Preskočiť na obsah
  |  

Ak sa Izraelu podarí poraziť Hamas v Pásme Gazy, „zameria sa“ na Turecko, vyhlásil prezident

Ak sa Izraelu podarí poraziť Hamas v Pásme Gazy, „zameria sa“ na Turecko, vyhlásil prezident Recep Tayyip Erdogan. „Nemyslite si, že Izrael sa zastaví v Gaze,“ povedal v Ankare poslancom svojej Strany spravodlivosti a rozvoja.

„Ak nebude zastavený... tento nevyspytateľný a teroristickýštát sa skôr či neskôr zameria na Anatóliu,“ dodal s odkazom na názov polostrova, na ktorom sa rozkladá Turecko.

Erdogan verejne podporuje Hamas, v apríli prirovnal toto hnutie k tureckým bojovníkom za nezávislosť proti západným armádam v Anatólii v 20. rokoch minulého storočia.

„Budeme naďalej stáť na strane Hamasu, ktorý bojuje za nezávislosť svojej krajiny a bráni Anatóliu,“ vyhlásil.

(afp, tasr)

  |  

SaS víta pokračovanie na výstavbe nového jadrového bloku

Strana SaS ocenila pokračovanie prípravy na výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Richard Sulík však vyjadril obavy z financovania nového jadrového bloku štátnymi financiami. Podľa neho by mali tento projekt financovať súkromní investori.

Expert za SaS na energetiku Karol Galek zdôraznil, že nový jadrový blok je potrebné postaviť z viacerých dôvodov, či už ide o elektrifikáciu priemyslu, elektromobilitu alebo o nové energeticky náročné investície. Do roku 2050 treba podľa neho tiež rátať s nárastom spotreby elektriny o 17 terawatthodín, čo je o 65 percent viac ako vlani.

Výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach pripravovala od roku 2010 pološtátna firma Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Podľa Sulíka však pracovala v útlmovom režime a hrozilo, že v projekte nového jadrového bloku prepadne posúdenie vplyvu na životné prostredie. To predchádzajúca vláda zmenila. Sulík upozornil, že prípravy aj financovanie projektu bude SaS naďalej sledovať. Podľa neho by sa mal projekt dostať radšej do rúk súkromných investorov ako štátnych firiem.

Projekt bol podľa Sulíka odovzdaný Úradu jadrového dozoru, ktorý ho aktuálne posudzuje.

(tasr)

  |  

Voice of Europe, RIA Novosti, Rosijskaja Gazeta, Izvestija

Voice of Europe, RIA Novosti, Rosijskaja Gazeta, Izvestija. Štyri ruské médiá pridala Európska únia na zoznam sankcionovaných právnických osôb.

Ako prvý o tom informoval reportér Rádia Slobodná Európa Rikard Jozwiak.

„Veľvyslanci EÚ sa práve dohodli na celoeurópskom zákaze vysielania médií Voice of Europe, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta,“ napísal na svojom účte na sieti X.

(x, ukrajinska pravda)

  |  

Rusko na jar 2022 nechcelo uzavrieť s Ukrajinou mier, chcelo kapituláciu, vyhlásil bývalý tajomník poľského prezidenta

Rusko na jar 2022 nechcelo uzavrieť s Ukrajinou mier, chcelo kapituláciu, vyhlásil bývalý tajomník poľského prezidenta Jakub Kumoch v rozhovore pre portál Polska Times. Ten sprevádzal ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Rusmi v Bielorusku a Turecku.

Myšlienka na mierové rokovania prišla zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, „čiže zo strany Rusov“, uviedol Kumoch, ktorý mal na žiadosť ukrajinskej strany na starosti prepravu Ukrajincov na vyjednávania.

Moskva podľa neho však vyjednávať nechcela a pravdepodobne mala v úmysle len odovzdať Ukrajincom podmienky kapitulácie. Zároveň Rusi počas rozhovorov zrejme sondovali, v akej nálade sú Ukrajinci.

Stretnutie v Bielorusku bolo na úplnom začiatku vojny 28. februára 2022, pričom po nočných pokusoch Rusov o útok na veľké mesta boli ruské tanky zničené.

Začiatkom marca 2022 Poľsko dostalo od Ukrajiny žiadosť o prepravu delegácie do Turecka, zhruba v polovici marca Ukrajinci povedali, že dostali návrh mierovej dohody, povedal Kumoch, ktorý je dnes poľským veľvyslancom v Číne.

