Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.
Mesto Poprad bude na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške viac ako 81 miliónov. Pôvodný návrh rozpočtu rátal so sumou 85,393 milióna eur. Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.
Poslanci však neodobrili zvyšovanie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov alebo nákladov v školách a školských zariadeniach. Rovnako tak neschválili zvýšenie platieb na režijné náklady v školských jedálňach. Keďže zvyšovanie poplatkov sa malo vykonať formou novely všeobecne záväzných nariadení, na ich schválenie bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov, čo je 12 z 18 prítomných volených funkcionárov.
Za zvýšenie platieb pritom hlasovalo len desať poslancov. Na druhej strane, na schválenie rozpočtu mesta postačovala väčšina prítomných poslancov. Preto desať hlasov za odobrenie návrhu stačilo na prijatie rozpočtu mesta Poprad na rok 2025.
Finančný plán mesta na budúci rok nepodporili poslanci zoskupení v klube Poprad na 1. mieste. „Základným strategickým dokumentom je aj Program rozvoja mesta, v ktorom sú jasne stanovené ciele, ktorým smerom má Poprad ísť a prečo tam má ísť. Už dlhodobo tieto dôležité ciele nie sú finančne kryté v rozpočte, takže strategický dlh mesta nám narastá,“ uviedol pre Štandard poslanec Martin Baloga.
K uvedeným cieľom Popradu podľa Martina Balogu patrí aj rozvoj kvalitného nájomného bývania, ale i vytváranie podmienok pre komerčné investície. Ďalším strategickým zámerom je podľa neho rozvoj podnikateľského prostredia hlavne v treťom a štvrtom sektore, ktorými sú veda, výskum a vývoj. Tie podľa neho absolútne absentujú. „Keď nevytvoríme adekvátne podmienky, tak sem neprídu, pretože mesto pre nich nebude zaujímavé,“ dodal Martin Baloga.
K ďalším významným cieľom patrí aj rozvoj služieb a tiež progres dynamickej a statickej dopravy. V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou železničnej trate sa podľa neho mesto v riešení dynamickej dopravy nikam neposunulo a „môžeme očakávať veľké problémy, pretože tieto investície realizované neboli“.
Všetci poslanci však svorne ocenili, že mesto Poprad zavádza participatívny rozpočet. Na túto formu rozdeľovania peňazí vyčlenila samospráva v rozpočte na budúci rok stotisíc eur. O najväčšej sume v objeme 54 600 eur budú rozhodovať obyvatelia najväčšieho popradského sídliska Juh.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Blízkeho východu naznačil zvýšenie počtu nemeckých vojakov v regióne a upozornil na premenlivé spojenectvá s Moskvou.
Vývoj situácie v Sýrii ukazuje, že krajiny, ktoré majú strategické partnerstvo s Ruskom, sa na Moskvu môžu spoľahnúť len dovtedy, kým sú užitočné pre ruského prezidenta Vladimira Putina, parafrázovala agentúra Reuters nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa.
Pistorius sa zastavil v Jordánsku na leteckej základni Azrak, ktorá slúži ako logistické stredisko. Následne odcestuje do irackej metropoly Bagdad, kde bude rokovať o spôsoboch, ako stabilizovať situáciu v regióne po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Bližšie však nešpecifikoval, ako vývoj ovplyvní zaangažovanosť Nemecka v regióne. Podľa jeho slov sa ale počet nemeckých jednotiek na Blízkom východe skôr zvýši, než by sa mal znižovať. V súčasnosti je tam nasadených približne 600 nemeckých vojakov.
Nemecko ako súčasť koalície približne 70 krajín pod vedením USA má od roku 2015 v Iraku svojich vojakov. Pomáhajú tam miestnym silám, ktoré sa snažia zabrániť opätovnému vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát (IS).
IS pritom v roku 2014 obsadil rozsiahle územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam svoj kalifát, no neskôr bol zatlačený späť.
Približne 300 nemeckých vojakov sa zapojilo aj do mierovej misie Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL), ktorá monitoruje demarkačnú líniu s Izraelom. V oblasti pritom vyše roka prebiehali boje medzi izraelskými jednotkami a militantným hnutím Hizballáh, ktoré podporuje Irán.
Aktuálne vo výpovedi zostáva v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) 427 lekárov z celkového počtu 480 podaných výpovedí.
"Môžeme potvrdiť, že dnes nám bolo doručených 16 ďalších stiahnutí výpovedí, čo znamená, že zatiaľ v Univerzitnej nemocnici Bratislava stiahlo výpoveď 53 lekárov. Dlhodobo nepribudli žiadne nové podania výpovedí. Zostáva 427 podaných výpovedí," uviedla v stanovisku hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom v novembri podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce.
Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.
Výbuch na ministerstve pre utečencov pripravil o život okrem ministra aj jeho kolegov.
Afganský minister pre utečencov Chalíl Hakkání zahynul pri explózii v kancelárii ministerstva v Kábule, uviedol vládny zdroj.
„Nanešťastie došlo k výbuchu na ministerstve pre utečencov a minister Chalíl Hakkání spolu s niektorými svojimi kolegami zahynul," povedal nemenovaný úradník pre agentúru AFP.
Chalíl Hakkání bol bratom Džalaluddína Hakkáního, ktorý založil takzvanú Sieť Hakkáníovcov. Organizácia funguje v rámci hnutia Taliban a je zodpovedná za najkrvavejšie útoky na civilistov aj príslušníkov amerických jednotiek v Afganistane.
Chalíl bol zároveň strýkom Sirádžuddína Hakkáního, súčasného ministra vnútra. Miera násilia v Afganistane sa znížila po prevzatí moci hnutím Taliban v roku 2021, keď krajinu opustili americkí vojaci a zahraničné sily pod vedením NATO.
Naďalej aktívny je rival Talibanu a afganská odnož Islamského štátu - Chorásán (IS-K), ktorý naďalej pravidelne útočí bombovými útokmi na civilistov, cudzincov a predstaviteľov vlády.
Na nemecko-ukrajinskom hospodárskom fóre v Berlíne kancelár vyhlásil, že ak podniky investujú na Ukrajine dnes a v nasledujúcich rokoch, investujú do budúceho člena Európskej únie.
"Po vojne uvidíme na Ukrajine také tempo rastu a rozvojové príležitosti, aké sme videli len v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v posledných dvoch desaťročiach," povedal Olaf Scholz podľa DPA.
Nemecké hospodárstvo zohralo v týchto úspešných príbehoch významnú úlohu a samo z nich profitovalo, poznamenal kancelár a dodal, že podobný vývoj by privítal aj vo vzťahu k Ukrajine, kde v súčasnosti pôsobí približne dvetisíc nemeckých spoločností. "Mnohé z nich plánujú ďalšie investície. Pomáhajú pri obnove krajiny," uzavrel Scholz.
