Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Vláda odobrila výstavbu novej národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Nemocnica by mala mať kapacitu 1 015 lôžok a dokončená by mala byť najneskôr do konca roka 2032.
V lokalite Rázsochy, kde mala nemocnica pôvodne stáť, chce štát najneskôr do roku 2031 postaviť Národný ústav detských chorôb s kapacitou 446 lôžok.
(tasr)
Rodinám obetí tragickej pondelkovej (27. 5.) nehody na diaľnici D1 pri Hornej Strede vyplatia po 50-tisíc eur. Návrh Ministerstva vnútra SR schválila v stredu vláda.
„Tieto prostriedky nebudú podliehať zúčtovaniu zo strany pozostalých a ich zúčtovanie a zdanenie vykoná Ministerstvo vnútra SR v zmysle príslušných predpisov," uviedol rezort v predkladacej správe.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) spresnil, že v prípade obetí išlo o 27- a 43-ročného príslušníka Hasičského a záchranného zboru. „Vieme, že príspevok pozostalým už životy týchto mladých ľudí nevráti, no štát má povinnosť sa aj takýmto spôsobom zachovať a poďakovať sa tým, ktorí zahynuli pri pomáhaní iným," uviedol.
Okolnosti prípadu sa podľa neho naďalej vyšetrujú. Šutaj Eštok naznačil, že jednou z možných príčin tragédie bolo to, že sa vodič dostatočne nevenoval riadeniu vozidla. Apeloval preto na zvýšenú pozornosť, zodpovednosť a dodržiavanie pravidiel pri šoférovaní.
V pondelok 27. mája došlo na diaľnici D1 pri Hornej Strede k tragickej dopravnej nehode, pri ktorej zahynuli dvaja príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí zasahovali pri hasení požiaru osobného auta. K tragickej udalosti došlo pri náraze kamióna do stojacich zasahujúcich vozidiel.
(tasr)
Rusko: Vladimir Putin vymenoval svojho pobočníka a bývalého ochrankára Alexeja Ďumina za tajomníka Štátnej rady, poradného orgánu hlavy štátu. Krátko po znovuzvolení ho tiež ruský prezident vymenoval za svojho poradcu špecializujúceho sa na obranný priemysel.
Putinom podpísaný dekrét o vymenovaní Ďumina za tajomníka Štátnej rady bol zverejnený na webovej stránke Kremľa. Sergej Markov, bývalý poradca Kremľa, predtým vyhlásil, že mnohí sú presvedčení, že Putin vníma Ďumina ako svojho nástupcu.
Očakáva sa, že Putin (71) bude vládnuť ešte dlhé roky a neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o tom, koho by si mohol vybrať ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle.
Meno nového tajomníka Štátnej rady však bolo už dlhšie predmetom špekulácií medzi moskovskou politickou elitou. Ďumin (51) sa dostal do Kremľa začiatkom mája, predtým od februára 2016 pôsobil ako gubernátor Tulskej oblasti na západe Ruska.
V roku 1995 vstúpil do Federálnej ochrannej služby (FSO), ktorá sa stará o bezpečnosť elít Kremľa, a strážil Putina počas jeho prvého a druhého funkčného obdobia. Pracoval tiež ako zástupca šéfa ruskej vojenskej rozviedky GRU.
(reuters, tasr)
Premiér Robert Fico mal prestrelené tenké črevo na piatich miestach, povedal šéf zboru poradcov Erik Kaliňák na stretnutí s voličmi v Kysuckom Novom Meste.
„Bol som tam na mieste, rozprával som sa s lekármi a boli to milimetre, ktoré rozhodovali o tom, či dôjde k porušeniu niečoho zásadného a bude to fatálne. Trafilo to tenké črevo tak, že síce bolo päťkrát prestrelené, ale lekári vykonali zázraky,“ povedal Kaliňák.
Poranenie tenkého čreva patrí podľa chirurgov k tým šťastnejším, hoci počas operácie existuje riziko sepsy – otravy krvi.
(postoj)
Liečba predsedu vlády Roberta Fica naďalej prebieha podľa očakávaní, pacientov stav je uspokojivý. Informoval o tom tlačový odbor Úradu vlády SR.
(tasr)
Donald Trump údajne navrhol bombardovanie Moskvy a Pekingu, tvrdí denník Washington Post. K vyhláseniu malo dôjsť na niektorej z fundraisingových akcií, denník však nespresnil miesto ani čas konania.
„Na jednom podujatí napríklad navrhol, že by bombardoval Moskvu a Peking, ak by Rusko napadlo Ukrajinu alebo Čína napadla Taiwan, čím prekvapil niektorých darcov,“ tvrdí Post.
KOŠICE - V košických mestských častiach (MČ) Juh, Západ a Sídlisko Ťahanovce pribudlo dokopy 21 nových stĺpov verejného osvetlenia so smart LED svietidlami. Práce za takmer 82 400 eur s DPH by mali byť podľa zmluvy so zhotoviteľom hotové v auguste a ich cieľom je zvýšiť bezpečnosť.
