Preskočiť na obsah
  |  

Kandidátom predsedníctva Hlasu na predsedu strany je Šutaj Eštok. Jednohlasne

Ministra vnútra podľa informácií Štandardu podporilo všetkých 20 členov predsedníctva strany. O voľbe nového predsedu definitívne rozhodne snem Hlasu 1. júna v Košiciach.

Koniec špekuláciám, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok získal podporu všetkých členov predsedníctva, aby sa stal nástupcom Petra Pellegriniho a novým predsedom Hlasu. V piatok o tom rokovalo a hlasovalo vedenie strany.

Napriek tomu, že sa v posledných dňoch šírili špekulácie, písali o tom Aktuality, že Šutaj Eštok bude mať protikandidáta Erika Tomáša, nebolo to tak. Od začiatku bol jediným kandidátom on. Hlasovanie to v piatok potvrdilo.

Matúš Šutaj Eštok okrem pozície ministra doteraz pôsobil ako generálny manažér strany. Dlhodobo bol najbližším spolupracovníkom Petra Pellegriniho, pracoval pre neho ako vedúci na Úrade vlády SR v rokoch 2018 až 2020, predtým ako generálny tajomník služobného úradu, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, poslanecký asistent, poradca či riaditeľ odboru vnútornej správy na ministerstve školstva, keď tam pôsobil Pellegrini.

Vo voľbách v roku 2023 získal vyše 27-tisíc hlasov, tri roky predtým vyše päťtisíc preferenčných hlasov. Nepatril teda medzi najpopulárnejších politikov strany, od vzniku Hlasu si ale držal vysokú mieru vplyvu vo vedení strany. V čase debát o tom, či by mohol ísť Hlas do vlády s Progresívnym Slovenskom, Šutaj Eštok patril k podporovateľom vlády so Smerom.

Od atentátu na Roberta Fica patrí po Robertovi Kaliňákovi k najaktívnejším predstaviteľom vlády, čo vyplýva aj z jeho pozície ministra vnútra.

Podľa aprílového prieskumu dôveryhodnosti členov vlády mu dôveruje 42 a nedôveruje 50 percent ľudí, prieskum robila agentúra Focus pre Markízu. Zaujímavé je, že z piatich ministrov, ktorí mali mierne vyššiu dôveru ako on, sú až štyria z Hlasu (Tomáš, Drucker, Raši, Saková). Nikto z nich však nemá silnejšiu pozíciu v strane.

Parlament už hlasoval o jeho nedôvere. Opozícia kritizovala, že nepostupoval správne a nekonzultoval s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti svoje rozhodnutie o postavení policajných vyšetrovateľov mimo služby, hoci mali status chráneného oznamovateľa. On tento status považoval za účelový.

Šutaj Eštok patrí ku kritikom migrácie, v Smere je považovaný za blízkeho Robertovi Ficovi. Po atentáte na premiéra čelí kritike za postup ochranky a vymenovanie riaditeľa Pavla Krejčího, ktorý bol členom strany Hlas a jej okresným predsedom. Vo verejných vystúpeniach Šutaj Eštok volal po upokojení situácie.

Pellegrini po zvolení za prezidenta vravel, že Hlas nečaká súperenie viacerých kandidátov, ale vopred má vzniknúť dohoda na jednom kandidátovi. „Po troch rokoch sme veľmi stabilná a plne organizovaná strana. Snem, ktorý bude po prezidentských voľbách, si myslím, že nebude vyberať z viacerých kandidátov a nebudeme čakať, že kto získa viac hlasov, ale bude to jasná podpora snemu jednému kandidátovi, na ktorom sa celé vedenie vrátane mňa zhodneme,“ povedal Pellegrini.