Napriek neustálym hrozbám a neistote spôsobenej vojnou dosiahol nemecko-ukrajinský obchod v tomto roku rekordnú úroveň s objemom viac ako 12 miliárd eur, uviedol prezident Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Peter Adrian.
V centrálnom sklade ministerstva vnútra v Žarnovici sa podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nachádzajú testy za približne 10 miliónov eur.
"Za týchto desať miliónov eur myslím si, že slovenskí občania mohli mať podstatne dôležitejšie veci zabezpečené, ako tieto krabice, ktoré sú tu za nami, a ktoré v krátkom čase budú zlikvidované, pretože tak nám to prikazuje zákon," uviedol šéf rezortu s tým, že za likvidáciu zaplatia 20-tisíc eur.
Pripomenul, že celoplošné testovanie z čias vlády Igora Matoviča stálo viac ako miliardu eur, pričom 350 miliónov eur išlo na samotné testy.
V skladoch sa podľa jeho slov nachádzajú celkom štyri milióny nepoužitých "paličiek" na testovanie a dva milióny antigénových testov, ktoré sú po exspirácii a nikdy neboli použité.
"Takýmto nezodpovedným správaním ohrozovali nielen život a zdravie, ale aj verejné financie Slovenska a ja pevne verím, že tím Covid bude mať o ďalší podnet navyše a bude sa zaoberať aj touto vecou, ako je možné, že niekto dokáže štát riadiť tak, že mu vznikne hospodárska a ekonomická škoda na úrovni desiatich miliónov eur," dodal Šutaj Eštok.
Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Ervín Erdélyi podotkol, že testy boli vlastnými silami vyzbierané počas tohto roka zo všetkých okresných úradov. Ich doba použiteľnosti vypršala vlani, prípadne ešte skôr. Zlikviduje ich vysúťažená súkromná spoločnosť, ktorá ich spáli.
Giorgia Meloniová sa ocitla na čele rebríčka najvplyvnejších ľudí v Európe, pričom jej cesta z politického outsidera na stabilnú líderskú silu je dôkazom rastúcej vplyvnosti v Bruseli aj vo Washingtone.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa podľa časopisu Politico stala v tomto roku najmocnejšou osobou Európy. Toto medzinárodné médium zaradilo predsedníčku talianskej vlády na čelo svojho rebríčka s názvom „Ročník 2025".
Internetový časopis Politico so sídlom v USA zverejnil rebríček 28 najmocnejších ľudí v Európe.
„Ak ste Elon Musk - najbohatší muž sveta a kľúčový poradca novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa -, číslo, ktoré vytáčate, patrí Giorgii Meloniovej," napísal časopis. Meloniovú označil za dokonalú „predstaviteľku čoraz radikálnejšieho ducha doby, ktorý prekvitá na oboch stranách Atlantiku".
„Za menej ako desať rokov sa líderka pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) dostala z pozície odmietanej politickej outsiderky do funkcie talianskej premiérky a stala sa osobnosťou, s ktorou môže Brusel a teraz aj Washington obchodovať," napísal Politico.
Časopis popísal spôsob, ako Meloniová získala moc a hlavné udalosti počas dvoch rokov jej vlády, ktorá je všeobecne označovaná za jednu z najstabilnejších v povojnovom Taliansku, uvádza agentúra ANSA.
Politico pripomína, že moc v Európe, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, nie je rodovo vyvážená, nie je rasovo pestrá a nie je zastúpená mladými lídrami.
Pápež František je jediným neeurópskym členom tohto rebríčka. Je tiež najpopulárnejšou osobnosťou na sociálnych sieťach s vyše 18 miliónmi sledovateľov na platforme X. To je šesťkrát viac ako druhá v poradí - francúzska krajne pravicová líderka Marine Le Penová.
Richard Puci v reakcii na postoj poslancov za Hlas pri hlasovaniach o niektorých legislatívnych úpravách poznamenal, že situáciu sa bude snažiť v klube vyriešiť interne do najbližšej schôdze Národnej rady.
"Tak máme veselé kluby v poslednom čase. O niektorých veciach sa dozvedáme až pri hlasovaní, bohužiaľ, ale snažíme sa to riešiť všetko za pochodu," skonštatoval Puci.
To, ako chce situáciu riešiť, nekonkretizoval. "Hlavná debata je o tom, že čo sa vlastne stalo, s čím majú problém a prečo to vlastne robia, to nám budú musieť vysvetliť všetkým," ozrejmil s tým, že postup niektorých poslancov z klubu vníma ako porušenie dohôd v rámci klubu.
Puci zároveň potvrdil, že zákonodarca Samuel Migaľ (Hlas), ktorý sa neprezentoval pred hlasovaniami o novelách z dielne rezortu športu a parlament tak nebol uznášaniaschopný, sa zopár dní nezúčastňuje na zasadnutiach poslaneckého klubu. "Asi sa bojí," podotkol s tým, že situáciu by však mal svojim kolegom vysvetliť.
Šéf poslaneckého klubu Hlas tiež potvrdil, že o postupe poslancov za Hlas, ktorí nezahlasovali za návrh reagujúci na výpovede lekárov, bol informovaný. Tlmočili mu, že sa zaprezentujú.
"Dôležité bolo, aby Národná rada nebola blokovaná a to vyjadrenie bolo v tom, že ešte je priestor stále medzi odborármi a ministrom, aby našli zhodu vo veciach, ktoré sú na stole," okomentoval poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý za návrh nehlasoval.
Poslanci v stredu posunuli do druhého čítania legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za hlasovalo 73 zákonodarcov, teda nie celá koalícia. Návrh nepodporila trojica poslancov za Hlas - Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš. Tí sa však v sále prezentovali a zabezpečili tak uznášaniaschopnosť parlamentu.
Plénum v stredu zároveň rozhodlo o presune hlasovania o novelách zákonov z dielne ministerstva športu aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní až na nasledujúcu riadnu schôdzu. Ide o návrhy, o ktorých sa už hlasovať malo, plénum však nebolo pred hlasovaniami uznášaniaschopné.
Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zdôraznil, že vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine nie je možné dosiahnuť mier, zatiaľ čo Orbán opätovne vyjadril snahu o diplomatické riešenie konfliktu.
Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.
O rozhovore iniciovanom maďarským premiérom podľa servera 444.hu vydala najskôr správu kancelária ruského prezidenta a následne to potvrdil na Facebooku aj Orbán.
Podľa prezidentskej kancelárie Putin a Orbán „diskutovali o množstve aktuálnych otázok bilaterálnej obchodnej a hospodárskej spolupráce, ktorá sa vo všeobecnosti postupne rozvíja, pričom mimoriadnu pozornosť venovali ďalšej podpore vzájomne výhodných projektov v energetickom sektore."
Politici si vymenili názory aj na tému Ukrajina. Orbán prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.
Ruská hlava štátu načrtla svoje hodnotenie súčasného vývoja situácie okolo Ukrajiny a konštatovala, že smerovanie kyjevského režimu naďalej vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu.