Podľa magistrátu však budú ukončené skôr, ako o tom informuje na svojej webovej stránke. Nové svetelné body umiestnili v lokalitách, kde doposiaľ chýbali. Na Juhu osvetľujú štyri nové svietidlá chodníky pri Základnej umeleckej škole na Jantárovej ulici. Päť nových stožiarov pribudlo na Sídlisku Ťahanovce na Varšavskej a Juhoslovanskej ulici.
Osvetlenie doposiaľ chýbalo aj v parku na Ružínskej ulici v MČ Západ. „Chodníky v tejto lokalite budú osvetlené vďaka desiatim novým stĺpom. Ďalšie dva stožiare sme umiestnili v kynologickom parku nad Poliklinikou Terasa," uvádza s tým, že vo všetkých troch lokalitách funguje osvetlenie v skúšobnej prevádzke.
Tento týždeň podpísali kompetentní aj zmluvu v hodnote viac ako 15 300 eur s DPH na osem fotovoltických súborov verejného osvetlenia. Osadia ich v medzigarážovom priestore na Michalovskej ulici v MČ Západ a vo výbehoch pre psov v Parku duklianskych obetí a na Hroncovej ulici na Severe.
Mesto pripomína, že ešte v závere minulého roka pribudlo 17 nových svetelných bodov aj v MČ Sever a Sídlisko KVP.
Všetky nové stĺpy verejného osvetlenia postupne označia aj nálepkami s QR kódmi pre jednoduchšie nahlasovanie porúch. "Občania tak budú môcť prostredníctvom svojho mobilného telefónu oskenovať QR kód na stĺpe a online nahlásiť nefunkčnosť osvetlenia alebo iný problém do systému evidencie porúch," dodáva mesto.
(tasr, kol)
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová predložila opozičným stranám chartu. Potenciálni signatári takzvanej Gruzínskej charty by sa zaviazali k tomu, že v prípade porážky strany Gruzínsky sen sa vzdajú právomoci na vytvorenie vlády a prenechajú ju práve prezidentke.
Oficiálnym motívom bývalej veľvyslankyne v Paríži je zrušenie „najproblematickejších“ zákonov súčasnej koalície či „návrat k západnému kurzu“ Tbilisi.
Čo všetko obsahuje Zurabišviliovej návrh, a prečo je podľa predsedu parlamentu „chartou občianskej vojny“, sa dočítate v článku Tomáša Baranca.
Akčný plán o zastavení bezdomovectva posunul kabinet do parlamentu. Vláda SR v stredu schválila Akčný plán na roky 2024 až 2026 k Národnej koncepcii prevencie a ukončovania bezdomovstva, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Jeho hlavným cieľom je do roku 2030 ukončiť na Slovensku bezdomovectvo. Zlepšiť by sa mali prevencia, ale aj prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, podporiť má zamestnávanie ľudí bez domova či zvýšiť ich dostupnosť bývania. Na pomoc ľuďom bez domova sa podľa návrhu použije 96 miliónov eur.
„Akčný plán obsahuje rozpracované globálne a čiastkové ciele do úrovne opatrení a aktivít, ktoré majú zadefinované merateľné ukazovatele, zodpovedných gestorov a partnerov a identifikácie potrebných finančných nárokov a vhodných zdrojov na ich pokrytie," uvádza sa v dokumente.
Plnenie stanovených opatrení sa bude každoročne vyhodnocovať zodpovednými subjektmi a jednotlivými nositeľmi úloh. Akčný plán bol vytvorený spolu so stálou expertnou pracovnou skupinou, ktorej členmi sú zástupcovia zainteresovaných orgánov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, ako aj zástupcovia mimovládneho neziskového sektoru, pôsobiaceho v oblasti práce s cieľovou skupinou ľudia bez domova.
„Podstatou ukončovania bezdomovstva je, aby každý človek bez domova mal možnosť za poskytnutia primeranej podpory v primeranom čase riešiť svoju situáciu, získať cenovo dostupné bývanie a začleniť sa do života,” uvádza akčný plán.
Opatrenia podporia terénne programy na vyhľadávanie osôb ohrozených stratou bývania či poskytnú bezplatné dlhové, rodinné a právne poradenstvá s nízkoprahovým prístupom.
Predkladaný materiál tiež sľubuje zlepšenie podporných psychologických, psychiatrických, terapeutických služieb pre ľudí bez domova, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pri chronických ochoreniach alebo prípravu a realizáciu projektov zameraných na zdravotné ošetrenie ľudí na ulici ambulantnou aj terénnou formou.
(sita)
Štyri krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska, zvyšujú tlak na Európsku úniu, aby zakročila proti Nemecku v súvislosti s poplatkom za plyn, ktorý podľa nich podkopáva ich energetickú bezpečnosť.
Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za palivo odobraté z nemeckého zásobníka plynu, aby sa pokúsil získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za závratne vysoké ceny.
Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko argumentujú, že toto opatrenie poškodzuje ich snahy o ukončenie odberu ruského plynu, keďže im predražuje nákup neruského paliva dodávaného cez Nemecko. V spoločnom dokumente tieto štyri krajiny naliehajú na Komisiu, aby "premenila slová na konkrétne činy" a riešila tento problém.
Komisia pripravila právne kroky proti Nemecku v súvislosti s poplatkom, ktorý podľa zdrojov oboznámených s problematikou považuje za porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, zatiaľ však žalobu nezačala.
"Spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu koncom tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok pre celý región strednej a východnej Európy," uviedli štyri krajiny.
Rakúsko a Maďarsko sú naďalej silne závislé od ruského plynu. Rakúska ministerka energetiky vo februári uviedla, že krajina má problémy s diverzifikáciou dodávok a jej ministerstvo sa snaží o ukončenie dlhodobej zmluvy o plyne medzi energetickou spoločnosťou OMV a Ruskom.
Očakáva sa, že ministri energetiky EÚ a Komisia budú o nemeckom poplatku diskutovať 30. mája na stretnutí v Bruseli, uviedli predstavitelia EÚ.
Nemecké ministerstvo hospodárstva zatiaľ neodpovedalo na žiadosť o komentár. No už predtým uviedlo, že poplatok je nediskriminačný a ostatné krajiny EÚ mali počas energetickej krízy prospech z toho, že Nemecko rýchlo naplnilo svoje zásobníky plynu, najväčšie v bloku.
Komisia minulý týždeň informovala, že rokuje s nemeckou vládou, čo vyvoláva pochybnosti o legálnosti poplatku. Pravidlá jednotného trhu zakazujú clá a poplatky v rámci obchodu medzi členskými štátmi.
(tasr, reuters)
Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám. Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.
Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá ako vinníka zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.
Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).
Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha (3,9 percenta).
SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.
Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí.
Po rokovaní vlády sa k prieskumu vyjadril aj vicepremiér Robert Kaliňák (Smer). Podľa neho „je dosť výpovedný", aj keď, ako dodal, nezvyknú ako strana prieskumy komentovať.
„Bez ohľadu na fakty, bez ohľadu na skutočnosti, toto je emócia, ktorá v ľuďoch pretrváva,“ uviedol minister obrany. Podľa neho zachytáva spoločenské nálady a médiám odkázal, že z atentátu nepotrebujú nič „vytĺcť“.
(ta3, sita)
BARDEJOV - Dvoch psov ukradol v utorok skoro ráno neznámy páchateľ v jednom z rodinných domov v obci Malcov (okres Bardejov).
Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, páchateľ vstúpil na riadne oplotený pozemok a z dvora odcudzil dvoch amerických staffordov, ktoré sa voľne pohybovali.
„Krádežou psov vznikla škoda, ktorá bola poškodenou osobou vyčíslená na približne 2-tisíc eur,“ uviedla Jana Ligdayová. Polícia vedie v prípade trestné stíhanie pre trestný čin porušovanie domovej slobody, spáchaný v súbehu s trestným činom krádeže.
(sita, kol)
Robiť marketingové videá na ukrajinských cintorínoch je na hranici politickej slušnosti. V Matovičovom prípade je to o to delikátnejšie, že tieto cintoríny by tu zrejme neboli, keby nebolo politikov, ktorí presadzovali odmietanie rokovaní s Ruskom a namiesto toho žiadali „vyriešiť konflikt silou“. Čo bola politika, ku ktorej sa hlásila aj Matovičova koalícia.
Ak sa teda Matovič rozohňuje nad hrobmi ukrajinských vojakov a civilistov, treba mu pripomenúť, že tých hrobov by bolo zrejme omnoho menej, keby tí, ktorí presadzujú rovnakú politiku ako on, v marci 2022 nemarili mierové rokovania. Pričom tým, samozrejme, nemám v úmysle zľahčovať Putinovu vinu na celom tomto nešťastí ani preceňovať Matovičovu rolu, píše v komentári Michal Čop.
Prieskum: Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám.
Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.
Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných.
Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.
SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.
(ta3, sita)
ZVOLEN - Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) ukončil komplexnú rekonštrukciu bloku zariadenia sociálnych služieb na Záhonku vo Zvolene.
Hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková uviedla, že práce v bloku A zahŕňali rekonštrukciu interiéru ubytovacej časti vrátane výťahu. Bola to aj obnova prevádzkových priestorov a inžinierskych sietí.
Súčasťou bolo aj odstránenie umakartových jadier ubytovacích buniek a vytvorenie nových bezbariérových kúpeľní. Vymenili podlahy, steny a strešnú krytinu prevádzkových priestorov. Podľa hovorkyne je kompletne nové aj interiérové vybavenie. Rekonštrukcia bloku začala v roku 2022 a ukončili ju v máji tohto roka.
Celková suma rekonštrukčných prác bola 1,14 milióna eur a celá bola hradená zo zdrojov BBSK. Zriaďovateľom zariadenia sociálnych služieb na Záhonku vo Zvolene je Banskobystrický samosprávny kraj. Sociálne služby poskytuje približne 150 klientom.
(tasr)
Opozičné ruské médiá Mediazona a BBC Russia potvrdili mená 54 185 ruských vojakov, ktorí padli v bojoch na Ukrajine. Mená mŕtvych zistili z otvorených zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.
V porovnaní s predchádzajúcou správou z polovice mája pribudli na zoznam mŕtvych mená takmer 1 400 ruských vojakov.
Podľa ukrajinských odhadov celkový počet ruských strát v sobotu presiahol 500-tisíc vojakov.
(kyiv independent, sita)
Nový ruský minister obrany Andrej Belousov zaslal telegram ruským silám na Ukrajine, aby im poďakoval za pokrok, ktorý dosiahli na bojisku. Informoval o tom oficiálny spravodajský portál ruskej armády Zvezda.
