Preskočiť na obsah
  |  

V Devínskej Novej Vsi je povodňová situácia stabilnejšia, tvrdí starosta

V bratislavskej Devínskej Novej Vsi je aktuálny stav v súvislosti s povodňovou situáciou stabilnejší, avšak o zlepšení sa hovoriť ešte nedá. Konštatuje to starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír.

"V mestskej časti prečerpávame všetky miesta, kde by mohla voda spôsobiť škody a zaplaviť ďalšie pivnice a domy. Robíme všetko pre to, aby nezaplavilo miesta, ktoré zaplaviť nemusí, kým vodu odčerpáme," podotýka Krajčír a dodáva, že hladina vodných tokov Moravy a Dunaja stále neklesá.

Na hradení, ktoré je smerom na Devínske jazero, je sedem mobilných profesionálnych prečerpávacích staníc. Na ulicu Na hriadkach boli privolané ďalšie sily a prostriedky, odčerpávajú tam vodu, ktorá zaliala aj vodovodné šachty Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Tie sú uzatvorené, takže obyvatelia sa podľa starostu nemusia báť o kvalitu pitnej vody.

Šéf miestnej samosprávy zároveň žiada obyvateľov, aby sa naďalej vyhýbali zaplaveným miestam, miestam, kde sú vykonávané zásahy, i tým, ktoré sú kontrolované a riadené políciou. Je to podľa neho nevyhnutné pre ich bezpečnosť a pre to, aby všetky záchranné zložky, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní škôd, mohli vykonávať svoju prácu.

Upozorňuje ich tiež na to, aby nevstupovali k blízkosti riek či do riek, prípadne aby na vstup do vody nevyužívali športové náčinie. Apeluje taktiež na opatrnosť a ohľaduplnosť.

(tasr)

  |  

O bezpečnostnej situácii na Slovensku sa rokovať nebude, plénum neschválilo program

Za hlasovalo 51 poslancov, proti 45 a zdržalo sa ich 31. Návrh na zvolanie schôdze podala skupina opozičných poslancov na čele s Jurajom Krúpom (SaS).

Diskutovať chceli okrem iného o bezpečnostnej situácii v krajine po novelizácii Trestného zákona, bombových hrozbách na školách či o aktuálnom stave v Policajnom zbore. Žiadali účasť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Ten sa na utorkovú schôdzu dostavil.

(tasr!

  |  

Irán po dvoch rokoch prepustil z väzenia rakúskeho občana

Úrady v Iráne prepustili rakúskeho občana Christiana Webera, ktorého zadržali v roku 2022 za údajné zločiny v iránskej provincii Západný Azerbajdžan. V utorok to uviedla iránska agentúra Mizan.

Rakúsko ešte v roku 2022 uviedlo, že jeden z jej občanov bol v Iráne zadržaný pre obvinenia, ktoré nesúviseli s rozsiahlymi protestami po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

Agentúra Mizan spresnila, že rakúsky občan bol prepustený na základe islamského milosrdenstva a bol odovzdaný ambasádorovi svojej krajiny v Teheráne, ktorý zorganizuje jeho odchod z krajiny. Zločin, za ktorého Rakúšana zadržiavali, však nebol špecifikovaný. Rakúske veľvyslanectvo v Iráne sa k záležitosti podľa Reuters doposiaľ bezprostredne nevyjadrilo.

Smrť 22-ročnej Mahsy Amíniovej v septembri 2022, ktorá zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy, vyvolala dlhotrvajúce rozsiahle občianske protesty a nepokoje v Iráne.

(tasr, reuters)

  |  

V Čadci sa začína čiastočná uzávera tunela Horelica

S jednodňovým oneskorením pristúpi v utorok o 9.00 h Národná diaľničná spoločnosť k čiastočnej uzávere diaľničného tunela Horelica.

Tunel mal byť pôvodne uzavretý už v pondelok (16. 9.), ale dialničiari odložením uzávery o 24 hodín vytvárali časový priestor na odstraňovanie následkov víkendovej povodne na Kysuciach.