Server 444.hu poznamenal, že Orbán na Facebooku zverejnil správu o telefonáte až po vydaní vyhlásenia Kremľa.
Premiér v statuse napísal, že ráno mal hodinový telefonický rozhovor s ruským prezidentom a zopakoval už známe tvrdenia svojej vlády, že v súčasnosti prebiehajú najnebezpečnejšie týždne vojny, a že nasadí všetky dostupné prostriedky na podporu prímeria a mieru.
Server dodal, že Putin a Orbán naposledy rokovali v júli, keď maďarský premiér po prevzatí predsedníctva v Rade Európskej únie začal svoju pamätnú "mierovú misiu" a v rámci nej odcestoval aj do Moskvy.
Orbán sa začiatkom tohto týždňa na Floride stretol so znovuzvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa zaviazal dosiahnuť mierovú dohodu do niekoľkých hodín po nástupe do úradu v januári.
Prezident to vyhlásil počas stredajšej návštevy Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), kde sa stretol s predsedom kraja Jozefom Viskupičom a primátorom Trnavy Petrom Bročkom.
O novej nemocnici v Trnave podľa slov Petra Pellegriniho treba hovoriť aj vzhľadom na strategické rozhodnutie vlády dobudovať v neďalekých Jaslovských Bohuniciach tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne.
"Prichádza postupne čas, aby vláda v nasledujúcom období prijala rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice v Trnave," zdôraznil prezident s tým, že nová nemocnica by v tomto regióne mala svoje opodstatnenie aj napriek blízkosti hlavného mesta.
Na projekt novej trnavskej nemocnice bolo nedávno vydané právoplatné územné rozhodnutie. "Vláda bude musieť nájsť len odvahu a správny moment, keď rozhodne, v akom časovom horizonte by sa nemocnica v Trnave dala postaviť," doplnil.
Nová trnavská nemocnica by mala podľa predsedu TTSK Viskupiča nadregionálny charakter. "Verím tomu, že po prioritách, ktoré boli určené v iných regiónoch Slovenska, sa trnavský región so svojou ambíciou vystavať nemocnicu dostane na program dňa," podotkol.
Primátor Trnavy Bročka verí, že projekt výstavby novej nemocnice nájde pochopenie na úrovni vlády a získa skôr či neskôr finančné zdroje. "Ak chceme hovoriť o nových blokoch v jadrovej elektrárni, musíme sa baviť aj o doplnkovej infraštruktúre," zdôraznil.
Tri dni po zvrhnutí prezidenta Asada apeluje pápež František na mier a politické riešenie, ktoré zabezpečí stabilitu krajiny rozdelenej rokmi vojny a prenasledovaním menšín.
„Modlím sa... aby sýrsky ľud žil v mieri a bezpečí vo svojej milovanej krajine a aby rôzne náboženstvá kráčali spolu v priateľstve a vzájomnom rešpekte pre dobro tohto národa postihnutého toľkými rokmi vojny," povedal svätý Otec František, dopĺňa agentúra AFP.
Pápež dúfa v politické riešenie v krajine, ktoré podľa jeho slov bez ďalších konfliktov a rozdelení zodpovedne podporí stabilitu a jednotu krajiny.
Sýrska kresťanská komunita podľa AFP vo všeobecnosti podporovala Asadovu vládu od začiatku občianskej vojny v roku 2011, pričom prezident sa staval do pozície ochrancu menšín.
Kresťanská komunita utrpela, keď militanti z Islamského štátu (IS) obsadili veľké časti Sýrie. IS sa pred porážkou v roku 2019 zameriaval na kresťanov, uchyľoval sa k masovým únosom a ničeniu kostolov.
Náboženská situácia v Sýrii je mimoriadne komplikovaná. Okrem vyznávačov islamu zo sunnitskej a šiitskej vetvy tam žije aj veľa kresťanov, rozdrobených vo viacerých menších komunitách.
Pred vypuknutím občianskej vojny sa podiel kresťanov podľa francúzskeho denníka Le Monde odhadoval na osem percent. V súčasnosti je ich omnoho menej, podľa odhadov len asi 2 percentá, približne 500-tisíc ľudí.
Väčšina sýrskych kresťanov sa hlási ku Gréckej pravoslávnej cirkvi, Maronitskej katolíckej cirkvi a Starobylej (Asýrskej) cirkvi Východu.
Juhoslávia bola krajina v západnej časti Balkánskeho polostrova, ktorá zanikla v roku 1992.
Brazílsky viceprezident Geraldo Alckmin sa dopustil nešťastného faux pas počas stretnutia s premiérom Slovenska Robertom Ficom (Smer), ktoré sa uskutočnilo v utorok v Brazílii. Predstavil ho ako predsedu vlády Juhoslávie.
„Mimochodom, je to prvýkrát, čo Brazíliu navštívil premiér z Juhoslávie,“ povedal Alckmin, ktorý dočasne zastupoval prezidenta Luiza Inácio Lula da Silva počas jeho zotavovania sa po operácii mozgu.
Premiér Fico na tento omyl nereagoval, portál Bloomberg píše, že si ho pravdepodobne ani nevšimol a pokračoval v rozhovore, pričom vyjadril prianie rýchleho uzdravenia brazílskeho prezidenta.
Bašír sľubuje rovnaké práva pre všetkých a obnovu stability, čelí však skeptickým názorom o počtoch ochotných navrátilcov.
Nový dočasný sýrsky premiér Muhammad Bašír vyzval krajanov v zahraničí, aby sa po zosadení dlhoročného prezidenta Bašára Asada vrátili späť do vlasti, uvádza taliansky denník Corriere della Sera a agentúra AFP.
„Moja výzva je určená všetkým Sýrčanom v zahraničí: Sýria je teraz slobodnou krajinou, ktorá si zaslúži svoju hrdosť a dôstojnosť. Vráťte sa," vyhlásil Bašír v prvom rozhovore pre západné médiá.
Milióny ľudí z krajiny vyhnala vojna, zlá ekonomická situácia a politické represie. Podľa Bašíra ich skúsenosti pomôžu krajine prosperovať. Prisľúbil tiež rovnaké práva pre všetkých ľudí v Sýrii bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Jeho prvou prioritou je obnoviť bezpečnosť a stabilitu v celej krajine.
Podľa portálu Spiegel výskumník v oblasti migrácie Jochen Oltmer tvrdí, že je nepravdepodobné, že by sa do Sýrie vrátil veľký počet vojnových utečencov z Nemecka. Oltmer pre Augsburger Allgemeine uviedol, že hoci sa niektorí utečenci môžu vrátiť, ak sa situácia v Sýrii stabilizuje, toto číslo by sa nemalo preceňovať.
„Ľudia sú vyčerpaní nespravodlivosťou a tyraniou. Je potrebné obnoviť autoritu štátu, aby sa ľudia mohli vrátiť k práci a normálnemu životu," doplnil.