(reuters, tasr)
Švédsko poskytne Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote 13 miliárd švédskych korún (asi 1,13 miliardy eur). Zo strany Štokholmu ide dosiaľ o najväčší balík vojenskej pomoci pre Kyjev.
Prisľúbená vojenská pomoc pozostáva „z vybavenia, ktoré je na vrchole ukrajinského zoznamu priorít“, povedala švédska vicepremiérka Ebba Buschová. V poradí 16. balík vojenskej pomoci zahŕňa protivzdušnú obranu, delostreleckú muníciu a obrnené vozidlá, priblížila.
Švédsky minister obrany Pal Jonsson zopakoval, že Štokholm nateraz vylúčil dodanie stíhačiek JAS 39 Gripen na Ukrajinu. Ukrajinská strana sa podľa neho zameriava na realizáciu programu stíhačiek F-16, ktorých dodanie prisľúbilo Kyjevu niekoľko európskych štátov.
Jonsson dodal, že Švédsko stále pracuje na tom, aby mohol stíhačky Gripen poskytnúť Kyjevu neskôr.
Súčasťou nového balíka vojenskej pomoci sú aj dve lietadlá včasnej výstrahy SAAB ASCC švédskej výroby. Tie budú mať podľa ministra obrany veľký vplyv na ukrajinskú protivzdušnú obranu, pretože doplnia a posilnia sľúbené stíhačky F-16 americkej výroby.
„Dokážete identifikovať prichádzajúce riadené strely, identifikovať bezpilotné lietadlá a ciele na súši aj na mori... Celkové hodnotenie je také, že darovanie radarového prieskumného lietadla ASC 890 by malo mať pre ukrajinské vzdušné sily v súčasnosti najväčší význam,“ vysvetlil minister.
(ap, tasr)
Mladé ženy po užívaní transhormónov trpia aj únikmi moču, ukázala nová štúdia. Väčšina mladých respondentiek vo výskume trpela príznakmi bežne spojenými s menopauzou.
Neschopnosť udržať moč, časté močenie, pomočovanie. Až 87 percent respondentiek výskumu, identifikujúcich sa ako muži, ktorý v apríli uverejnil Medzinárodný žurnál urogynekológie, trpelo podobnými problémami.
Prečítajte si viac:
Členovia Asociácie nemocníc Slovenska sa dohodli na predĺžení zmluvných vzťahov so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami na Slovensku. So súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union majú zmluvy platné do konca roka, so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) do konca júna.
Vyplýva to zo stanovísk, ktoré poskytli hovorcovia poisťovní a prezident ANS Marián Petko.
Zdravotné poisťovne potvrdili, že podpísali dodatky so všetkými členmi ANS. "S VšZP len do konca júna. Rokovania o druhom polroku máme vo štvrtok," ozrejmil Petko.
(tasr)
Maďarom sa vyplatí za veľkými nákupmi cestovať za hranice aj sto kilometrov, najčastejšie nakupujú na Slovensku a v Rumunsku. Dôvodom je vysoká DPH vo výške až 27 percent, ako i rekordná inflácia v uplynulom polroku.
Na Slovensko sa Maďarom oplatí ísť pre akcie obchodných reťazcov, inak podľa údajov Maďarskej národnej banky (MNB) sú potraviny na Slovensku drahšie než v Maďarsku.
Pri použití vernostných kariet a špeciálnych zliav sa však nakupovať za hranicami už môže Maďarom vyplatiť. V Rumunsku sa dá nakúpiť lacnejšie než v Maďarsku aj za bežné ceny.
Maďarské ceny sú podľa údajov MNB na úrovni európskeho priemeru.
„Zo štatistík vyplýva, že Slovensko je skutočne drahšie, ale napríklad cigarety sú o 20 percent lacnejšie. Okrem toho, ak nájdete potravinovú skupinu, ktorá je lacnejšia – pivo či mliečne výrobky – alebo môže byť na niektoré výrobky aktuálna zľava, môže to viesť k situácii, že aj napriek nákladom na pohonné hmoty sa oplatí Maďarom cestovať nielen z prihraničného územia,“ povedal analytik servera portfolio.hu Péter Szász.
(index.hu, tasr)
Kybernetické útoky voči Európskej únii sa zdvojnásobili, zameriavajú sa aj na služby súvisiace s eurovoľbami. Uviedol to šéf Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) Juhan Lepassaar s tým, že mnohé útoky vystopovali k skupinám podporovaným Moskvou.
„Počet hacktivistických útokov proti európskej infraštruktúre sa od štvrtého štvrťroka 2023 do prvého štvrťroka 2024 zdvojnásobil,“ povedal Lepassaar v rozhovore pre agentúru Associated Press v Aténach. „Je to dosť výrazný nárast.“
ENISA za posledných sedem mesiacov viedla cvičenia a intenzívne konzultácie s cieľom posilniť odolnosť agentúr súvisiacich s voľbami v EÚ. Vo výročnej správe za rok 2023 agentúra zaznamenala prudký nárast útokov ransomvéru a incidentov zameraných na verejné inštitúcie.