Do zvolenia za hlavu štátu bol Pellegrini predsedom parlamentu. Predsedníctvo Hlasu v piatok potvrdilo, že trvá na nominácii Richarda Rašiho na post šéfa parlamentu. Ten je aktuálne ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Po prezidentských voľbách prejavil záujem o kreslo predsedu parlamentu šéf SNS Andrej Danko. Tvrdil, že by sa mali zmeniť podmienky fungovania koalície, lebo sa zásadne mení politická mapa. Hlas to však ihneď odmietol. Argumentoval výsledkom parlamentných volieb, a teda počtom získaných poslaneckých kresiel, ako aj rozdelením pozícií vo vláde a v parlamente podľa koaličnej zmluvy.

(fed)

  |  

Jediným kandidátom na post predsedu Hlasu je Matúš Šutaj Eštok, potvrdili sa informácie Štandardu

Jediným kandidátom na post predsedu Hlasu je Matúš Šutaj Eštok, potvrdili sa informácie Štandardu. Niektoré médiá totiž špekulovali o tom, že sa okrem ministra vnútra uvažuje aj o inom kandidátovi. Nie je ním ani minister Erik Tomáš, ako tvrdili Aktuality.

Za predsedu koaličnej strany Hlas majú Šutaja Eštoka zvoliť na sneme 1. júna v Košiciach.

Súčasný predseda Hlasu Peter Pellegrini na poste končí. Prezidentského úradu sa ujme 15. júna, keď je naplánovaná jeho inaugurácia.

  |  

Borrell vyzval Izrael, aby pre zatykač na Netanjahua nezastrašoval sudcov Medzinárodného trestného súdu

Borrell vyzval Izrael, aby pre zatykač na Netanjahua nezastrašoval sudcov Medzinárodného trestného súdu v Haagu.

"Žiadam každého, počnúc izraelskou vládou, ale aj isté európske vlády, aby nezastrašovali sudcov a nevyhrážali sa im," povedal Borrell počas rozhovoru pre španielsku verejnoprávnu televíziu TVE. Zároveň vyzval na "rešpektovanie Medzinárodného trestného súdu", píše AFP.

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v pondelok oznámil, že požiadal súd o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas - Jahjá Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.

Khan argumentoval tým, že sú dôvody domnievať sa, že všetci menovaní nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim konfliktom v Pásme Gazy.

Izrael v utorok vyzval "národy civilizovaného sveta", aby vystúpili proti žiadosti hlavného prokurátora ICC a deklarovali, že by takéto zatykače v prípade ich vydania nerešpektovali.

(tasr)

  |  

Raketový útok na ruské komunikačné centrum v Alušte spôsobil spôsobil podľa Kyiv Independent značné škody na technike

Raketový útok na ruské komunikačné centrum v Alušte spôsobil spôsobil podľa Kyiv Independent značné škody na technike. Web sa odvolal na piatkovú správu partizánskeho hnutia Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš.

Útok zasiahol veľkú vojenskú anténu, uviedol spravodajský kanál Krymský vietor na komunikačnej platforme Telegram.

Hnutie Ateš tiež informovalo, že úder pravdepodobne zničil veliteľské centrum. Krymský vietor konštatuje, že komunikačné centrum zasiahlo najmenej šesť rakiet ATACMS, ktoré Ukrajine dodala Amerika. Strely údajne zasiahli aj niekoľko budov, v ktorých sa v tej chvíli nachádzal „vysokopostavený vojenský personál“.

(x)

  |  

Strategický park Valaliky naďalej rastie. Viac stavebných povolení získa do konca júna

KOŠICE - Štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park môže získať väčšiu časť stavebných povolení pre strategický park Valaliky do konca júna. Potvrdila to hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR Mária Pavlusík.

Do dnešného dňa (24. 5.) má firma vydané viaceré stavebné povolenia, ako napríklad na zásobovanie plynom, pripojenie spoločnosti Volvo na elektrickú energiu, preložky plynových zariadení či elektrických vedení, zásobovanie pitnou vodou, splaškovú kanalizáciu a intenzifikáciu čistiarne odpadových vôd, tiež železničné stavby a časť dopravnej infraštruktúry.