Muhammad Bašír v rozhovore prezradil, že od začiatku povstaleckých operácií oslovili Irak, Čínu a mnohé ďalšie krajiny, „aby sme im vysvetlili, že cieľom našej revolúcie je oslobodiť Sýrčanov od Bašára Asada. A boli sme pochopení," spresnil.
"V pokladnici sú len sýrske libry, ktoré majú malú alebo žiadnu hodnotu. Za jeden americký dolár sa kúpi 35-tisíc našich libier," povedal Bašír pre talianske noviny Corriere della Sera. "Nemáme žiadnu cudziu menu a čo sa týka úverov a dlhopisov, stále zbierame dáta. Takže áno, finančne sme na tom veľmi zle."
Islamistickí povstalci vedení organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada koncom novembra. V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.
V noci na 8. decembra vstúpili aj do hlavného mesta Damask. Prezident Asad následne ušiel do Moskvy, čo znamenalo pád dlhoročného režimu.
Muhammad Bašír bol v utorok vymenovaný za dočasného premiéra prechodnej sýrskej vlády do 1. marca 2025. Jeho úlohou je vytvoriť vládu, ktorá pripraví voľby a bude Sýriu viesť v prechodnom období.
Vlády na celom svete sa snažia nadviazať nové kontakty s vedúcou sýrskou povstaleckou skupinou HTS. V minulosti bola spojencom al-Káidy a Spojené štáty, EÚ, Turecko a OSN ju preto označili za teroristickú organizáciu.
Líder národniarov skritizoval poslanca Samuela Migaľa (Hlas), ktorý má k úpravám námietky a viackrát sa pred pokusom o hlasovanie neprezentoval.
"Ak chcú títo poslanci rozbiť vládu, tak sú na najlepšej ceste. My sme teraz ustúpili - SNS predložila zákony na február. Veľmi ma mrzí, že 60 miliónov eur nepôjde do Fondu na podporu športu, ale to už nech vysvetľuje Migaľ starostom a primátorom. Ak chce Migaľ zažiť desať minút slávy a robiť takéto problémy, tak je to veľká politická chyba," skonštatoval Andrej Danko.
Hovoril o prekračovaní hraníc. Tvrdí, že Migaľ aj ďalší poslanci majú námietky aj k legislatívnej úprave reagujúcej na výpovede lekárov. "SNS a Smer urobí všetko pre to, aby sme ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) podporili, lebo berieme to, že je to rezort Hlasu, berieme to, že si je vedomý svojich rozhodnutí a stojí za nimi. Pokiaľ ho však chcú potopiť vlastní poslanci, tak je to veľmi zvláštne," dodal.
Danko zároveň podľa vlastných slov kontaktoval lídra Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, aby koordinoval poslanecký klub Hlasu.
SNS zároveň uviedla, že verí, že sa jej v budúcnosti podarí legislatívu presadiť. Opätovne skritizovala kroky Migaľa. "Pre SNS je dôležité, aby došlo k udržaniu vlády, a preto vyzýva, aby v budúcnosti poslanec Migaľ rešpektoval koaličnú zmluvu a rezortnú zodpovednosť politických strán," dodala vo svojom stanovisku.
Zákonodarcovia majú o novelách zákonov z dielne ministerstva športu aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní hlasovať až na nasledujúcej riadnej schôdzi, ktorá sa ma začať vo februári. Dané body si presunuli. Pred hlasovaniami o daných legislatívnych úpravách nebolo plénum viackrát uznášaniaschopné.
Na stredajšom hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici to potvrdil prokurátor Ondrej Repa.
Imrecze, ktorý je jedným z kľúčových svedkov kauzy Mýtnik týkajúcej sa predražených IT tendrov na finančnej správe, čelí obžalobe z machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ako uviedol Repa, v prípade ďalšieho kľúčového svedka, podnikateľa Michala Suchobu, je obžaloba v súčasnosti v štádiu spracovania.
Na stredajšom hlavnom pojednávaní v kauze Mýtnik sa vykonávajú listinné dôkazy predložené obhajobou. Ide najmä o uznesenia z vyšetrovacích spisov spojených s dvojicou kľúčových svedkov, Imreczem a Suchobom. "Oboznamované listiny preukazujú, že keby prokurátor nemal dôkaznú núdzu, tak by nemusel skĺznuť do poskytovania nezákonných benefitov pre umelo vytvorených kajúcnikov," skonštatoval na pojednávaní jeden z obžalovaných Jozef Brhel mladší.
Prokurátor v súvislosti s vyjadreniami obhajoby odmieta, že by boli kľúčovým svedkom v kauze poskytované nezákonné benefity. "Myslím si, že dôkazy obhajoba interpretuje odlišne od skutočného stavu veci. Som toho názoru, že ich stíhania boli vedené v súlade so zákonom a končili sa zákonnými rozhodnutiami, respektíve budú ukončené v súlade so zákonom," dodal Repa.
Obžaloba v kauze Mýtnik sa týka porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zločinu prijímania úplatku. Proces sa začal v októbri 2022 a pomaly speje ku koncu.
V kauze čelí obžalobe viacero osôb, okrem Jozefa Brhela a jeho syna Jozefa aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, advokát Martin Bahleda, bývalý predstaviteľ finančnej správy Milan Grega či podnikateľ Miroslav Slahučka.
Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že bezpečné je to vďaka prísnym kvótam a ochranným mechanizmom v prípade problémov s dovozom.
Európski poľnohospodári sa nemusia obávať negatívnych dopadov novej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur. Uviedol to eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v rozhovore pre zástupcov slovenských médií v Bruseli.
Slovenský eurokomisár koncom minulého týždňa v Montevideu po boku predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej dohodol podpis desaťročia chystanej dohody. Obavy spojené s dohodou už vyjadrili európski poľnohospodári. V pondelok protestovali v Bruseli a proti sa stavajú najmä Francúzsko, Taliansko a Poľsko.
Šefčovič tvrdí, že nie je dôvod na obavy. Podľa neho ide o investične historicky najväčšie partnerstvo medzi EÚ a krajinami Mercosur.
„Hovoríme o vyše 700 miliónoch spotrebiteľoch, o obrovskom obchode, ktorý ročne presahuje 84 miliárd eur. Predpokladáme, že aj vďaka tejto dohode sa zvýši objem obchodnej výmeny o 20 až 30 percent," povedal.
Preto chce ubezpečiť európskych a aj slovenských poľnohospodárov, že EK v rámci dohody pristupovala veľmi obozretne k citlivým komoditám.
„Pre citlivé komodity ako je dovoz hovädzieho či kuracieho mäsa, sa kvóty pohybujú na úrovni 1,4 - 1,5 percenta európskej spotreby. Ak pri hovädzom mäse sa spotreba pohybuje na úrovni vyše šesť milión ton ročne, dovozná kvóta pre všetky štyri krajiny Mercosur je 99-tisíc ton. To sú zhruba dva steaky na obyvateľa EÚ na jeden rok," vysvetlil Šefčovič.
