Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bin Ládinovho najstaršieho syna deportovali z Francúzska, zakázali mu návrat

Umar bin Ládin žil od roku 2016 v dedine Domfort v Normandii so svojou britskou manželkou, venoval sa krajinomaľbe. Za schvaľovanie terorizmu, ktorého sa dopustil na sieti X, ho deportovali, píše agentúra Reuters.

Nový francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau podľa Reuters v utorok na X informoval, že podpísal nariadenie o zákaze vstupu Umara bin Ládina na územie Francúzska, odkiaľ bol predtým deportovaný. Retailleau pritom neuviedol žiadne podrobnosti o čase deportácie a mieste, kam bol najstarší syn zakladateľa teroristickej organizácie al-Káida poslaný.

Denník Le Parisien na základe informácií z ministerstva vnútra v utorok napísal, že Umar bin Ládin opustil Francúzsko v októbri 2023. Deportácia bola spojená s odobratím povolenia na pobyt sprevádzaného zákazom návratu do Francúzska na dva roky. V súčasnosti žije v Katare.

Le Parisien dodal, že Umar bin Ládin sa proti tomuto rozhodnutiu francúzskych úradov odvolal. Francúzska justícia však minulý piatok jeho odvolanie zamietla. „Potvrdilo to správnosť tohto rozhodnutia prijatého pre národnú bezpečnosť,“ konštatoval Retailleau v statuse na sieti X.

V roku 2023 pri príležitosti výročia smrti svojho otca Usámu bin Ládina zverejnil Umar na svojom konte na X status, ktorým mu vzdal poctu. Francúzske úrady obsah tohto statusu vyhodnotili ako schvaľovanie terorizmu. Umar bin Ládin následne tvrdil, že nebol autorom textu, len ho zdieľal. Jeho účet bol odvtedy pozastavený.

V rozhovore pre francúzsky magazín Le Point z roku 2021 syn Usámu bin Ládina povedal, že nesúhlasí so svojím otcom, a že 11. september 2001 – deň teroristických útokov na USA – mu „zničil život“. Umar bin Ládin síce absolvoval výcvik v táboroch Afganistane, aby sa stal bojovníkom, ale podľa svojich slov sa s otcom v roku 2000 definitívne rozišli.

„Odmietal som to všetko, pretože nie som agresívny človek. Nikdy by som to nedokázal. Môžete bojovať, keď už nie je o čom diskutovať, ale vždy musíte najskôr diskutovať,“ objasnil Umar bin Ládin pre spomenutý týždenník.

Ľudia, ktorí sa v Normandii vyskytovali v blízkosti Umara bin Ládina, o ňom v čase rozhovoru pre citovaný týždenník hovorili ako o diskrétnom mužovi snažiacom sa integrovať do novej komunity a začať nový život.

(tasr)

Minúta  |  

Protimonopolný úrad uložil Agrofertu, vlastníkovi pekární Penam, pokutu 21 miliónov eur

Dôvodom udelenia pokuty pre Agrofert bola akvizícia pekární v Bratislave a Žiline bez predchádzajúceho súhlasu Protimonopolného úradu (PMÚ).

Z dôvodu koncentrácie, ktorá porušuje hospodársku súťaž, udelil úrad jednu z historicky najvyšších pokút v histórii, informoval v utorok PMÚ.

Akvizícia sa týkala Prvej bratislavskej pekárenskej v roku 2013 a neskoršieho prevzatia žilinskej pekárne Peza v roku 2016, pričom postupné nadobudnutie pekární údajne uskutočnili v snahe obísť zákon. Podľa platnej legislatívy sa totiž viacero koncentrácií uskutočnených do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi posudzuje ako jedna.

Nadobudnutie oboch pekární naraz, respektíve v priebehu dvoch rokov, by preto vzhľadom na výšku spoločných obratov podliehalo posúdeniu zo strany PMÚ, ktorému sa Agrofert vraj pokúsil vyhnúť.

"Dôkazy, ktoré v priebehu správneho konania PMÚ získal, však ukazujú, že spoločnosť nadobudla v roku 2013 kontrolu nad oboma pekárňami súčasne. Kontrola nad žilinskou pekárňou však mala byť po obdobie dvoch rokov vykonávaná v utajení prostredníctvom iného subjektu, od ktorého túto pekáreň plánovala a následne aj oficiálne odkúpila v roku 2016," priblížil predseda úradu Juraj Beňa.