Lepassaar uviedol, že útočné metódy – hoci väčšinou neúspešné – boli často skúšané na Ukrajine predtým, ako sa rozšírili do štátov EÚ. „Toto je súčasť ruskej agresívnej vojny, ktorú fyzicky bojujú na Ukrajine, ale aj digitálne v celej Európe," povedal.
Odborníci tiež varujú, že na zacielenie na západných voličov sa so zvyšujúcou sa rýchlosťou používajú aj nástroje umelej inteligencie. Šíria sa tak nepravdivé informácie vrátane hyperrealistických obrazových a zvukových klipov známych ako deepfakes.
(ap, sita)
Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa očakáva, že Rusko výrazne zvýši svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Posilniť rady útočiacej armády by podľa neho malo ďalších 200- až 300-tisíc vojakov.
V súčasnosti na Ukrajine a pozdĺž jej hraníc pôsobí zhruba 500-tisíc vojakov, čím by ich celkový počet mohol narásť až na 800-tisíc. Šéf rezortu obrany to uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters uverejnenom v stredu.
Pripomeňme, že britské spravodajské služby tvrdia, že ruská strana naďalej dokáže mobilizovať 30-tisíc vojakov mesačne, čo pokrýva jej straty a umožňuje pokračovať vo vojenských operáciách na opotrebovanie ukrajinských síl a udržať bojové operácie z dlhodobej perspektívy.
Umerov v rozhovore pre Reuters zdôraznil naliehavosť mobilizácie nových regrútov, aby sa uľahčila rotácia vojenského personálu v reakcii na očakávaný nárast počtu ruských vojakov vo vojne.
„V tejto fáze sa zameriavame na školenie nášho personálu (...) pilotov, zameriavame sa na infraštruktúru, na privádzanie prevádzkových a údržbárskych tímov a pracujeme na modernizácii alebo privedení viacerých platforiem."
Povedal, že 1,2 milióna ukrajinských mužov vo veku brannej povinnosti už aktualizovalo svoje údaje online, čo demonštruje aktívny prístup k posilneniu obranyschopnosti Ukrajiny.
Ukrajina v poslednom čase čelí výzvam v oblasti náboru, pretože má problémy s doplnením a rotáciou vyčerpaných vojakov, ktorí sú zapojení do boja od februára 2022.
Nepomer bojaschopných mužov pramení aj z narastajúceho nepomeru populácie ako takej. Ruský oligarcha a kritik prezidenta Vladimira Putina Michail Chodorkovskij nedávno uviedol, že ak na začiatku vojny bol pomer medzi obyvateľstvom Ruska a Ukrajiny tri a pol ku jednej, teraz je to až sedem ku jednej.
Nemecký magazín Spiegel pred niekoľkými dňami napísal, že pobaltské štáty a Poľsko môžu na Ukrajinu poslať vlastných vojakov za predpokladu, ak sa Rusom podarí prielom. Tému ako prvý otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron. Štandard sa téme venoval v samostatnom článku.
(tod)
Taiwan bude spolupracovať s USA v boji proti „autoritárskemu expanzionizmu“, vyhlásil taiwanský prezident Laj Čching-te na schôdzke s delegáciou Senátu USA.
„Čeliac výzve pandémie sme sa navzájom podporovali. Teraz, keď čelíme autoritárskemu expanzionizmu, naďalej spolupracujeme... Pri pohľade do budúcnosti budeme naďalej robiť všetko pre ochranu demokracie, aby demokratický Taiwan mohol naďalej svietiť svetu,“ povedal Laj Čching-te.
Demokratická senátorka za štát Illinois Tammy Duckworthová, vedúca delegácie amerického Senátu, taiwanskému prezidentovi potvrdila, že Tchaj-pej sa môže na Washington spoľahnúť.
Dodala, že podporí návrh zákona republikánskeho kolegu za Aljašku Dana Sullivana o zavedení hospodárskych, energetických a finančných sankcií voči Číne v prípade vojenskej invázie alebo iného použitia sily voči Taiwanu.
Sullivan uviedol, že návšteva delegácie Senátu USA na Taiwane podčiarkla „pevnú a zásadovú podporu Taiwanu“ zo strany republikánov aj demokratov. Ide o druhú delegáciu Kongresu USA, ktorú Laj tento týždeň prijal.
V pondelok sa stretol so šiestimi kongresmanmi zo Snemovne reprezentantov. Čínske ministerstvo zahraničných vecí návštevu kritizovalo.
(afp, wall street journal, tasr)
Zmeny na policajných prezidiálnych útvaroch chce minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zaviesť čo najskôr. Odhaduje, že by to mohlo byť v horizonte jedného mesiaca. Rezort už o nich komunikoval aj s generálnou prokuratúrou a Európskou komisiou. Minister o tom informoval pred zasadnutím bezpečnostnej rady.
„Pracujeme na tom, aby zmeny, ktoré budú na policajných prezidiálnych útvaroch, boli v čo najkratšom čase implementované. Budeme vás o nich vopred, ešte predtým ako pôjdu do platnosti, informovať. K prvému júnu to nebude,“ povedal minister.