Podľa jeho slov to určite nemôže spôsobovať problémy európskym farmárom. EÚ tiež do dohody zaviedla prísne európske fytosanitárne normy pre vývozcov z Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja.
„Takže tie obavy ktoré som videl v médiách, ohľadom využívania hormónov či antibiotík, sú absolútne nepodložené. Pre nás je to neakceptovateľné a je to odrazené aj v tejto dohode," opísal.
Súčasťou dohody je aj takzvaná „ručná brzda", mechanizmus, ktorý má zabrániť vzniku nerovnováhy na jednotnom trhu EÚ z pohľadu dovozu agrokomodít z krajín Mercosur. To by v praxi znamenalo zastavenie dovozu komodít ohrozujúcich trh EÚ, pričom EK podľa neho pripravuje aj konkrétne finančné opatrenia pre takúto situáciu.
„Chceme mať poistku pre takéto prípady, ktoré nepredpokladáme, a ktorá bude vo výške minimálne jednej miliardy eur. Myslím si, že obavy poľnohospodárov boli vypočuté," povedal Šefčovič.
Pripomenul, že so zástupcami európskeho agrosektora sa často stretával vo svojej predchádzajúcej funkcii v EK a vyjadril nádej, že keď si poľnohospodári podrobne preštudujú detaily obchodnej dohody s Mercosur, ich obavy poľavia.
Ostrov taktiež uvažuje o opätovnom otvorení bane Panguna, ktorej zásoby majú hodnotu miliárd dolárov, no v minulosti vyvolali krvavý konflikt aj obavy o životné prostredie.
Región Bougainville s bohatými ložiskami medi a zlata sa chystá vyhlásiť nezávislosť do roku 2027, osem rokov po drvivom hlasovaní za odtrhnutie sa od Papuy-Novej Guiney, uviedol jeho líder.
Podľa agentúry AFP žije v regióne približne 300-tisíc ľudí a nachádza sa tu rozsiahla, dlho zatvorená baňa na meď a zlato. V referende v roku 2019 podporilo zámer vyhlásiť suverenitu 97,7 percenta obyvateľov.
Niektorí analytici tvrdia, že nie je jasné, akú podobu bude mať budúci štatút regiónu ani či Papua-Nová Guinea bude v dohľadnom čase súhlasiť s jeho odtrhnutím.
Referendum o nezávislosti zavŕšilo mierovú dohodu z roku 2001, ktorá ukončila desaťročie trvajúcu vojnu medzi povstalcami z Bougainville, bezpečnostnými silami Papuy-Novej Guiney a zahraničnými žoldniermi. Konflikt si vyžiadal najmenej 20-tisíc mŕtvych.
V roku 2021 sa povstaleckí vodcovia z Bougainville dohodli s papuánskou vládou na procese, ktorý by mal do roku 2027 vyvrcholiť „vyhlásením nezávislosti" regiónu.
„Ľud prehovoril," povedal v stredu novinárom prezident Bougainville Ishmael Toroama na okraj investičnej konferencie v austrálskom Sydney.
„Politická časová os sa skončí v roku 2027," dodal s odkazom na dohodu o implementácii výsledkov referenda. Ratifikácia vyhlásenia nezávislosti bude podľa neho závisieť od parlamentu Papuy-Novej Guiney.
Papuánsky premiér James Marape uviedol, že sa nemôže zaviazať k roku 2027, a tento termín stále podlieha parlamentnému procesu.
Toroama uviedol, že región „uvažuje o opätovnom otvorení" bane Panguna, ktorá fungovala v rokoch 1972-1989. Pre poškodzovanie životného prostredia a rozdeľovanie zisku vypuklo povstanie, ktoré viedlo k jej zatvoreniu. Podľa odhadov je v podzemí stále viac ako päť miliónov ton medi a asi 54 ton zlata. Pri súčasných trhových cenách to je hodnota v miliardách dolárov.
Ochranárska skupina Tetra Tech Coffey v decembri zverejnila správu, podľa ktorej je baňa, kedysi prevádzkovaná anglo-austrálskym ťažobným gigantom Rio Tinto, stále hrozbou pre životné prostredie.
Rezort vnútra dlhodobo komunikuje zámery, ktorými chce eliminovať opakujúce sa negatívne javy v polícii a preto nesúhlasí s výrokmi v správe Amnesty International o ľudskoprávnej bilancii za rok 2024.
Rezort priblížil spracovanie štyroch projektov preventistami, orientovaných na najčastejšie a najcitlivejšie oblasti, v ktorých policajti robia chyby počas komunikácie s verejnosťou, respektíve počas pracovnej služby, z toho je jeden projekt určený pre nadriadených pracovníkov.
Medzi dané projekty patria sociálne siete, médiá a príslušníci Policajného zboru, autorita vo výchovno-vzdelávacom procese, látkové závislosti v polícii a tiež základné zručnosti nadriadených. Rerzort pripomína aj uvedenie telových kamier do praxe. "Testovacia prevádzka na policajných útvaroch v Bratislave a Košiciach ukazuje, že sú naozaj potrebné aj pre ochranu verejnosti, aj pre ochranu policajtov," uviedlo ministerstvo.
Čo sa týka zmien v zákone o zhromažďovacom práve rezort objasňuje to, že sa neprijímali so zámerom obmedziť uplatňovanie tohto ústavného práva, ale naopak, so zámerom posilniť bezpečnosť verejných zhromaždení v čase po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer). Tiež podotkol, že výkon práva pokojne sa zhromažďovať bol posilnený aj ustanovením zákazu narušovať ho.
Pri novelách zákona o azyle bolo podľa ministerstva ich zámerom, pokiaľ ide o práva osôb so skúsenosťou s migráciou, upustiť od celoplošného neadresného poskytovania podpory v tejto oblasti.
"Od leta 2024 sa podpora zameriava na novoprichádzajúcich cudzincov, ktorým sa poskytne dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré sú osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach," vysvetlil rezort. Takto nastavený systém podpory predstavuje podľa rezortu väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť systému pomoci pre odídencov na ďalšie obdobia.
Čo sa týka návrhu regulácie lobingu, rezort objasňuje, že jeho cieľom nie je obmedzovať právo na presadzovanie rôznych záujmov, ide o to, aby sa to dialo transparentne. "Pravidlá ovplyvňovania verejných politík majú mnohé štáty Európskej únie dlhodobo jasne upravené, je teda načase, aby tento nástroj bol súčasťou aj našej legislatívy upravujúcej združovanie občanov," uzavrel rezort.
Amnesty International kritizovala v ľudskoprávnej bilancii za rok 2024 na Slovensku policajné násilie, zvýšenie vládnej kontroly nad verejnoprávnymi médiami či obmedzenie práva na pokojné zhromažďovanie a na slobodu prejavu.
Okrem toho upozornila na pretrvávajúcu systémovú segregáciu rómskych detí, šírenie stereotypov voči menšinám i prísne kritériá spôsobilosti na získanie obmedzeného počtu verejných bytov.
