Čo čaká Náhorný Karabach? Exodus Arménov. A vyhovuje to rovnako Rusku ako Západu

V nedeľu krátko po obede miestneho času informovali arménske médiá a aktivisti o príchode prvej skupinky utečencov z Náhorného Karabachu do arménskej provincie Siunik. Arméni pricestovali v sprievode ruských mierotvorcov – niektorí so zvyškami svojich majetkov, iní s prázdnymi rukami. De facto úrady Náhorného Karabachu krátko predtým oznámili, že svoje domovy pravdepodobne opustí prevažná väčšina zo 120-tisíc miestnych obyvateľov. V prípade, že sa tak stane, dôjde k ukončeniu viac než dvetisíc rokov trvajúcej nepretržitej prítomnosti Arménov v tomto regióne.

Sľuby z Baku

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vystúpil 20. septembra, v deň kapitulácie de facto Náhorného Karabachu, s príhovorom k národu. Vo svojej reči zdôraznil, že nepresadzuje vo vzťahu k Arménom princíp kolektívnej viny. „Napriek všetkej nespravodlivosti, napriek všetkým zločinom spáchaným zločinným arménskym režimom, sme nikdy neobviňovali arménsky ľud z týchto nespravodlivostí. Neobviňovali sme arménsky ľud z genocídy v Chodžaly, ničenia našich miest a dedín a vykopávania hrobov. Obvinili sme zložky zločineckého režimu, ich vodcov, ktorých postavíme pred súd. Niektorí už svoj zaslúžený trest dostali – ostatných ešte čaká,“ uviedol.

Po stretnutí predstaviteľov de facto úradov Náhorného Karabachu s predstaviteľmi Azerbajdžanu v obci Jevlach pokračovala prezidentská administratíva Alijeva v neobvykle zmierlivom tóne. Stretnutie sa podľa jej tlačového vyhlásenia uskutočnilo „v konštruktívnom a pozitívnom duchu“. Baku ďalej uviedlo, že karabašským Arménom predstaví „víziu budúceho spolunažívania“. Arménom by mali byť garantované vzdelávacie, kultúrne a náboženské práva, ako aj volebné práva na úrovni miestnych samospráv“.