Preskočiť na obsah
  |  

Eurokomisia navrhuje zmenu rozpočtu EÚ na rok 2024 z dôvodu plnenia priorít

Európska komisia schválila návrh na zmenu rozpočtu Európskej únie na rok 2024. Cieľom má byť zohľadnenie zmien vykonaných v nadväznosti na dohodu medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi (Rada EÚ) o revízii viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027.

Komisia spresnila, že pozmenený rozpočet umožní Únii pokračovať v plnení spoločných priorít v tomto roku v prospech európskych občanov, ako aj v prospech obyvateľov mimo EÚ. Posilní podporu Ukrajine, zvýši investície do kritických technológií a obrany a poskytne dodatočné zdroje na podporu partnerov na západnom Balkáne.

Rozpočet EÚ bude takisto lepšie pripravený pomáhať členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami a krajinám, ktoré čelia humanitárnym krízam.

Komisia už predložila návrh opravného rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade EÚ na schválenie.

(tasr)

  |  

Neutralita a redukcia armády. Zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou

Americký denník Wall Street Journal v piatok zverejnil návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom sa diskutovalo v apríli 2022 – po rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa uskutočnili koncom marca v Istanbule. Na svojom webe o tom v piatok informovalo Rádio Sloboda (RFE/RL).

Dokument je datovaný 15. aprílom 2022 - po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Johnsona ruská strana viní z toho, že tlačil na ukrajinské vedenie, aby takúto dohodu neprijalo.

Návrh zahŕňal okrem iného záväzok Ukrajiny vzdať sa svojich snáh vstúpiť do NATO a zachovať si neutrálny status. Dokument zároveň neobsahoval zákaz vstupu Ukrajiny do EÚ.

Menšia armáda a zákaz cudzích vojsk

V texte sa píše aj o redukcii ukrajinskej armády. Predstavy rokujúcich strán o rozsahu tejto redukcie sa však líšili: Rusko trvalo na 85 000 vojakoch, 342 tankoch, 519 delách, zatiaľ čo Ukrajina údajne chcela mať 250 000 vojakov, 800 tankov a 1900 diel.

Počítalo sa aj s tým, že na Ukrajine by platil zákaz rozmiestňovania cudzieho vojenského personálu a zbraní vrátane rakiet.

Krym a Donbas

Dokument tiež rátal s tým, že polostrov Krym zostane pod ruskou kontrolou bez formálneho vzdania sa suverenity nad ním zo strany Ukrajiny.

O budúcnosti častí Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré boli do 24. februára 2022 pod ruskou kontrolou, sa malo rozhodnúť počas rokovaní prezidentov oboch krajín.

Dokument nehovoril o štatúte iných území okupovaných Ruskom - predtým sa opakovane uvádzalo, že sa v ňom počítalo s odchodom ruských jednotiek a návratom území pod kontrolu Ukrajiny.

Nesúhlas Kyjeva

Rusko predložilo mnoho ďalších požiadaviek, s ktorými Ukrajina nesúhlasila.

Išlo napr. o rozšírenie oficiálneho používania ruského jazyka na Ukrajine, upustenie od vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Ukrajine a zrušenie všetkých sankcií.

Kyjev nesúhlasil ani s tým, aby niektorá z krajín, ktoré garantujú bezpečnosť Ukrajiny (patrí medzi ne aj Rusko), mala právo veta: Kyjev veril, že to môže Rusku dať "voľnú ruku" pre novú agresiu niekedy v budúcnosti.

Podľa Wall Street Journal rokovania pokračovali do júna 2022 a zastavili sa na podnet Ukrajiny. Moskva predtým tvrdila, že rokovania sa skončili v apríli.

Podmienky Ruska už budú iné

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku WSJ uviedol, že Moskva si neželá, aby bol dokument zverejnený. Dodal, že ak sa mierové rokovania obnovia, podmienky Ruska už budú iné – keďže odvtedy Rusko oznámilo anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.

Ukrajinské úrady zverejnenie návrhu mierovej dohody nekomentovali, podotklo REF/RL.

 Obe strany predtým priznali, že o podmienkach možnej mierovej dohody sa rokovalo v Istanbule a nejaký čas aj po istanbulských rokovaniach. Následne ruské vedenie obvinilo Ukrajinu a jej západných spojencov, najmä Britániu, z narúšania dohôd.

Slová Arachamiju

Vlani v novembri vedúci ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija v rozhovore pre televízny kanál 1+1 povedal, že hlavnou požiadavkou Moskvy je neutralita Ukrajiny.

Podľa Arachamiju ukrajinská strana dohodu odmietla z dvoch dôvodov: pre nutnosť zmeniť ukrajinskú ústavu, pretože v nej je zakotvené želanie vstúpiť do NATO, a pre to, že Ukrajina neverí, že by Rusko dohodu aj plnilo.