Súčasťou legislatívy je návrh, že za mimoriadnu udalosť sa má považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej majú byť zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Návrh, o ktorom poslanci Národnej rady začali rokovať v stredu, posunuli do druhého čítania. Rokujú o ňom pritom v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh legislatívy súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
"Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. Mimoriadnu situáciu vyvolanú s danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní," ozrejmil rezort zdravotníctva, ktorý za úpravou stojí.
Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. "Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu," poznamenalo ministerstvo.
Rezort úpravu odôvodnil snahou o zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území Slovenska, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb.
"Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov," argumentovalo ministerstvo.
Na februárovej schôdzi sa bude hlasovať aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Poslanci Národnej rady presunutím hlasovania tak odsúhlasili návrh na základe dohody koaličných strán Smer, Hlas a SNS.
Na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 4. februára, si poslanci presunuli aj rokovanie o návrhu uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Podali ho koaliční poslanci.
Kritizovali v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).
Pri rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie bolo 5,5 milióna eur určených na stavebné práce bez právneho dôvodu, zdôraznila ministerka kultúry.
Rezort kultúry informoval o výsledkoch auditu v Slovenskej národnej galérii (SNG). Zistili 26 nedostatkov, z toho päť vysoko závažných, ktoré môžu mať podľa ministerky trestnoprávnu dohru.
Šimkovičová uviedla, že rekonštrukcia SNG stála takmer 80 miliónov eur a bola v gescii rodinného príslušníka bývalej riaditeľky SNG Kusej. V roku 2005 uzavrela galéria zmluvu na opravu s ateliérom A B.K.P.Š., v ktorom je jedným z konateľov otec exriaditeľky Martin Kusý.
Zuzana Kusá sa stala riaditeľkou národnej galérie v roku 2010.
Kusá mala podpisovať zmluvy sama so sebou
„Takmer 5,5 milióna eur bolo uhradených za stavebné práce bez právneho dôvodu,“ poznamenala ďalej ministerka.
Závažné pochybenia sa týkali hlavne finančnej disciplíny, ozrejmil nový a dočasne poverený riaditeľ SNG Jaroslav Niňaj. „Oddelenie verejného obstarávania skonštatovalo, že suma zhruba 2,5 milióna eur, čo bola jedna z faktúr v rámci toho 5,5 milióna eur, nie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,“ poznamenal Niňaj a dodal, že peniaze boli aj napriek tomu vyplatené.
K rekonštrukcii SNG sa podpisovalo 11 dodatkov k zmluve spolu za 1,6 milióna eur. Tie už podpisovala Zuzana Kusá. Ich zameranie ministerstvo kultúry kritizuje.
"Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa nesmú podpisovať zmluvy, ktoré prinášajú prospech blízkym osobám, takže možno uvažovať, že to exšéfka galérie SNG porušila," myslí si Niňaj.
„Zmluvu o vytvorení a použití diela, na základe ktorej si pani Kusá vyplácala finančnú odmenu, bola v rozpore so zákonom podpísaná jej zástupkyňou, ktorá na to nemala platné oprávnenie,“ uviedla ďalej Šimkovičová.
Ministerka takisto kritizuje príliš širokú projektovú dokumentáciu. „Dokumentácia sa robila úplne na všetko vrátane takých banalít, ako záhradný domček, ktorý si celý môžete ísť kúpiť do niektorého z obchodov,“ poznamenala Šimkovičová. Kritizovala, že aj takéto malé objednávky boli v gescii firmy, kde je spolumajiteľom Martin Kusý.
Výsledky vnútorného auditu však ministerstvo kultúry zverejňovať nebude.
Aj po rekonštrukcii zateká a zamestnanci nepracujú
Poverený riaditeľ SNG kritizuje, že do galérie aj po rekonštrukcii zateká. Ohlásil uskutočnenie stavebno-technického auditu, ktorý zhodnotí, či sa chyba urobila v projekte, realizácii alebo v manažérskych rozhodnutiach. Dodal, že možno bude potrebná ďalšia oprava, ktorá bude stáť desiatky miliónov eur.
Takisto má byť problémom, že je ťažké určiť, kto v galérii naozaj pracuje. Niňaj priblížil, že má pochybnosti, či niektorí zamestnanci len neberú plat bez vykonávania práce. Na začiatok pracovného dňa sa zamestnanci prihlasujú na jednom z troch terminálov, pričom jeden podľa jeho slov nie je pod kamerou. „My nevieme, či sa prihlasujú práve traja zamestnanci alebo jeden zamestnanec s tromi kartami,“ priblížil.
Konštatoval tiež, že zamestnanci majú vedeniu brániť získavať dokumenty, ktoré potrebuje pre efektívnu správu galérie. „Všetci robia všetko pre to, aby sa ten ich sladký život nijakým spôsobom nemodifikoval,“ poznamenal Niňaj.
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala upozornil, že niektorí pracovníci doslova ignorujú príkazy nadriadených. „Vnútorný audit preukázal, že tento dešpekt a neúcta sú odrazom aj predchádzajúceho fungovania v galérii a toho, že niektorí mali skvelý život, keď si robili, čo chceli a kedy chceli,“ povedal Machala.
Slovenská národná galéria má mať tiež príliš veľa zamestnancov. Menší počet zamestnancov na výstavnú plochu má mať aj viedenská a pražská národná galéria. Niňaj preto ohlásil uskutočnenie personálneho auditu a dodal, že plánuje prepúšťanie zamestnancov v rámci šetrenia financií v rezorte kultúry.
Portál Aktuality navyše informoval, že SNG bude meniť organizačnú štruktúru, pre ktorú príde v inštitúcii o miesto aj Alexandra Kusá. Tá sa po jej odvolaní z postu riaditeľky stala v galérii kurátorkou. Prepustených má byť aj sedem ďalších zamestnancov.
Šimkovičová odvolala Kusú 7. augusta 2024. Ministerstvo kultúry to vtedy odôvodnilo tým, že pristúpilo k jej odvolaniu pre neefektívne riadenie SNG.
Odvtedy sa na poste povereného riaditeľa národnej galérie vystriedali už traja poverení riaditelia. Najskôr Anton Bittner, potom Miloš Timko a teraz jej šéfuje Jaroslav Niňaj. Kedy sa bude konať výberové konanie na riadneho riaditeľa národnej galérie zatiaľ nie je známe.
O stanovisko sme požiadali aj Alexandru Kusú.
Huliakovci vyzývajú k odvolaniu Machalu z funkcie
Strana Národná koalícia/Nezávislí kandidáti sa v tlačovej správe vyjadrila, že hoci za väčšinou nekompetentných krokov stojí generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala, plnú politickú zodpovednosť za dianie na poli kultúry nesie ministerka Šimkovičová.
