Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viac ako 400 Moldavcov dostalo peniaze za hlasy v prezidentských voľbách a referende

V nedeľu sa v Moldavsku konali prezidentské voľby, v ktorých v prvom kole tesne zvíťazila súčasná prezidentka Maia Sanduová.

Moldavčania v nedeľu hlasovali aj v referende o EÚ, v ktorom sa tesne 50,32 percenta hlasujúcich vyslovilo za vstup do EÚ. „Proeurópske sily bojovali a vyhrali voľby čestne napriek tomu, že to bol neférový boj,“ povedala Sanduová na pondelkovej tlačovej konferencii.

Podľa jej slov sa „zločinci odhodlaní získať moc za každú cenu“ snažili kúpiť 300-tisíc hlasov, čo v súčasnosti vyšetrujú štátne orgány.

V rámci aktuálneho policajného vyšetrovania polícia v utorok informovala, že väčšina zúčastnených spolupracuje a poskytuje informácie, ktoré by mohli použiť ako dôkazy. Sanduová tiež poznamenala, že ak by súdny systém v posledných rokoch fungoval správne, osoby zapojené do kupovania hlasov by už boli potrestané.

Začiatkom tohto mesiaca orgány činné v trestnom konaní informovali, že v septembri bolo z Ruska prevedených približne 13 miliónov eur s cieľom ovplyvniť voličov, aby odmietli referendum o členstve v EÚ.

Delegácia EP v Moldavsku: Referendum poznačili bezprecedentné zásahy Ruska

Mohlo by Vás zaujímať Delegácia EP v Moldavsku: Referendum poznačili bezprecedentné zásahy Ruska

(mja)

Minúta  |  

Vyjadrenie Súdneho dvora pre výstavu Národného futbalového štadióna je predmetom analýzy

Pred stredajším rokovaním kabinetu to uviedol podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti Peter Kmec (Hlas) s tým, že ďalší postup štátu v kauze sa bude odvíjať od záverov analýzy.

Súdny dvor EÚ vo štvrtok v prejudiciálnom konaní skonštatoval, že v spore musia definitívny verdikt vyriecť slovenské súdy.

Zároveň uviedol, že súbor zmlúv medzi štátom a investorom projektu, spoločnosťou Národný futbalový štadión (NFŠ), môže za určitých podmienok predstavovať "verejnú zákazku" a pripustil aj možnosť, aby vnútroštátna právna úprava stanovila uzatvorenie zmluvy v rozpore s právnou úpravou v oblasti verejného obstarávania za absolútne neplatné.

"Dôkladne toto stanovisko analyzujeme a podľa záverov tejto analýzy zvážime, či má význam pokračovať v súdnom spore, alebo budeme hľadať alternatívy mimosúdneho vyrovnania," spresnil Kmec.

Spoločnosť NFŠ prijala vyjadrenie Súdneho dvora EÚ ako potvrdenie predpokladaného stanoviska, že v otázke, či súbor zmlúv obsahuje záväzok a povinnosť spoločnosti postaviť štadión, v súlade so štátom určenými špecifikáciami, musí rozhodnúť iba slovenský súd. "Prejudiciálna otázka tým pádom ani nemohla pre posun celého prípadu nič nové priniesť," tvrdí NFŠ.

Spor pre výstavbu Národného futbalového štadióna vyriešia slovenskí sudcovia

Mohlo by Vás zaujímať Spor pre výstavbu Národného futbalového štadióna vyriešia slovenskí sudcovia

Národný futbalový štadión na mieste pôvodného štadióna na bratislavskom Tehelnom poli začali stavať v roku 2016. Projekt realizovala spoločnosť NFŠ, s ktorou štát v zastúpení ministerstva školstva podpísal ešte v roku 2013 bez súťažného konania memorandum, definujúce podmienky výstavby.

Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna, rovnako poskytnúť dotáciu vyše 27 miliónov eur. V lete 2020 vláda oznámila, že na základe právnych analýz štadión neodkúpi a požadovala vrátenie dotácie. NFŠ si, naopak, nárokuje na vyplatenie zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej zmluvy a tiež náhradu škôd, ktoré jej mal postup štátu spôsobiť.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko zverejnilo termín konania prezidentských volieb

Prezidentské voľby v Bielorusku, kde je už tri desaťročia pri moci autoritársky vodca Alexandr Lukašenko, sa budú konať 26. januára 2025.

