Preskočiť na obsah
  |  

Británia žiada od Ruska informácie o mieste pobytu väzneného Kara-Murzu

Britský minister zahraničných vecí David Cameron v pondelok vyzval Moskvu, aby poskytla informácie o tom, kde sa nachádza opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murzu. Reagoval na správy, že Kara-Murzu pravdepodobne deportovali z prísne stráženého väzenského tábora IK-6 v Omsku na južnej Sibíri.

"Som hlboko znepokojený v spojitosti s pánom Kara-Murzom, britským občanom väzneným v Rusku za to, že sa vyjadroval proti invázii na Ukrajine," uviedol Cameron na sociálnej sieti X. Kara-Murza má ruské i britské občianstvo.

Jeho manželka Jevgenija Kara-Murzová oznámila, že jej manžel opustil Omsk, kde bol väznený od septembra. Dodala, že nevie, kam ho úrady previezli. Cameron vyjadril Kara-Murzovej podporu.

Kara-Murza si vo väzení odpykáva 25-ročný trest odňatia slobody za vlastizradu a šírenie nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine, ktorý nad ním súd vyniesol 17. apríla 2023. Odsúdený politik obvinenia odmieta.

(reuters, tasr)

  |  

Guterres sa v reakcii na obvinenia voči UNRWA stretne s darcovskými krajinami

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres sa v utorok stretne s hlavnými darcovskými krajinami Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom v reakcii na obvinenia voči jej 12 zamestnancom, ktorí sa mali podieľať na útoku na Izrael zo 7. októbra.

"Generálny tajomník je osobne šokovaný obvineniami voči zamestnancom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA)," uviedol Dujarric. Guterres však darcovským krajinám - predovšetkým tým, ktoré svoje príspevky pozastavili - odkazuje, aby aspoň zaručili pokračovanie činnosti UNRWA.

Dujarric dodal, že Guterres sa v pondelok stretol s americkou veľvyslankyňou pri OSN Lindou Thomas-Greenfieldovou a v utorok v New Yorku zorganizuje stretnutie s hlavnými darcami pre UNRWA. Šéf OSN podľa hovorcu komunikoval aj s jordánskym kráľom Abdalláhom II. i egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

(afp, tasr)

  |  

Taliansky námorný dôstojník dostal za špionáž pre Rusko 29 rokov odňatia slobody

Súd v pondelok udelil bývalému dôstojníkovi talianskych námorných síl Walterovi Biotovi trest odňatia slobody v dĺžke 29 rokov za špionáž v prospech Ruska. O rok mu tak znížil trest, ktorý mu v marci vymeral prvostupňový vojenský súd.

Civilný súd v súvisiacom civilnom procese uznal fregatného kapitána Biota vinným z ťažkého zločinu špionáže a úplatkárstva. Biot bol prichytený pri tom, ako zamestnancom ruského veľvyslanectva odovzdáva tajné dokumenty. Súd ho poslal do väzenia na 20 rokov.

Taliansko v spojitosti s týmto prípadom ešte v roku 2021 vyhostilo dvoch zamestnancov ruskej ambasády, pripomína ANSA.

(ansa, tasr)

  |  

Krajiny EÚ sa dohodli na návrhu využiť časť ruských aktív na pomoc Ukrajine

Európska únia pripravuje prevzatie výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky a mechanizmus, ktorý zabezpečí, že tieto prostriedky zostanú Ukrajine. Tento krok musí byť ešte oficiálne schválený a písomne prijatý.

"Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v zásade dohodli na návrhu o využití neočakávaných ziskov spojených so zamrazenými aktívami na podporu obnovy Ukrajiny," uviedlo na sociálnej sieti X belgické predsedníctvo v Rade EÚ.

Diplomatické zdroje uviedli, že na základe dohodnutého postupu sa najskôr zabezpečí oddelenie mimoriadneho príjmu od zvyšku aktív, píše DPA. Časť fondov bude následne presunutá Ukrajine. Na to je však ešte potrebné vytvoriť právny dokument.

Európska únia, Spojené štáty, Japonsko a Kanada zmrazili po invázii Ruska na Ukrajinu aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote zhruba 300 miliárd USD (275,94 miliardy eur). V Európe sa z tohto objemu nachádza približne 200 miliárd USD, z toho väčšina v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear.

(dpa, tasr)

  |  

Rusko nepozve nezávislých zahraničných pozorovateľov na nadchádzajúce prezidentské voľby

Rusko nepozve pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na nadchádzajúce prezidentské voľby. Toto rozhodnutie je podľa organizácie hlboko poľutovania hodné.

Sme veľmi sklamaní rozhodnutím nepozvať Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na pozorovanie ruských prezidentských volieb," uviedol riaditeľ Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Matteo Mecacci. Toto rozhodnutie je podľa neho v rozpore so záväzkami OBSE a zároveň sa odopiera voličom a inštitúciám krajiny nestranné a nezávislé hodnotenie volieb.

Prvá volebná pozorovateľská misia bola do Ruska vyslaná v roku 1993 a odvtedy v krajine dohliadala na desať celoštátnych volieb. Pôjde už o druhé voľby v Rusku bez účasti pozorovateľov OBSE. Hlasovanie v ruských prezidentských voľbách sa bude konať od 15. do 17. marca.

(tasr)

  |  

Na mnichovskom letisku zadržali Ukrajinca s pol miliónom eur v kufríku

Na mnichovskom letisku zadržali Ukrajinca s pol miliónom eur v kufríku. Pôvod peňazí a dôvod ich prepravy je zatiaľ neznámy.

Nemecké colné úrady na letisku v Mníchove zadržali 66-ročného ukrajinského občana, ktorý vo svojej batožine prevážal desiatky zväzkov 20 a 50 eurových bankoviek v celkovej hodnote 455 tisíc eur. Incident, ku ktorému došlo už v novembri minulého roka, je stále predmetom vyšetrovania.

Ukrajinec čakal na let do cyperskej Larnaky, kedy bol vybraný na náhodnú kontrolu. Počiatočná kontrola nič podozrivé neodhalila, avšak situácia sa zmenila po tom, čo mu iný človek odovzdal objemnú batožinu.

Podľa nemeckého zákona je nutné pri cestách z Nemecka do inej krajiny EÚ oznámiť všetku hotovosť nad 10-tisíc eur. Ukrajinec nahlásil len 300 eur.

Peniaze boli zabavené a colníci teraz zisťujú ich pôvod. Hovorca mníchovských colníkov Christian Schüttenkopf naznačil, že ide o možný pokus o pranie špinavých peňazí. Ak sa pôvod peňazí nepodarí objasniť, pravdepodobne prepadnú v prospech štátu.

(zoll)