"Národná koalícia vyzýva ministerku Šimkovičovú, aby zvážila návrh na jeho odvolanie z funkcie a menovanie kompetentnej osoby," uvádza strana vo vyhlásení a vysvetľuje, že skupina koaličných poslancov už ukázala ministerke "žltú kartu" prostredníctvom nedávneho návrhu na jej odvolanie.
"Je jasné, že hlavným vinníkom a prvotnou príčinou tohto stavu je Andrej Danko, ktorý za posledný rok v parlamente rieši iba sám seba, svoje nereálne osobné ambície, a nie svoju ministerku kultúry a jej pôsobenie vo vedení rezortu. Vidíme, že stav Andreja Danka sa každým týždňom zhoršuje a svojim konaním pácha stále viac škody nielen v oblasti kultúry, ale aj v oblasti športu," uzatvárajú predstavitelia strany.
Národná koalícia ďalej uviedla, že v prípade, ak šéfka rezortu kultúry neprijme potrebné opatrenia, "nebude môcť počítať s podporou poslancov Národnej koalície v budúcnosti pri realizácii plnenia programového vyhlásenia vlády".
Smogové prázdniny v minulosti trvali aj celý týždeň.
Pre „nezdravé" znečistenie ovzdušia ostanú 11. a 12. decembra doma študenti a štátni zamestnanci v niektorých častiach Iránu.
V Teheráne sú vysoké úrovne znečistenia pomerne bežné, v posledných dňoch sa tu však smogová situácia dostala na kritickú úroveň. Hlavné mesto sa nachádza na južnom úpätí pohoria Alborz. V súčasnom ročnom období sa tu prejavuje tepelná inverzia, ktorá dlhodobo udržiava nebezpečný smog nad Teheránom.
V stredu miestne médiá oznámili, že úroveň znečistenia dosiahla „nezdravú" úroveň s priemerným indexom kvality ovzdušia (AQI) 170, spresňuje agentúra AFP.
Zatvorené sú preto všetky múzeá a okrem niekoľkých špecifických pobočiek aj všetky banky. Dominantu mesta Milad Tower vysokú 435 metrov, nebolo v stredu ráno takmer vôbec vidieť.
Kriticky znečistené ovzdušie je aj v Isfaháne v strednom Iráne, Tabríze na severozápade a Ahváze na juhozápade krajiny, informovala štátna televízia.
Miestne médiá pripisujú znečistenie ovzdušia zastaranej priemyselnej infraštruktúre, starnúcemu vozovému parku a nekvalitnej nafte. V posledných týždňoch k tomu podľa vlády prispelo aj palivo v niektorých elektrárňach.
Iránsky minister zdravotníctva tiež uviedol, že znečistenie ovzdušia ročne spôsobuje približne 50-tisíc predčasných úmrtí.
V posledných rokoch už iránske úrady kvôli obavám o kvalitu ovzdušia opakovane zatvorili školy v Teheráne, v roku 2019 trvali smogové prázdniny celý týždeň.
Nákazu vírusom H5N1 u kačice druhu potápač prilbatý potvrdilo Národné referenčné laboratórium vo Zvolene. Pre verejnosť budú priestory zatvorené najmenej 21 dní v závislosti od ďalšieho vývoja nákazy. V areáli ruší vedenie ZOO všetky akcie plánované do konca roka. O zatvorení až do odvolania rozhodla Regionálna veterinárna a potravinová správa Košice mesto.
Potápač prilbatý, u ktorého vtáčiu chrípku potvrdili, je druh pôvodom zo Severnej Ameriky. Kačica sa na rybníku ZOO správala neobvykle a podozrenie chovateľov i veterinárneho lekára z nákazy sa potvrdilo.
"V košickej ZOO platia v týchto dňoch sprísnené pravidlá chovu. Inštalovali sme dezinfekčné rohože pri vstupe najmä pre zásobovanie, máme dezinfekčný brod, do krmiva pridávame viac vitamínov a podporných látok pre druhy ohrozené nákazou, ktoré žijú vo vonkajších expozíciách," uviedol zoológ Patrik Pastorek.
V pozmenenom režime pracujú aj chovatelia na úseku vtákov. Starostlivosť o vtáky je z hľadiska ošetrovania striktne rozdelená tak, aby sa zabránilo riziko prenosu. Od potvrdenia vtáčej chrípky platí tiež ochranné pásmo v okruhu troch kilometrov od ohniska výskytu.
"Pre záujemcov o stretnutie so zvieratami odporúčame navštíviť naše Centrum environmentálnej výchovy, tzv. ZooDom na Mojmírovej ulici 1 v Košiciach, ktoré je s výnimkou pondelka otvorené každý deň," konštatovala Malešová. Na piatok 20. decembra v centre pripravujú Deň otvorených dverí s kontaktnými zvieratami, ktoré obohatia stálu expozíciu plazov a obojživelníkov.
V zoologickej záhrade celkovo chovajú 150 vtáčích druhov a viac ako 580 jedincov.
Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) vníma výstavbu tunela Karpaty ako kľúčovú pre odbremenenie hlavného mesta od 250-tisíc kamiónov, ktoré Bratislavou mesačne prejdú.
"Po roku vo funkcii sme splnili časť sľubu. Podarilo sa nám veľmi pohnúť k tomu, aby sme rozostavali Slovensko. Dôkazom je, že sa nám podarilo vyhlásiť tendre na všetky súčasti D3 a posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, čo je veľmi významný krok k tomu, aby sme tieto úseky začali budovať," zhodnotil minister dopravy.
Ohľadom tunela Karpaty víta vydanie a právoplatné rozhodnutia EIA [proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, pozn. red].
"Vjazd do tunela Karpaty je zase významný krok k tomu, aby sme mali jedného dňa plnohodnotný obchvat Bratislavy. Pravdou je, že nám tunel umožní aj prepojenie Záhoria so zvyšnou časťou Slovenska, v neposlednom rade je to aj v budúcnosti prepojenie na Rakúsko a Česko," dodal Ráž.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) poznamenal, že odhad prepojenia s Viedňou je 20 minút.
Neopomenul, že od roku 2016 bol tunel posudzovaný a je veľmi rád, že sa rezort dopravy vysporiadal so všetkými námietkami. "Projekt považujeme vzhľadom na svoj rozsah za environmentálne udržateľný. Na druhej strane, ministerstvo životného prostredia určilo viac ako 150 pripomienok, ktoré budú musieť byť počas procesu zmonitorované alebo upravované," vysvetlil Taraba.
Podľa Ráža je pravdepodobné, že budú musieť hľadať na financovanie tunela externé zdroje a pre dokázanie ekonomickej návratnosti ho budú musieť zrejme vyňať z mýtneho systému. "Bude ho platiť len ten, kto ním pôjde," konkretizoval šéf rezortu dopravy.
"Megalomanské projekty, ktoré zahŕňajú základnú diaľničnú sieť republiky, ktorú nakreslili naši dedovia, sa snažíme dobudovať a nie úplne sa nám v tom darí. Veľakrát práve preto, lebo sme pápežskejší ako pápež, a to či už v stavebnom povoľovaní, procese EIA či vyvlastňovacích procesoch," dodal minister.
