Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko priznalo svoju účasť na leteckých útokoch NATO na Líbyu v roku 2011

Dánsko priznalo svoju účasť na leteckých útokoch NATO na Líbyu v roku 2011, pri ktorých zahynulo 14 civilistov vrátane detí a tehotnej ženy. Podľa odtajnených dokumentov sa na útokoch zúčastnili dánske bojové lietadlá.

Ide o prvý prípad, keď niektorá z desiatich krajín účastných na bombardovaní Líbye priznala možnú súvislosť s civilnými obeťami. Rezort obrany v Kodani uviedol, že začne prípad vyšetrovať.

Z odtajnenej správy vyplýva, že dánske letectvo už v roku 2012 dospelo k záveru, že dva útoky lietadiel F-16 súviseli so správami o civilných obetiach, ktoré vypracovala OSN a ďalšie ľudskoprávne skupiny.

Toto priznanie vtedy nebolo zverejnené, čo zabránilo príbuznému zabitých Líbyjčanov žiadať odškodnenie alebo nápravu, pretože nevedel, ktorá krajina mohla za bombardovaním stáť.

Dánske stíhačky sa podieľali na dvoch útokoch. Prvým bol útok na mesto Surmán 20. júna 2011, pri ktorom zahynulo 12 civilistov vrátane piatich detí, a druhým bombardovanie obytného bloku v meste Syrta 16. septembra 2011, počas ktorého zahynul muž a žena v piatom mesiaci tehotenstva.

(guardian)

  |  

Pohnútky okolo novely Trestného zákona bude vysvetľovať stály diplomat, ktorého Slovensko vyšle do Bruselu

Pohnútky okolo novely Trestného zákona bude vysvetľovať stály diplomat, ktorého Slovensko vyšle do Bruselu budúci týždeň. Informoval o tom predseda Národnej rady Peter Pellegrini (Hlas) po rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom Rady EÚ Charlesom Michelom.

Slovensko tak reaguje na rezolúciu, ktorú schválilo takmer päťsto europoslancov, a ktorá kritizuje návrh novely obsahujúci aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

„Od budúceho týždňa tu bude osoba, ktorá bude v mene vlády na dennej báze prítomná v Bruseli, aby komunikovala všetky možné otázky, ktoré vzniknú z debaty či už zo strany Európskej komisie, alebo Európskeho parlamentu a príslušného výboru vo vzťahu k zmenám trestnoprávneho prostredia na Slovensku,“ povedal Pellegrini denníku Pravda.

Predseda NR SR naznačil, že sprostredkovateľom bude osoba so skúsenosťami z diplomatického prostredia. Poprel však, že by to mal byť člen vlády, a odmietol aj úvahy novinárov o bývalom ministrovi zahraničia Miroslavovi Lajčákovi.

Meno diplomata prezradiť nechcel, nakoniec však povedal, že vo funkcii by mala byť žena s diplomatickým postavením.

Funkciu stáleho diplomata podľa Pellegriniho zriadili preto, aby mali predstavitelia EÚ „komplexné zdroje informácií“ a nevytvárali si „obraz (Slovenska) na základe skreslených, mylných, alebo nie úplných informácií“.

(pravda)

  |  

Nočné peklo na cestách Banskobystrického kraja: Sypač skončil na streche

BANSKÁ BYSTRICA – Divoká noc. Tú prežili v Banskobystrickom kraji nielen cestári, ale aj vodiči. Cesty sa na viacerých miestach menili doslova na sklo a doplatil na to aj jeden zo sypačov.

Napriek snahe zamestnancov Banskobystrickej regionálne správy ciest so všetkou dostupnou technikou bola situácia večer a v noci na cestách vážna. V priebehu niekoľkých minút, aj napriek preventívnym posypom počas dňa, vznikla podvečer poľadovica.

„Bol to dôsledok celodenného sneženia, či pršania pri plusových teplotách, a aktuálneho rýchleho mrznutia. Riešili sme aj nehodu nášho sypača MAN v okrese Krupina. Našťastie je náš šofér živý a v poriadku, no stroj otočený na strechu v teréne neuvidíme asi dlhšie,“ informovala BBRSC.

(red)

  |  

Japonský súd udelil trest smrti podpaľačovi, ktorý zaútočil na štúdio animovaných filmov v Kjóte

Japonský súd udelil trest smrti podpaľačovi, ktorý zaútočil na štúdio animovaných filmov v Kjóte v júli 2019. Šindži Aoba podľa vyšetrovateľov vnikol do budovy Kyoto Animation, rozlial na podlahu horľavú látku a zapálil ju, pričom kričal: „Zomrite!“

Išlo o najsmrteľnejší trestný čin v Japonsku za celé desaťročia, zahynulo pri ňom 36 ľudí.