V novembri 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil ukrajinský desaťbodový mierový plán. Stanovuje sa v ňom, že akékoľvek rokovania s Moskvou sa môžu začať až po vrátení všetkých okupovaných území - vrátane anektovaného Krymu - pod správu Ukrajiny a po stiahnutí ruských jednotiek zo všetkých oblastí, ktoré obsadili.

  |  

Magický dátum 29. február: Tri svadby a dvaja novorodenci

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Včerajší deň, 29. február, bol na Liptove naozaj výnimočný. Tri zamilované páry si vybrali tento zvláštny dátum, ktorý sa vyskytuje len raz za štyri roky, za svoj svadobný deň.

Môžu sa tak tešiť na jedinečné výročie, ktoré si budú pripomínať len raz za štyri roky. Okrem svadobnej radosti priniesol 29. február aj dva nové životy. V pôrodnici sa v tento deň narodili dve detičky, dievčatko s mierami 3 400 gramov a 51 centimetrov a chlapček s váhou 2 950 gramov a výškou 50 centimetrov.

„Srdečne blahoželáme mladomanželom k ich svadbe a prajeme im veľa lásky a šťastia na spoločnej ceste životom. Rodičom novorodencov gratulujeme k narodeniu ich detí a prajeme im veľa zdravia a radosti z ich ratolestí," napísalo vedenie mesta Liptovského Mikuláša na sociálnej sieti.

Tento výnimočný deň nám opäť pripomenul, že život je plný krásnych a neopakovateľných momentov. Prajeme všetkým, aby si ich dokázali vážiť a užívať si ich naplno.

  |  

Malé dievčatko spadlo zo strechy, ako sa tam dostalo? Prípadom sa už zaoberá polícia

SAČUROV – Vo štvrtok popoludní (29. februára) došlo v obci Sačurov k ublíženiu na zdraví u 7 ročného dievčatka.

Malé dieťa sa za doposiaľ presne nezistených okolností dostalo na plechovú strechu obydlia a spadlo z nej. 

Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, dievčatko v dôsledku pádu utrpelo viaceré zranenia, ktoré si vyžiadajú dlhodobejšie liečenie. 

Prípadom sa intenzívne zaoberá poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou. Bude skúmať presnú príčinu tejto nešťastnej udalosti a mieru zavinenia zodpovedných osôb.

(polícia, kol)

  |  

Prezidentka podpísala novelu stavebného zákona

Prezidentka podpísala vo štvrtok novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon. Novelu schválili poslanci 13. februára a posunuli tak účinnosť zákona o výstavbe o jeden rok, teda do apríla 2025.

"Odklad účinnosti nových stavebných predpisov a podpis zákona bol nevyhnutným krokom, keďže v prípade účinnosti nových predpisov by reálne hrozil kolaps celého systému stavebného konania z dôvodu nepripravenosti nového systému. Upozorňovala na to aplikačná prax a najmä samosprávy, ktoré by týmto boli najdotknutejšie," uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Zákon o výstavbe mal pôvodne nadobudnúť účinnosť od 1. apríla 2024. Poslanci Národnej rady však rozhodli o posunutí účinnosti tohto zákona o rok, dôvodom bola podľa ministerstva dopravy nepripravenosť na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.

Za opodstatnené považuje prezidentka aj výhrady k ustanoveniam zákona, ktoré sa týkajú vypustenia záväznosti dokumentácie ochrany prírody a krajiny v procese prípravy územného plánu. Poukazovali na nich niektoré environmentálne mimovládne organizácie.

(tasr)

  |  

Dekan Burda hodnotí pozitívne, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda hodnotí pozitívne, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry. Otvorí sa tým priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. Hlavný cieľ zmien, a to návrat právneho štátu, podľa neho ostáva zachovaný.

"Dôležité je, že ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohých dôležitých zmien v rámci trestného procesu, teda až na dve ustanovenia nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku, pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne," povedal dekan.

Rozhodnutie ústavného súdu (ÚS) je podľa neho nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa ním.

Na novele Trestného zákona a ďalších zákonov nevidí nič protiústavné, a to ani potenciálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti. Zdôraznil, že ÚS v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie. To môže podľa Burdu trvať aj niekoľko rokov.

"Ústavný súd podľa mňa urobil chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I - teda priamo zmien v Trestnom zákone, a teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti, a to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Ľudovít Ódor, a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku," tvrdí dekan.

Burda poukázal na to, že ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz "urobil obrat o 180 stupňov". Týmto podľa neho zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu.

"Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci," skonštatoval.

(tasr)