Oznámila to v stredu štátna volebná komisia, na ktorú sa vo svojej správe odvolala agentúra AFP, píše TASR. Západom neuznaný prezident Lukašenko vládne v Bielorusku od roku 1994. Za ten čas zlikvidoval všetky formy opozície a vo februári 2022 umožnil ruským ozbrojeným silám vtrhnúť na Ukrajinu z bieloruského územia.

Očakáva sa, že v januárových voľbách bude Lukašenko znovu kandidovať. Kritici ho obviňujú z vládnutia v čoraz autoritárskejšej krajine v súvislosti s obmedzovaním ľudských práv a väznením politických oponentov.

Bieloruskom v roku 2020 otriasli masové protesty, ktoré vypukli po tom, čo sa Lukašenko vyhlásil za víťaza sporných prezidentských volieb, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie. Tieto voľby odsúdil Západ aj bieloruská opozícia ako podvod.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Marián Magát je vinný z extrémizmu, vo väzení si odsedí šesť rokov

Špecializovaný trestný súd zaradil Magáta do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a uložil mu aj trest prepadnutia veci.

Samosudca uznal Magáta za vinného celkovo z 21 skutkov. Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor aj obžalovaný sa voči nemu odvolali. Prokurátor sa odvolal voči všetkým výrokom rozsudku, obžalovaný voči konaniu i proti všetkým výrokom odsudzujúcej časti rozsudku o vine.

Magát považuje stíhanie vedené voči nemu za politický proces. Jeho obhajca Martin Burian sa vo svojej záverečnej reči zaoberal, okrem iného, obsahom znaleckých posudkov. Podľa portálu Správy STVR spochybňoval nezaujatosť jedného zo znalcov.

Hovoril aj o porušení práva obžalovaného na spravodlivý proces. Zhodnotil, že jeho klient je "takmer tri roky väzobne stíhaný za svoj pohľad na históriu".

Príspevky spochybňujúce holokaust zverejňoval Magát podľa prokuratúry vo svojich statusoch na sociálnych sieťach, vo videách aj v knihe. Spochybňoval aj počet židovských obetí počas druhej svetovej vojny.

ŠTS sa opäť zaoberá prípadom Mariána Magáta, v januári ho samosudca uznal vinným zo 43 skutkov

Mohlo by Vás zaujímať ŠTS sa opäť zaoberá prípadom Mariána Magáta, v januári ho samosudca uznal vinným zo 43 skutkov

Trestných činov sa Magát dopustil v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022. Okrem iného ide podľa prokuratúry o založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, výrobu extrémistického materiálu či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.

Pôvodne uznal ŠTS v januári Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov. Najvyšší súd SR však pôvodné rozhodnutie zrušil a uložil ŠTS doplniť dokazovanie.

(max, tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra k zmieru s Babišom: Súčinnosť ÚPN nebola na žiadanej úrovni

Ministerstvo považuje tvrdenia Ústavu pamäti národa (ÚPN) o ponuke konzultácií za nekorektné a dodáva, že vo veci sa neobjavili žiadne nové skutočnosti.

„Ministerstvo vnútra muselo opakovane žiadať ÚPN o súčinnosť. Na prvú žiadosť bola doručená len dokumentácia, ktorá neobsahovala nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli doteraz prezentované v spore s ÚPN," skonštatoval rezort vnútra.

Na opakovaný dopyt mal podľa ministerstva reagovať ÚPN po mesiaci tak, že k žalobe zo strany českého expremiéra Andreja Babiša sa vyjadrili len dvoma vetami.

„Keďže súčinnosť ÚPN nebola na požadovanej úrovni a vo veci sa neobjavili žiadne nové skutočnosti, tak ďalšia komunikácia už neprebiehala," poznamenalo ministerstvo.

ÚPN odmieta zmier medzi Babišom a rezortom vnútra. Naďalej ho vedie ako agenta ŠtB

Mohlo by Vás zaujímať ÚPN odmieta zmier medzi Babišom a rezortom vnútra. Naďalej ho vedie ako agenta ŠtB

Vo vzťahu k povinnosti ÚPN naďalej evidovať Andreja Babiša v registračných protokoloch ŠtB ako "tajného spolupracovníka v kategórii agent", Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že návrh súdneho zmieru bol navrhnutý Babišovými advokátmi, verifikovaný externými kanceláriami a "v konečnom dôsledku potvrdený príslušným súdom".