Agrofert je český holdingový konglomerát operujúci predovšetkým v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a chemického priemyslu, pod ktorý patrí viac ako 250 dcérskych spoločností vrátane pekární Penam a chemickej firmy Duslo v Šali. Spoločnosť Agrofest založil, do roku 2014 riadil a do roku 2017 vlastnil Andrej Babiš.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí vojaci evakuovali z Libanonu takmer 100 ľudí z 12 krajín

Na evakuácii z letiska v Bejrúte sa podieľali vojaci Vzdušných síl Ozbrojených síl SR (OS SR) a Síl pre špeciálne operácie spolu s lietadlom C-27J Spartan. Informoval o tom hovorca OZ SR Štefan Zemanovič.

„Našou úlohou je plniť prepravné úlohy najmä tam, kde bežné dopravné lietadlá pôsobiť nemôžu. Ako sme opäť ukázali, sme pripravení poskytnúť naše schopnosti všade, kde treba pomôcť,“ uviedol po návrate kapitán lietadla Spartan.

Ako poznamenal hovorca, slovenskí vojaci evakuovali občanov z Libanonu počas štyroch letov. „Najnebezpečnejšiu časť trasy priamo v libanonskom vzdušnom priestore tak absolvovali na palube vojenského špeciálu, aby na nasledujúci let mohli využiť štandardné civilné dopravné lietadlá. Do Libanonu zároveň dopravili viac ako dve tony potravín a zdravotníckeho materiálu vo forme humanitárnej pomoci,“ doplnil Zemanovič.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA zamietol Bidenov nátlak na štáty, ktoré zakázali potraty

Biely dom nedávno napadol rozhodnutie federálneho súdu piateho okrsku, ktorý priznal Texasu platnosť zákazu potratov. Dôvodom prezidentskej administratívy bol zákon o pohotovostných službách, Najvyšší súd to však v pondelok zamietol.

Právny spor sa sústredil na Zákon o pohotovostnej lekárskej starostlivosti a práci (EMTALA) z roku 1986, ktorý vyžaduje, aby nemocnice poskytovali pohotovostnú starostlivosť pacientom bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za zákrok. Tento zákon sa vzťahuje na nemocnice, ktoré dostávajú federálne finančné prostriedky zo systému Medicare, vysvetlil magazín National Review.

V roku 2022 po zrušení rozsudku Roe vs. Wade, ktorý protiústavne „garantoval“ prístup k potratom, ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb vydalo usmernenie, podľa ktorého sa EMTALA vzťahuje aj na „núdzové interrupcie“. Toto usmernenie však súd piateho okrsku odmietol a Najvyšší súd (SCOTUS) sa touto záležitosťou odmietol zaoberať.

Texaský zákon je na americké pomery prísny, stanovuje trest odňatia slobody pre lekárov, ktorí napriek plošnému zákazu vykonajú potrat v inom prípade, než je ohrozenie života matky. SCOTUS tiež v rozsudku uviedol, že neregistroval žiadne odmietavé stanoviská ani od jedného z deviatich sudcov.

Len niekoľko mesiacov predtým zasiahla najvyššia súdna inštancia do podobného prípadu v štáte Idaho. V júni sudcovia štátu rozhodli o výnimke pre lekárov, ktorí vykonajú potrat v mene záchrany matkinho života. Rozsudok je neoficiálne vnímaný ako súčasť zákona o plošnom zákaze potratov v štáte.

Administratíva prezidenta Joea Bidena však často považuje aj iné prípady za „núdzové interrupcie“, čo je dôvodom, prečo piaty okrskový súd USA zamietol podania niektorých lekárov a aktivistov proti prísnemu zákonu v Texase.

(sab)

Minúta  |  

Taraba: Žiadnych Huliakových nominantov som nevyhodil

Minister životného prostredia Tomáš Taraba neprepustil žiadnych ľudí blízkych poslancovi Rudolfovi Huliakovi a všetky také tvrdenia sú podľa neho klamstvá. Uviedol to v relácii Rozhovory s Mimi Šramovou.

