhlásil Guterres v posledný deň všeobecnej rozpravy na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN).

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v júnovej správe uviedol, že štáty disponujúce nukleárnymi zbraňami, najmä Čína, v roku 2022 už tretí rok po sebe zvýšili investície do nukleárnej výzbroje. Celkový počet jadrových zbraní vo vlastníctve Británie, Číny, Francúzska, Indie, Izraela, Pakistanu, Ruska, Severnej Kórey a USA sa síce medziročne mierne znížil, no tento klesajúci trend by sa podľa SIPRI mohol onedlho zastaviť.

Guterres situáciu označil za naliehavú a vyzval krajiny, aby sa zaviazali, že svoj nukleárny arzenál nepoužijú za žiadnych okolností. Zároveň vyzval na oživenie a posilnenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a Zmluvy o zákaze jadrových zbraní. Naliehal aj na schválenie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, ktorú VZ OSN prijalo ešte v roku 1996, no dosiaľ nevstúpila to platnosti, pretože sa k nej odmietlo pripojiť niekoľko kľúčových krajín.

"Znovu sa ozýva jadrové rinčanie. Je to šialenstvo. Musíme Musíme toto smerovanie zvrátiť," vyhlásil Guterres. "Svet strávil príliš dlhý čas v tieni jadrových zbraní. Odstúpme od pokraja katastrofy," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko pripravuje dodatočné hraničné kontroly proti nelegálnym migrantom

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová pripravuje na hraniciach s Poľskom a Českom zavedenia ďalších kontrol. Reaguje na silnejúce požiadavky na obmedzenie nezákonnej migrácie, uviedla agentúra DPA.

"Zatiaľ na hraniciach pripravujeme aj fyzické kontroly a uvidíme, čo nám to prinesie," vyhlásila v utorok ministerka vnútra a dodala, že ide o dodatočné kontroly. Prítomnosť pohraničníkov na hraniciach je podľa jej slov dôležitá, pretože v opačnom prípade by nezákonní migranti prekračovali hranice na iných miestach.

"Ak sa nám podarí chytiť prevádzačov, bude to veľký pokrok, pretože v súčasnosti máme podozrenie, že každá štvrtá až piata osoba vstupuje do krajiny za pomoci prevádzačov," dodala ministerka a zdôraznila, že efektívne riešenie tejto krízy je možné iba na celoeurópskej úrovni na vonkajších hraniciach - nie na vnútorných.

Nemecká polícia počas razií v piatich nemeckých spolkových krajinách zadržala v utorok päť osôb zo Sýrie podozrivých z pašovania ľudí, píše DPA.

Nemecký zväz policajtov (GdP) v utorok zopakoval svoje námietky voči možnému zavedeniu fixných kontrol na hraniciach s Poľskom a Českou republikou, ktoré avizovala nemecká vláda v súvislosti s príchodom nelegálnych migrantov. GdP tieto kontroly nepovažuje za účinné a presadzuje flexibilný prístup k ochrane hraníc, ktorý jej umožní rýchlo sa prispôsobiť meniacej sa situácii.

Na hraniciach medzi nemeckou spolkovou krajinou Bavorsko a Rakúskom sú dočasné kontroly zriadené od roku 2015, pripomína DPA. Nemecké ministerstvo vnútra ich pravidelne predlžuje a ohlasuje ich Európskej komisii. V prípade kontrolných bodov na hraniciach s Českom a Poľskom ešte žiadosť o ich zriadenie podaná nebola.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.