Dokument bol podľa neho očividne pripravený pred ruskou inváziou. Okrem iného žiadal uznanie ruskej anexie Krymu, nezávislosť východných oblastí Ukrajiny, obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, trvalú neutralitu, celý zoznam zákonov, ktoré má Ukrajina zmeniť, vrátane ústavy.

„Uznajte Krym, uznajte Donbas, zredukujte armádu, zaveďte ruštinu, možno už na vás nezaútočíme,“ opísal Kumoch ruské podmienky. Ide o úplne iné veci, ako sa nedávno objavili v časopise Foreign Affairs, dodal.

„Som veľvyslancom v Číne a viem, čo tu hovorí ruská diplomacia. A hovorí: ‚Naozaj chceme mier, v roku 2022 sme boli krôčik od jeho uzavretia, no potom Zelenskyj pod vplyvom Západu zmenil názor a od takmer uzavretej dohody odstúpil‘,“ povedal Kumoch.

Na otázku, či to znamená, že rusko-ukrajinské rozhovory sú nemožné, odpovedal: „Myslím si, že odpoveď je jednoduchá: kľúče k mieru nie sú v Kyjeve, ale v Moskve.“

(polska times, i.pl, sita)

  |  

Ukrajinskí poslanci naliehajú na Biely dom, aby zrušil zákaz použitia zbraní dlhého dosahu proti Rusku

Ukrajinskí poslanci naliehajú na Biely dom, aby zrušil zákaz použitia zbraní dlhého dosahu proti Rusku. Skupina delegátov Verchovnej rady sa snaží presvedčiť kongresmanov, aby sa postavili za vojnové úsilie Kyjeva, ktorý chce zasiahnuť vojenské sklady v Rusku.

Ukrajinskí predstavitelia podľa svojich vyjadrení celé týždne sledovali, ako sa Rusi zhromažďujú pri ukrajinských hraniciach, pričom nemohli použiť zbrane dodané Spojenými štátmi na preventívny úder.

„Hlavným problémom je v súčasnosti politika Bieleho domu, ktorá obmedzuje našu schopnosť zasiahnuť vojenské ciele vo vnútri Ruska,“ povedal v utorok počas návštevy Washingtonu Davyd Arachamia, predseda frakcie vládnucej strany Sluha ľudu v ukrajinskom parlamente.

„Videli sme, že ich armáda sedí jeden alebo dva kilometre od hraníc vo vnútri Ruska a my sme s tým nemohli nič urobiť,“ povedala v samostatnom rozhovore Oleksandra Ustinovová, šéfka osobitnej ukrajinskej parlamentnej komisie pre zbrane a muníciu.

Dvaja anonymní americkí predstavitelia pre denník Politico potvrdili, že politika Bidenovej administratívy sa nezmenila. „Pomoc je určená na obranu, a nie na útočné operácie na ruskom území,“ povedal jeden z úradníkov.

(politico, ukrajinska pravda)

  |  

Posun v prípade vraždy v byte na Luníku IX. Košický súd odsúdil ženu na 14 rokov

KOŠICE - V prípade vraždy muža, ktorá sa stala vlani v októbri v jednom z bytov na košickom sídlisku Luník IX, mestský súd v stredu odsúdil na 14-ročné väzenie Alžbetu H. Obžalovaná sa priznala k skutku, keď svojho druha bodla do hrude kuchynským nožom, následkom čoho zakrátko zomrel.

Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaná sa vzdala práva podať odvolanie. Prokurátorka sa k vyhlásenému rozsudku nevyjadrila.

Košický súd uznal 27-ročnú ženu vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy. Na výkon trestu jej určil ústav so stredným stupňom stráženia, uložil jej aj dvojročný ochranný dohľad a povinnosť zaplatiť trom deťom nebohého po 17 500 eur ako nemajetkovú ujmu.

Dolná hranica trestnej sadzby pri danom trestnom čine je 20 rokov, stanovený trest pod touto hranicou súd zdôvodnil tým, že Alžbeta H. dosiaľ nebola odsúdená, viedla riadny život, priznala sa polícii a uznala pred súdom vinu.

Vražde predchádzala hádka dvojice. Odsúdená vypovedala, že so svojím 40-ročným druhom žila osem rokov. K činu ju podľa nej doviedlo to, že muž konzumoval alkohol a užíval drogy.

(tasr, kol)