Preskočiť na obsah
  |  

Územné zisky Ukrajiny vo vojne sú podľa Blinkena bez ďalšej pomoci USA ohrozené

Ak americký Kongres neschváli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, jej územné zisky vo vojne proti Rusku budú ohrozené. Uviedol to v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Bez nej (pomoci USA), jednoducho, bude ohrozené všetko, čo Ukrajinci dosiahli a čo sme im pomohli dosiahnuť," povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ten počas svojej návštevy vo Washingtone žiadal pokračovanie tejto podpory.

Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok. "Bude to pre Ukrajinu tragédia, keď (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí. Svet sa však tiež stane viac nebezpečným a my všetci budeme vo väčšej neistote," povedal generálny tajomník NATO.

Dodal, že by to okrem Putina podporilo aj ďalších autoritárskych lídrov - v Severnej Kórei, Iráne i Číne - aby použili silu. "Dnes je to Ukrajina, zajtra to môže byť Taiwan," povedal.

Prezident USA Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom.

(afp, tasr)

  |  

Na hrade Modrý Kameň bude beseda o Jozefovi Gabčíkovi

MODRÝ KAMEŇ – Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky si budú môcť vypočuť účastníci besedy s názvom Mama milovala Gabčíka vo štvrtok 1. februára 2024 o 17.00 hod. v priestoroch Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň (okres Veľký Krtíš). Informovala o tom jeho kultúrno-propagačná manažérka Dáša Ďuríková.

„O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa,“ uviedla Ďuríková.

Ako dodala, spisovateľka Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére Alene Voštovej. „Prišla o mamu, keď mala tri roky a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá a tvrdí, že je na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena,“ pokračovala kultúrno-propagačná manažérka.

Účasť na besede je bezplatná, kapacita je však obmedzená, preto je potrebné v prípade záujmu nahlásiť svoju účasť na telefónnom čísle 047/24 54 100. Aktivita je podporená z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014-2021, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca.

(bc)

  |  

Situácia na Blízkom východe je podľa Blinkena nebezpečnejšia než v roku 1973

Situácia na Blízkom východe je najnebezpečnejšia za posledné desaťročia, uviedol v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Dovolím si tvrdiť, že takúto nebezpečnú situáciu sme v tejto oblasti nepozorovali najmenej od roku 1973 a pravdepodobne ani predtým," povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Koalícia arabských štátov na čele s Egyptom a Sýriou 6. októbra 1973 nečakane zaútočila na Izrael počas najdôležitejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia). Vojna trvala 19 dní. Bojovalo sa najmä na Sinajskom polostrove a na Golanských výšinách. Izraelské záznamy uvádzajú, že bolo zabitých 2656 izraelských vojakov.

(dpa, tasr)

  |  

Španielska polícia rozbila gang, ktorý univerzitám nelegálne predával mŕtvoly

Španielska polícia zadržala majiteľov pohrebného ústavu vo Valencii za to, že univerzitám nelegálne predávali mŕtvoly. Predať sa im takto podarilo najmenej 11 tiel.

 Štyria zadržaní - dvaja majitelia a dvaja zamestnanci pohrebného ústavu -, univerzitám údajne tiež pomáhali zbaviť sa po výskume týchto mŕtvol tak, že ich spálili alebo ich časti uložili do iných truhiel určených na kremáciu. Väčšina z mŕtvol patrila ľuďom, ktorí žili sami a nemali žiadnu rodinu.

Zadržaní "falšovali dokumentáciu, aby získali telá z nemocníc a domovov dôchodcov s cieľom predať ich univerzitám, a to za 1 200 eur za jedno telo," uvádza polícia vo svojom vyhlásení.

V niektorých prípadoch dokonca univerzitám účtovali aj kremácie, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Nemenovanej univerzite podľa polície zaúčtovali až 5 040 eur za spopolnenie 11 tiel, ktoré sa však neobjavili na faktúrach žiadneho z krematórií v meste. Je pritom možné, že boli predané ďalším zariadeniam.

(afp, dpa, tasr)

  |  

Hongkong pripraví svoj vlastný zákon o národnej bezpečnosti, uviedli úrady

Hongkong vytvorí svoj vlastný zákon o národnej bezpečnosti hneď, ako to bude možné, uviedol v utorok správca Hongkongu John Lee. Dodal, že sa bude vzťahovať aj na trestné činy, ktoré nepokrýva zákon prijatý Pekingom v roku 2019.

 V Hongkongu v roku 2019 prepukli rozsiahle prodemokratické protesty, keď do ulíc vyšli státisíce ľudí. Peking v reakcii zaviedol zákon o národnej bezpečnosti zameraný na prodemokratickú opozíciu a aktivity, ktoré Čína považuje za podvratné, separatistické, teroristické alebo konšpiračné.

Hongkonské úrady v utorok uviedli, že ich vlastný zákon - vyplývajúci z článku č. 23 hongkonskej ústavy - sa bude vzťahovať na päť trestných činov vrátane zrady, povstania a špionáže. "Je to ústavná zodpovednosť, ktorá nebola naplnená 26 rokov po návrate Hongkongu," uviedol Lee.

(afp, tasr)

  |  

Británia žiada od Ruska informácie o mieste pobytu väzneného Kara-Murzu

Britský minister zahraničných vecí David Cameron v pondelok vyzval Moskvu, aby poskytla informácie o tom, kde sa nachádza opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murzu. Reagoval na správy, že Kara-Murzu pravdepodobne deportovali z prísne stráženého väzenského tábora IK-6 v Omsku na južnej Sibíri.

"Som hlboko znepokojený v spojitosti s pánom Kara-Murzom, britským občanom väzneným v Rusku za to, že sa vyjadroval proti invázii na Ukrajine," uviedol Cameron na sociálnej sieti X. Kara-Murza má ruské i britské občianstvo.

Jeho manželka Jevgenija Kara-Murzová oznámila, že jej manžel opustil Omsk, kde bol väznený od septembra. Dodala, že nevie, kam ho úrady previezli. Cameron vyjadril Kara-Murzovej podporu.

Kara-Murza si vo väzení odpykáva 25-ročný trest odňatia slobody za vlastizradu a šírenie nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine, ktorý nad ním súd vyniesol 17. apríla 2023. Odsúdený politik obvinenia odmieta.

(reuters, tasr)