„Je to úplná lož. Žiadnych 15 prepustených ľudí nebolo, ja som nepodpísal výpoveď ani jedného človeka,“ zdôraznil Taraba s tým, že nebude vyhadzovať nikoho, kto si dobre plní svoje pracovné povinnosti.

Dodal, že riaditeľka Slovenskej inšpekcie životného prostredia síce rozviazala pracovný pomer s jednou zamestnankyňou, ale tam išlo o určité nezhody na pracovisku a on s tým nemal nič spoločné.

Zároveň podotkol, že neexistuje žiadny zoznam 15 či 20 Huliakových ľudí, ktorí mali byť prepustení. Reagoval tým na tvrdenia Rudolfa Huliaka, ktorý začiatkom októbra upozornil na to, že viacerí nominanti Národnej koalície z inšpektorátu životného prostredia a zo Štátnej ochrany prírody dostali výpovede.

Huliak to označil za pomstu toho, že si dovolil požiadať o pridanie názvu Národná koalícia/Nezávislí kandidáti do poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, čo Andrej Danko neprijal. „Odborníkov, ktorých sme posťahovali z rôznych štátnych inštitúcií, aby išli robiť či už na ŠOP (Štátnu ochranu prírody), Inšpektorát životného prostredia a ostatných a dostali výpovede – nehnevajte sa na mňa – toto je u mňa cez čiaru,“ povedal Huliak.

Spor v koalícii: Huliakovi sa vraj vyhrážali. Ľudia z jeho strany dostávajú výpovede

Mohlo by Vás zaujímať Spor v koalícii: Huliakovi sa vraj vyhrážali. Ľudia z jeho strany dostávajú výpovede

Minister tiež reagoval na spor v poslaneckom klube Slovenskej národnej strany, do ktorého chcel Huliak pridať názov svojej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti. Celú záležitosť považuje za stratu priorít.

„Pre mňa ‚riešiť pomlčku‘ nie je téma. Podo mnou je 6 600 zamestnancov, ja naozaj nemám kapacitu riešiť nejakú čiarku. Nikdy pred voľbami sme sa nebavili, že toto budeme žiadať, a najmä v tejto pohnutej dobe,“ poznamenal Taraba.

Ako sám povedal, radšej chce byť spájaný s témami ako je obnova turbín vo vodnej elektrárni Gabčíkovo, nový zákon o náletových drevinách a čistení korýt vodných tokov, implementácia zákona o odstrele medveďov či výstavba kanalizácie na Orave.

Minister krátko reagoval aj na novú daň vo výške 45 percent na čínske elektromobily. „Je to dosť vážna téma, lebo veľa európskych automobiliek sa bojí, že keď to teraz urobí Čína, tak európsky automobilový priemysel úplne ‚ľahne‘,“ uzavrel Taraba.

(bra)

Minúta  |  

Irán varoval Izrael pred útokmi na infraštruktúru

Minister zahraničia Abbás Arákčí v utorok vyhlásil, že akýkoľvek útok na iránsku infraštruktúru bude mať za následok silnejšiu odvetu, píše agentúra Reuters.

Irán minulý týždeň v utorok vypálil na Izrael asi 200 rakiet a Izrael prisľúbil odvetu za tento rozsiahly útok.

„Odporúčame sionistickému režimu, aby netestoval predsavzatie Islamskej republiky. Ak sa uskutoční akýkoľvek útok proti našej krajine, naša odpoveď bude ešte silnejšia,“ povedal Arákčí v televíznom prejave.

Iránsky minister zároveň varoval pred útokom na iránsku infraštruktúru, ktorý by podľa neho mal za následok silnejšiu odvetu. Dodal, že „naši nepriatelia vedia, aké ciele v sionistickom režime sú v našom dosahu“.

Minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád v nedeľu na ostrove Charg, na ktorom sa nachádza hlavný exportný terminál Iránu, rokoval s veliteľom námorníctva, v súvislosti s obavami, že by Izrael mohol podniknúť útoky na energetické zariadenia.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi v stredu vyhlásil, že Izrael odpovie na iránsky utorňajší raketový útok, pričom pripomenul, že izraelská armáda má schopnosť „dosiahnuť a zasiahnuť akýkoľvek bod na Blízkom východe“.

Prezident USA Joe Biden v piatok uviedol, že si nemyslí, že sa Izrael už rozhodol, ako odpovie na iránsky útok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.