Potvrdil, že k zmenám by malo prísť na všetkých špecializovaných prezidiálnych útvaroch. Potrebu reorganizácie zdôvodnil podstavom v polícii, množstvom riadiacich pracovníkov, ale aj potrebou reflektovať na aktuálnu bezpečnostnú situáciu.
Rokovanie bezpečnostnej rady, ktoré predchádza schôdzi vládneho kabinetu, vysvetlil situáciou, ktorá nastala v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer). „Informácie, ktoré z rokovania bezpečnostnej rady budeme môcť verejnosti poskytnúť, odkomunikujeme po rokovaní,“ uviedol Šutaj Eštok.
(tasr)
Bielorusko pozastavilo účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách. Príslušný dekrét o pozastavení ratifikácie podpísal prezident Alexandr Lukašenko.
Dokument bol zverejnený na webovom sídle vestníka Bieloruskej republiky. „Účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe z 19. novembra 1990 sa pozastavuje,“ uvádza sa v ňom.
Česko predtým oznámilo pozastavenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vo vzťahu k Bielorusku v auguste 2022. Poľsko prijalo podobné rozhodnutie v marci 2023.
Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe podpísalo 19. novembra 1990 v Paríži 16 štátov NATO a šesť štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, ZSSR a Československo). Zmluva nadobudla platnosť 9. novembra 1992.
Dohoda stanovila kvóty na množstvo vojenského vybavenia, ktoré môžu signatárske štáty vlastniť, vrátane tankov, delostrelectva, vrtuľníkov a lietadiel.
IVANKA PRI NITRE – V Ivanke pri Nitre v nitrianskom okrese sa v stredu ráno zrazil vlak s autobusom. Podľa predbežných informácií nedošlo k zraneniam.
Informoval o tom portál Topky s tým, že nehoda sa stala na železničnej stanici v Ivanke pri Nitre v smere na Mojmírovce. Podľa očitej svedkyne, ktorá ihneď po náraze vybehla von, v zadnej časti nikto nesedel. Podľa informácií portálu tvnoviny.sk sa však rušňovodič z vlaku sťažoval na bolesť v oku. Podľa portálu správy.rtvs.sk vlakovú dopravu po nehode prerušili, obnovili ju po troch hodinách.
Informáciu pre Topky potvrdila aj policajná hovorkyňa.
„Dnes v ranných hodinách došlo v Ivanke pri Nitre na železničnom priecestí k dopravnej nehode. Z doposiaľ presne nezistených príčin vošiel vodič autobusu na železničné priecestie v čase, keď tadiaľ prechádzal vlak. V autobuse sa okrem vodiča nikto nenachádzal. Pri dopravnej nehode sa, našťastie, nikto nezranil. Dychové skúšky u vodičov boli negatívne. Okolnosti, miera zavinenia a presná príčina sú predmetom vyšetrovania nitrianskej dopravnej polície," poznamenala.
(topky, mas)
Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) vyzvala na prímerie v Pásme Gazy a na neobmedzený prístup pre humanitárnu pomoc do palestínskej enklávy.
„Zúfalo potrebujeme politické riešenie, ktoré nám umožní mať prímerie, aby sa tam dostala pomoc,“ uviedla riaditeľka IFRC Kate Forbesová. „Sme pripravení... Musíme však mať prístup a aby sme tam mali prístup, musíme mať prímerie.“
Zároveň dodala, že videla „otrasnú“ situáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy počas svojej návštevy vo februári. Rafah pritom navštívila ešte pred tým, ako Izrael spustil útok na toto mesto minulý víkend.
„Nebol tam dostatok ubytovania. Nebola tam voda, dosť hygienických pomôcok. Mali sme nemocnicu bez vybavenia... a stalo sa aj to, čoho som sa obávala, nebude tam dosť jedla,“ povedala riaditeľka.
Forbesová vyzvala vlády na všetkých stranách na vyjednanie prímeria. „Mojou prácou je zaistiť, aby sme poskytli všetku nevyhnutnú pomoc, keď to (prímerie) nastane. Takže oni (vlády) musia spraviť svoju prácu, aby som ja mohla robiť svoju,“ uzavrela.
(sky news, tasr)
KOŠICE - Východné Slovensko môžu počas stredy potrápiť búrky. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahu prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.
Výstraha platí od 12.00 h do 20.00 h pre viaceré okresy Prešovského kraja, ako aj pre okresy Gelnica, Rožňava a Spišská Nová Ves.
Búrky môžu byť spojené s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za polhodinu, nárazmi vetra s rýchlosťou 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.
(tasr, kol)
Na ŠTS v Pezinku pokračuje súdny proces s konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom, ktorý je obžalovaný v kauze Víchrica – podozrenie z ovplyvňovania rozhodnutí súdov. Spolu s Kollárom sú obžalovaní aj advokát Tomáš Kulák a bývalý sudca Richard Molnár.
Na hlavnom pojednávaní je prítomný predvolaný kľúčový svedok a bývalý sudca Vladimír Sklenka. Ten mal podľa obžaloby vo viacerých prípadoch sľúbiť a odovzdať úplatok od Molnára.
Súčasťou obžaloby je 11 skutkov, ktoré sa týkajú najmä bývalého sudcu Krajského súdu v Bratislave Molnára.
Malo ísť o ovplyvňovanie rozhodnutí, ktoré sa týkali najmä konkurzov.