Tunel v smere zo Žiliny do Čadce bude uzavretý do piatka (20. 9.) do 20.00 h. Nasledovať bude 48-hodinová úplná uzávera tunela, ktorá by mala trvať do 22. septembra do 20.00 h. Dôvodom uzáver je čistenie vozovky, služobného chodníka, odvodňovacieho systému a ďalšie servisné práce.

Doprava v smere do Čadce bude odklonená z I/11A na cestu III/2013 v Oščadnici. V opačnom smere bude doprava presmerovaná pred tunelom z cesty I/11A na I/11B takzvaným malým obchvatom Čadce, s pokračovaním po ceste I/11, prípadne III/2017 až po mimoúrovňovú križovatku v Krásne nad Kysucou.

(tasr)

  |  

Arcibiskup v Španielsku žiada súd o vysťahovanie exkomunikovaných mníšok

Súd dostal v pondelok od arcibiskupa zo španielskeho mesta Burgos žiadosť o vysťahovanie desiatich rehoľných sestier z kláštora klarisiek, ktoré boli v otvorenom konflikte so Svätou stolicou a boli preto z cirkvi exkomunikované.

Arcibiskup z Burgosu Mario Iceta v júni požadoval, aby klarisky opustili kláštor Santa Clara z 15. storočia v meste Belorado.

Tamojšie rehoľníčky totiž pred tým v máji oznámili, že už neuznávajú autoritu katolíckych biskupov a pápeža Františka a podriaďujú sa "falošne exkomunikovanému biskupovi Pablovi de Rojas". Dodali, že s rímskokatolíckou cirkvou sa rozchádzajú aj pre to, že zablokovala ich pokus o kúpu ďalšieho kláštora.

Napriek snahám emisárov, ktorých arcibiskup do kláštora Santa Clara v Belorade vyslal v júni, bývalé rehoľné sestry nevyhoveli žiadosti o vysťahovanie sa z kláštora. Preto arcibiskupstvo žiada o ich deložovanie súdnou cestou.

Pablo de Rojas Sánchez-Franco bol exkomunikovaný v roku 2019. Tvrdí o sebe, že je "depozitárom pravej kresťanskej viery", pričom popiera legitimitu všetkých pápežov po Piovi XII. Je považovaný za vodcu skupiny, ktorú katolícka cirkev považuje za heretikov a niektorí odborníci aj za sektu.

(tasr)

  |  

Rieky Morava a Dunaj v utorok na západe Slovenska kulminujú

Očakáva sa ich postupný pokles, lebo zrážok má nad naším územím výrazne ubudnúť.

Rieka Morava kulminuje v meteorologickej stanici Kopčany už od pondeľňajšieho večera na úrovni 616 centimetrov. Nižšie pri Záhorskej Vsi dosahuje 630 centimetrov a pri Devínskej Novej Vsi až 819 centimetrov - čo je podľa prognóz hydrológov jej očakávaný vrchol na tomto mieste.

Dunaj pri Devíne v noci kulminoval na úrovni okolo deväť metrov, aktuálne poklesol na 895 centimetrov a v takomto trende by mal pokračovať.

V Bratislave dosahoval náš veľtok v noci okolo 970 centimetrov, aktuálne tam tiež poklesol o päť centimetrov a očakáva sa, že v tomto trende bude pomaly postupovať.

zvýšená hladina Dunaja a policajná páska pri nákupnom centre Eurovea v pondelok 16. septembra 2024 v Bratislave. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Hladina Dunaja v Bratislave. Reprofoto: SHMÚ

"Cez Gabčíkovo a Čuňovo preteká v súčasnosti neuveriteľných 10 293 kubických metrov vody za sekundu," spresnil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Dodal, že na povodni zarábame na vodnej elektrárni v priemere 1,3 milióna eur denne. "Na porovnanie, na predošlej jarnej vlne sme zarobili približne 36 miliónov eur," uviedol Taraba.

(est)