Rezort vnútra tento týždeň informoval, že uzavrel zmier so žalobcom Andrejom Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Uznal, že bývalý český premiér bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom "Bureš" a že vedome s ŠtB nespolupracoval.

ÚPN v reakcii na to vyhlásil, že Babiš naďalej zostáva v registračných protokoloch ŠtB uvedený ako tajný spolupracovník v kategórii agent. Podľa svojich vyjadrení poskytol ministerstvu na jeho vlastnú žiadosť dokumenty a analýzy, ktoré dokazujú oprávnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB.

Za zmierom s Andrejom Babišom nie sú žiadne zákulisné dohody, tvrdí Matúš Šutaj Eštok

Mohlo by Vás zaujímať Za zmierom s Andrejom Babišom nie sú žiadne zákulisné dohody, tvrdí Matúš Šutaj Eštok

Ústav tvrdí, že Ministerstvo vnútra SR tak nebolo v dôkaznej núdzi. Rezortu ponúklo aj ďalšie konzultácie, túto ponuku ale podľa nich ministerstvo nevyužilo.

Český expremiér Babiš spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že ho tam zaznamenali neoprávnene. „Neexistuje ani nemôže existovať jediný dôkaz, ktorý by dokazoval niečo iné, a preto som aj štyrikrát vyhral súd," uviedol Babiš. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na ÚPN ešte v roku 2012.

Šutaj Eštok tiež vyhlásil, že ho mrzia vyjadrenia predsedu vlády Českej republiky Petra Fialu v súvislosti so zmierom s Andrejom Babišom. Vníma ich však ako vyjadrenia adresované českým voličom v boji s oponentom na domácej politickej scéne.

„Nevnímam ich ako vyjadrenia českého premiéra Petra Fialu, ale skôr ako vyjadrenia Petra Fialu ako predsedu ODS," uviedol Šutaj Eštok.

Neuveriteľná politická dohoda, reagoval Fiala na rozhodnutie MV SR o Babišovi

Mohlo by Vás zaujímať Neuveriteľná politická dohoda, reagoval Fiala na rozhodnutie MV SR o Babišovi

Zároveň odmietol, aby takéto vyjadrenia naštrbovali nadštandardné česko-slovenské vzťahy. „Nedovolím, aby rozhodovanie vnútroštátnych orgánov SR malo nejako vstupovať do politických sporov. Pre mňa sú naďalej naši českí kolegovia tými, s ktorými chceme mať nadštandardné vzťahy, a odporúčam aj pánovi Fialovi, aby neťahal do tejto témy politiku," deklaroval.

Fiala v pondelok (21. 10.) označil oznámený zmier za "absolútne neuveriteľnú politickú dohodu". Dodal, že v tomto prípade rozsudok nezávislého súdu nahradil "obyčajný obchod", a to je podľa neho perspektíva, ktorú jeho politický oponent Babiš ponúka aj Česku.

(tasr)

Minúta  |  

Trump obvinil Starmerových labouristov z ovplyvňovania amerických volieb

Kampaňový tím Trumpa a Jamesa Davida Vancea podal sťažnosť na americkú Federálnu volebnú komisiu (FEC), v ktorej obvinila labouristov z nelegálnych zahraničných darov na kampaň Kamaly Harrisovej.

Prezidentská kampaň Donalda Trumpa zažalovala Labouristickú stranu Keira Starmera za zasahovanie do volieb v USA.

Vo vyhlásení to uviedla spolumanažérka kampane Susie Wilesová. „Krajne ľavicová Labouristická strana inšpirovala Kamalinu nebezpečne liberálnu politiku a rétoriku. V posledných týždňoch verbovali a vysielali členov strany, aby viedli kampaň pre Kamalu v nerozhodnutých štátoch a pokúšali sa ovplyvniť naše voľby,“ povedala.

Britský premiér Keir Starmer odmietol tieto tvrdenia, ktoré nasledovali po správach o stretnutiach vysokých predstaviteľov labouristov s Kamalou Harrisovou a o dobrovoľníckej práci zamestnancov Labouristickej strany v teréne pre jej kampaň.

Starmer v stredu trval na tom, že má „dobré vzťahy“ s Donaldom Trumpom napriek tomu, že prezidentský kandidát na jeho stranu podal právnu sťažnosť.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.