„Zároveň spoločnosť ďalej pracuje na získaní ďalších potrebných povolení pre dobudovanie zvyšku dopravnej infraštruktúry, dažďovej kanalizácie a pripojenia vysokého napätia pre subdodávateľský park," doplnila hovorkyňa.

Najväčšie komplikácie, a teda následné zdržanie v procesoch, nastali podľa jej slov pri majetkovoprávnom vysporiadaní či nejasnom definovaní správcov inžinierskych sietí. „Uvedomujeme si nedostatky v legislatíve súvisiacej s majetkovoprávnym vysporiadaním a povoľovaním stavieb významných investícií, a preto vítame nový návrh zákona o strategických investíciách, ktorého cieľom je aj urýchlenie takýchto procesov," zdôraznila Pavlusík.

Začiatok výstavby okolitej infraštruktúry je plánovaný po úspešnom ukončení verejných obstarávaní. „Prvá súťaž je v štádiu hodnotenia ponúk, a preto očakávame spustenie výstavby v najbližšom čase. V ostatných oblastiach je plánované spustenie výstavby približne v treťom kvartáli aktuálneho roka," priblížila ďalší vývoj prác na priemyselnom parku hovorkyňa.

Budovanie strategického parku začala vláda vydaním osvedčenia o významnej investícií v decembri 2021. Zároveň zaviazala Ministerstvo hospodárstva SR pripraviť celú investíciu.

Rezort založil spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorá je priamym vykonávateľom týchto rozhodnutí a realizátorom záväzkov z investičnej zmluvy s prvým investorom v industriálnom parku - spoločnosťou Volvo Cars. Postupný nábeh výroby automobilového závodu má byť koncom roka 2026.

(sita, kol)

  |  

Reči o ruskej hrozbe sú manévrom, ako Západ pripraviť na vojnu, myslí si Orbán

Obavy z ruského útoku na akéhokoľvek člena Severoatlantickej aliancie sú neopodstatnené, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Odkazy na "ruskú hrozbu" sú podľa neho taktikou Západu a Európy pri príprave zapojenia sa do vojny Ruska proti Ukrajine po boku Kyjeva.

"Ruská armáda vedie vážnu a ťažkú ​​vojnu s Ukrajincami. Keby boli Rusi dosť silní na to, aby porazili Ukrajincov na jeden záťah, už by to urobili," cituje maďarského predsedu vlády agentúra Reuters.

Maďarský politik zdôraznil, že vojenské schopnosti NATO ďaleko prevyšujú schopnosti Ukrajiny, a preto je nepravdepodobné, že by Rusko alebo akákoľvek iná krajina podnikla útok proti NATO.

„Nezdá, že by ruská armáda dokázala jednoducho poraziť ukrajinskú armádu. Myslím si, že je preto nelogické predpokladať, že Rusko zrazu napadne západný svet,“ doplnil v pravidelnom rozhlasovom rozhovore pre Kossuth Rádió.

Orbán pripomenul, že ide o vojnu dvoch slovanských národov a už dva roky nedostal od západných lídrov odpoveď, prečo tento konflikt neizolujú. „Európa najskôr posielala len prilby, potom vojenskú techniku ​​a teraz chcú niektoré krajiny vykonávať vojenské akcie vo vzdušnom priestore Ukrajiny,“ povedal Orbán s tým, že podľa jeho názoru je v Európe citeľná komunikácia „prípravy vojnovej akcie“.

Ruská štátna agentúra TASS z Orbánovho vystúpenia zdôraznila, že Maďarsko sa nemieni podieľať na krokoch NATO, ktoré by krajinu mohli zavliecť do vojny na Ukrajine a do priameho stretu s Ruskom.

Orbán podľa TASS tvrdil, že v Bruseli "pracovné skupiny pracujú na tom, ako by sa NATO mohlo zúčastniť tejto vojny", ale "Maďarsko je proti tomu". Orbánova vláda vraj pracuje na tom, aby Maďarsko mohlo zostať členom aliancie bez toho, že by sa do vojny zapojilo.

(tasr, echo)