(tasr)
Slovensko a Maďarsko začali znovu rokovať o urovnaní sporu ohľadom Gabčíkovo – Nagymaros. Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba informoval, že v Budapešti viedol k tejto téme pracovné rokovanie s ministrom energetiky Maďarska Csabom Lantosom.
Podľa slovenského vicepremiéra Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 rozhodol, že urovnanie sporu ohľadom vodných stavieb na Dunaji si majú dohodnúť primárne Maďarsko a Slovensko. „Je v záujme oboch štátov, aby sme sa dohodli ako dobrí susedia a nemuseli nechať o spore opäť rozhodnúť medzinárodný súd. Verím, že po dlhých rokoch, sa nám podarí nielen spor ukončiť vo vzájomnej úcte a dobrých vzťahoch, ale vytvoríme aj základ budúcej spolupráce vo veľa ďalších oblastiach,” zdôraznil Taraba.
Ďalej podotkol, že realita na Dunaji sa dnes podstatne vzďaľuje od toho, čo pôvodná zmluva medzi Maďarskom a ešte vtedajšou Československou socialistickou republikou predpokladala. "Maďarsko Nagymaros nepostavilo a my sme boli nútení spustiť C variant a vystavať Čunovo a odkloniť koryto Dunaja. Ani to pôvodná zmluva nepredpokladala. Obe veci sú dnes, tak podstatnou zmenou zmluvných podmienok, že si myslím, že nastal čas ich považovať za realitu, ktorú treba nahradiť novou zmluvou. Nebude to jednoduché, ale ak to neurobia terajšie vlády, ktoré majú historicky najlepšie vzťahy, tak to neurobí už nikto a bude musieť rozhodnúť súd. Tam sa však sa môže stať, že rozsudok nebude dobrý ani pre jednu zo strán," uzavrel minister.
(sita)
Pracovný e-mail mám už vypnutý, povedal moderátor Michal Kovačič v rozhovore pre český Respekt. Tvrdí v ňom ďalej, že oznámenie z vedenia o okamžitej pauze relácie a jeho prepustení bol po 16 rokoch moderovania v Markíze veľmi zvláštny pocit.
„Dlho sme sa napríklad dohovárali, že budem moderovať poslednú prezidentskú debatu. A zrazu prišla žiadosť od pána Kratochvíla, že pokiaľ mi má dať dôveru ju moderovať, chce najskôr vidieť kompletný zoznam otázok,“ hovorí Kovačič o momentoch, keď sa mu rozsvietili všetky výstražné kontrolky.
Kovačič mal na mysli českého novinára Michala Kratochvíla, ktorý sa stal vlani v Markíze šéfom spravodajstva a publicistiky. Kratochvíl predtým posledných šesť rokov šéfoval spravodajstvu a publicistike v českej TV Nova.
Následne moderátorovi politickej relácie Na telo vraj odporučili, aby sa toľko nezaoberal vládnymi zmenami Trestného zákona, proti ktorým sa vtedy masívne protestovalo, „a nech sa radšej po desiatich minútach programu začnem venovať amnestiám na studne – teda iniciatíve, ktorá chce zlegalizovať načierno postavené studne,“ dodal Kovačič.
V rozhovore ďalej uviedol, že so svojimi kolegami je v kontakte takmer na minútovej báze a cíti z nich, že sú odhodlaní brániť nezávislosť spravodajstva v Markíze.
Na otázku, kam budú teraz viesť jeho kroky odpovedal, že je ťažké predvídať, čo bude robiť zajtra alebo o týždeň, pretože všetko závisí od toho, čo urobí vedenie a majiteľ Markízy.
Spor s televíziou vznikol potom, ako Robert Fico a následne všetci politici vládnej koalície prestali chodiť do diskusných programov, premiér Fico sa prestal vyjadrovať aj na otázky, ktoré kládli redaktori Markízy. Vládni politici svoj postoj komentovali tým, že reagujú na politický aktivizmus, keď sa novinári nesprávali nezaujato, ale angažovane. Novinári kritiku odmietli a založili odbory, kde hrali dôležitú rolu najmä redaktori Michal Kovačič a Viktor Vincze.
Zatiaľ čo sa však Kovačič sťažuje na „orbanizáciu médií“ a „tlak majiteľov“ televízie Markíza, vedenie televízie redaktorovi vytýka svojvoľnosť. „Keď po atentáte na premiéra Fica pán redaktor Kovačič pozval do relácie ministra vnútra Šutaja Eštoka, a ten to krátko na to zrušil, redaktor svojvoľne pozval predsedu strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku, a nikomu o tom nepovedal. To sa nedá akceptovať,“ povedal v nedeľu pre Štandard zdroj z prostredia televízie, ktorý si neželal byť menovaný.
(respekt)
Na územie Žilinského kraja prichádza ďalšia vlna búrok. Meteorológovia varujú pred zrážkami aj silným vetrom, ktorý má prísť už v stredu 29. mája.
Na prichádzajúce búrkové mračná upozornil portál shmu.sk. Podľa dostupných informácií by sa malo blýskať najmä v okresoch Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Martin a Turčianske Teplice.