Aobu zadržali neďaleko miesta činu, on sám sa k skutku priznal. Museli ho previezť do nemocnice s ťažkými popáleninami, v rámci niekoľkých operácií mu nahradili poškodenú kožu.

Páchateľovi právnici tvrdili, že je nevinný, ako dôvod uviedli mentálnu poruchu, pre ktorú nebol schopný rozlišovať medzi dobrom a zlom. Sudca však rozhodol, že v čase spáchania trestného činu duševne chorý nebol.

(tasr, afp)

  |  

Mesto Lučenec má v realizácii 34 projektov, uchádzať sa chce o ďalšie dotácie

LUČENEC – Mesto Lučenec má v súčasnosti v realizácii 34 projektov za približne desať miliónov eur, ďalších 14 projektov má aktuálne v hodnotení. V roku 2024 sa chce samospráva naďalej uchádzať o dotácie a eurofondy, projektovo pripraviť plánuje desiatky ďalších zámerov. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Michaela Baboľová.

Mesto Lučenec bude v roku 2024 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 30 597 915 eur. V rámci investícií počíta najmä s už rozbehnutými projektmi a ich spolufinancovaním.

„V rozpočte sú naplánované výdavky napríklad na zakúpenie vnútorného vybavenia Materskej školy Partizánska, ktorá prešla komplexnou rekonštrukciou vďaka dotácii. V roku 2024 začne mesto Lučenec vďaka získanej dotácii s revitalizáciou Kubínyiho námestia. Ďalší zelený projekt je revitalizácia zelene na Ulici M. Rázusa,“ priblížila primátorka Lučenca Alexandra Pivková.

Aj v roku 2024 sa chce mesto uchádzať o dotácie a eurofondy, ktoré v aktuálnej finančnej situácii samospráv považuje v rámci rozvoja miest a obcí za nevyhnutné. Pripravené projekty má samospráva pre udržateľný mestský rozvoj (UMR) aj cez integrovanú územnú stratégiu (IÚS) Banskobystrického samosprávneho kraja.

„Ide napríklad o financie na regionálnu plaváreň, bývalú hasičskú zbrojnicu, rekonštrukciu Divadla B. S. Timravy, obnovu Tuhárskeho námestia, revitalizáciu vnútrobloku na Erenburgovej ulici, výstavbu prekrytých kontajnerových stanovíšť či rekonštrukciu mestskej tržnice. Čo sa nám v období nasledujúcich štyroch rokov, keď je možné čerpať tieto financie, podarí zrealizovať, bude závisieť napríklad aj od príjmov z podielových daní,“ dodala primátorka.

Ambíciou mesta v nasledujúcich mesiacoch je projektovo pripraviť ďalších takmer 30 rozvojových zámerov. O financie z mimorozpočtových zdrojov sa chce uchádzať napríklad s projektmi zameranými na revitalizáciu zelene na Haličskej ceste a Ulici L. Novomeského, či na revitalizáciu vnútrobloku na Rúbanisku II.

Dotácie by mesto chcelo získať aj na dovybavenie kompostárne, vodozádržné opatrenia, obnovu kamerového systému, rekonštrukciu ciest a chodníkov a revitalizáciu mestského parku.

(tasr)

  |  

Spornou plavárňou v Ružomberku sa už zaoberá polícia

RUŽOMBEROK – Radnica sa už dlhší čas trápi s výstavbou plavárne. Miestnym je známa najmä tým, že bývalé vedenie mesta podpísalo nevýhodný dodatok, ktorý urobil z ceny výstavby astronomickú sumu. Radnica teraz situáciu rieši s políciou a prokuratúrou.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nateraz nie je možné poskytnúť bližšie informácie," uviedla žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová. Hovorca Ružomberka Vladimír Miškovčík dodal, že mesto sa k téme nateraz nebude vyjadrovať, keďže beží vyšetrovanie.

Problémy okolo plavárne odštartoval sporný dodatok k výstavbe za 1,2 milióna eur. Ten podpísal tri dni pred ustanovujúcim zastupiteľstvom v roku 2022 vtedajší viceprimátor a konateľ mestskej spoločnosti CZT Ružomberok Ján Bednárik. Cena stavby sa tak zvýšila zo 7,1 na 8,3 milióna eur. Nárast sumy odôvodňovali ako dôsledok inflácie, čo sa však mnohým Ružomberčanom zdá ako podvod.

Nový primátor mesta Ľubomír Kubáň chcel po svojom nástupe do funkcie dodatok zrušiť. Poukazoval najmä na to, že bol uzatvorený bez vedomia a súhlasu mestského zastupiteľstva. Zvýšenie ceny prác označil za nehospodárne a ekonomicky neopodstatnené. Mestskí poslanci Kubáňa zaviazali, aby dodatok zrušil. Následne radnica podala na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z možného spáchania trestného činu machinácií.

(tasr)