Zrážky v týchto okresoch by mali dosahovať 20 až 30 milimetrov. Pri nedávnych záplavách v Žiline pritom SHMU zaznamenal približne 26-milimetrové zrážky. Pre Žilinský Štandard to povedal klimatológ Pavel Faško.
Výstrahy trvajú do 29. mája 20:00. Počas nasledujúcich dní žiadne ďalšie varovania uverejnené nie sú.
DETVA - Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy sa rozšíril o ďalšiu platformu, ktorou je zoskupenie pre starších s názvom Podpoľanci. Tancovať a spievať v ňom môžu všetci bez ohľadu na to, či sa tomu v minulosti venovali alebo nie.
O tomto kroku folklórneho súboru informoval TASR riaditeľ súboru Jaroslav Černák. Dodal, že v súčasnosti ho tvoria aj bývalí členovia súborov a aj tí, ktorým je folklór blízky. Momentálne majú približne 30 členov, sú to muzikanti i tanečníci.
"Pripravujeme nový program aj choreografie, premiéra by mala byť počas folklórnych slávností v Detve," objasnil s tým, že okrem tohto festivalu vystúpia v lete aj na ďalších akciách.
Novú platformu má Černák na starosti spolu so svojou manželkou. "Dvere sú otvorené, záujemcovia sa môžu prísť zabaviť, zatancovať si a vyplniť svoj voľný čas po práci," priblížil.
Folklórny súbor Podpoľanec zoskupuje mládež a v súčasnosti podľa riaditeľa plnohodnotne pracuje. Počas detvianskych slávností sa predstaví s novou choreografiou, ktorá má zbojnícku tematiku. Podotkol, že tohtoročné leto má súbor naplánované.
Spomenul, že do septembra tak už nie je možnosť pridávať nové vystúpenia. "Mládežníkov nikdy nie je dosť, radi prijmeme medzi seba nové talenty a ľudí, ktorí majú chuť hýbať sa a cestovať," poznamenal. Doplnil, že na prelome apríla a mája tohto roka boli folkloristi na festivale v Portugalsku.
Vznik Podpoľanca sa spája s rokom 1975, zrodil sa pri Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve. Jeho prvým vedúcim bol Koloman Galo, ktorý bol zároveň aj učiteľom na učilišti. Podpoľanec tvoria spevácka, hudobná a tanečná zložka.
(tasr)
TRENČÍN – Figurálne súsošie troch národných dejateľov Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu začali v utorok 28. mája 2024 uvoľňovať z podstavca.
Presun pamätníka na nové miesto je súčasťou revitalizácie pešej zóny na Hviezdoslavovej ulici, informoval o tom mestský portál Trenčin.sk.
Päť metrov vysoký pamätník z bronzu a tvarovaného medeného plechu bol odhalený ako symbol slovanskej vzájomnosti a národného povedomia. Práve títo traja muži zobrazení na súsoší sa 11. júla 1843 stretli na fare v Hlbokom a dohodli sa na základných pravidlách nového spisovného jazyka.
Nové dôstojné miesto pre pamätník bude pred Okresným úradom v Trenčíne. Premiestnenie súsošia je súčasťou veľkého projektu Revitalizácia pešej zóny Hviezdoslavova, ktorý sa začal prvými výkopovými prácami 22. mája 2024.
Ide o prvý realizovaný europrojekt na Slovensku v novom programovacom období v rámci integrovaných územných investícií. Mesto naň získalo nenávratný finančný príspevok z Programu Slovensko vyše 7,8 milióna eur.
Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku podalo mesto vďaka získaniu titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.
Pracovný e-mail mám už vypnutý, povedal moderátor Michal Kovačič v rozhovore pre český Respekt. Tvrdí v ňom ďalej, že oznámenie z vedenia o okamžitej pauze relácie a jeho prepustení bol po 16 rokoch moderovania v Markíze veľmi zvláštny pocit.
"Dlho sme sa napríklad dohovárali, že budem moderovať poslednú prezidentskú debatu. A zrazu prišla žiadosť od pána Kratochvíla, že pokiaľ mi má dať dôveru ju moderovať, chce najskôr vidieť kompletný zoznam otázok," hovorí Kovačič o momentoch, keď sa mu rozsvietili všetky výstražné kontrolky.
Kovačič mal na mysli českého novinára Michala Kratochvíla, ktorý sa stal vlani v Markíze šéfom spravodajstva a publicistiky. Kratochvíl predtým posledných šesť rokov šéfoval spravodajstvu a publicistike v českej TV Nova.
Následne moderátorovi politickej relácie Na telo vraj odporučili, aby sa toľko nezaoberal vládnymi zmenami Trestného zákona, proti ktorým sa vtedy masívne protestovalo, "a nech sa radšej po desiatich minútach programu začnem venovať amnestiám na studne – teda iniciatíve, ktorá chce zlegalizovať načierno postavené studne," dodal Kovačič.
V rozhovore ďalej uviedol, že so svojimi kolegami je v kontakte takmer na minútovej báze a cíti z nich, že sú odhodlaní brániť nezávislosť spravodajstva v Markíze.
Na otázku, kam budú teraz viesť jeho kroky odpovedal, že je ťažké predvídať, čo bude robiť zajtra alebo o týždeň, pretože všetko závisí od toho, čo urobí vedenie a majiteľ Markízy.
(respekt)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…