Taraba podotkol, že prepad stavebnej činnosti na Slovensku je výrazný. Víta preto aj postoj prezidenta Petra Pellegriniho k novému zákonu EIA, ku ktorému mala hlava štátu len dve pripomienky. "Výsledkom bolo, aby boli jasné termíny a aby sa zbytočne nenaťahovali procesy," ozrejmil minister životného prostredia.
V tejto súvislosti je rád, že sa do druhého čítania dostal aj nový stavebný zákon, ktorý bude garantovať, že zo Slovenska "nebude jeden z najhorších štátov, čo sa týka realizácie projektov". Veľa projektov sa podľa Tarabu nerealizuje preto, lebo investori nevedia získať povolenie.
Spomenul aj tunel Višňové, ktorý dodnes nie je pre prieťahy otvorený. "V roku 2012 sa Radičovej vláda rozhodla, že nám netreba rýchlo Višňové a pozastavili jeho budovanie. Keby nám v súčasnosti niekto dával cenovú ponuku ako v roku 2012, brali by sme to všetkým priehrštím," uzavrel Taraba.
Mimovládne neziskové organizácie (MNO) vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby prijalo kroky na zachovanie ústavov poskytujúcich hospicovú a paliatívnu starostlivosť.
"Úprimne sme zhrození katastrofálnym stavom, v akom dnes je hospicová a paliatívna starostlivosti na Slovensku. Ide o jednu z tých oblastí, kde vieme jednoznačne povedať, že aktivita mimovládnych neziskových organizácií plne nahrádza starostlivosť nášho štátu," uviedol predseda Komory MNO a podpredseda Rady vlády pre MNO Marcel Zajac.
Konštatoval, že vinou zle nastaveného systému je fungovanie hospicov ohrozené. Komora MNO vyzvala rezort zdravotníctva aj zdravotné poisťovne, aby prijali okamžité systémové riešenia na ich záchranu. Komora podporila požiadavky AHAPS na navýšenie ceny za ošetrovací deň na 230 eur.
"Tento krok zohľadňuje rastúce náklady a valorizáciu zákonných platov zdravotníckych pracovníkov," doplnila komora. Rovnako žiada zrušenie maximálnych zmluvných limitov pre hospice.
Aktuálne zmluvy so zdravotnými poisťovňami podľa nej stanovujú limity, ktoré neodrážajú reálne potreby pacientov. Štát by mal podľa nej vytvoriť podmienky na dodržiavanie zákonných povinností hospicov. Komora spresnila, že financovanie hospicovej starostlivosti je alarmujúco nedostatočné.
"Napríklad v roku 2023 jedno konkrétne hospicové zariadenie dostávalo priemerné mesačné platby vo výške 59-tisíc eur, pričom mesačné náklady dosahovali 115 941 eur. Tento obrovský deficit znemožňuje nielen pokrytie základných výdavkov, ale aj dodržanie zákonných povinností, ako sú mzdové nároky a personálne normatívy," uviedla.
Na zlú situáciu upozornili zástupcovia AHAPS a prevádzkovatelia hospicov na Slovensku začiatkom decembra. Informovali, že ak sa nezvýšia ceny za ošetrovací deň, hospice môžu čeliť zatváraniu.
Žiadajú tiež zrušenie finančných limitov zo strany zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne spresnili, že stanovenie výšky úhrady za lôžkodeň je v kompetencii ministerstva zdravotníctva.
Rezort reagoval, že na základe dát od hospicov môže cenu za ošetrovací deň v hospici prehodnotiť. Aktuálne je výška úhrady za ošetrovací deň stanovená cenovým opatrením vo výške 100 eur.
Zmluvné limity sú podľa poisťovne Dôvera pravidelne prehodnocované tak, aby v čo najväčšej miere vyhovovali požiadavkám poskytovateľov, potrebám poistencov a zohľadňovali finančné možnosti verejného zdravotného poistenia. Union zdravotná poisťovňa (ZP) deklarovala, že hospice majú v Union ZP bezlimitné prostredie takmer už rok - konkrétne od februára.
Všeobecná zdravotná poisťovňa v tomto roku zmluvné limity na základe reálnej produkcie v období január až máj upravila. Podľa poisťovne by mali byť limity pre hospice na základe týchto úprav dostatočné a nemalo by dochádzať k ich výraznému prekračovaniu.
Bývalý juhokórejský minister obrany Kim Yong Hyun bol zatknutý za svoju účasť na zavedení stanného práva.
Kim Yong Hyun sa pokúsil si siahnuť na život v noci z 10. na 11. decembra vo väzenskom stredisku v Soule. Podľa generálneho komisára Kórejskej nápravnej služby Shina Yong Haea zasiahli väzenskí pracovníci a zabránili mu v tom. Kim je momentálne v stabilizovanom stave.
Podľa agentúry AP, Kim Young Hyuna zatkli len niekoľko hodín pred incidentom po tom, čo súd v Soule vydal zatykač na základe obvinení z vedenia povstania a zneužitia svojich právomocí.
Je prvým vysokopostaveným usvedčeným človekom oficiálne zatknutým v súvislosti s nariadením o stannom práve, ktoré prezident Yoon Suk Yeol vydal 3. decembra. Toto nariadenie, prvýkrát za viac ako štyri desaťročia, vyvolalo ostrú kritiku opozície aj široké verejné protesty.
Podľa prokurátorov hrozí bývalému ministrovi obrany obvinenie zo vzbury, čo môže byť trestané smrťou. Zároveň čelí obvineniam, že v spolupráci s prezidentom Jun Sok-jolom koordinoval nasadenie vojenských a policajných síl do budovy parlamentu s cieľom zabrániť hlasovaniu o zrušení stanného práva.
Súčasná situácia v Juhokórejskej republike vyvoláva obavy z politického chaosu a oslabovania štátnych ustanovizní. Opozícia sa usiluje o odvolanie prezidenta a kritizuje zavedenie stanného práva ako protiústavné.
Novozvolený americký prezident sa počas sobotnej návštevy novootvorenej katedrály Notre-Dame vyjadril, že chce vyriešiť konflikt s Ruskom a vyzýva na okamžité prímerie, pričom Blízky východ nepovažuje za problém, ktorý by mal riešiť.
Donald Trump vyhlásil, že vyriešenie vojny na Ukrajine bude jeho hlavnou prioritou na medzinárodnej scéne.
„Myslím si, že musíme vyriešiť ukrajinský problém s Ruskom," povedal Trump pre francúzsky časopis Paris Match v rozhovore, uvádza agentúra AFP. Poukázal na množstvo obetí na oboch stranách.
Napätú situáciu na Blízkom východe označil za „menej zložitú". Podľa jeho slov sa však musí od začiatku svojho mandátu v januári budúceho roka zamerať aj na tento región.
Trump priletel do Paríža na sobotňajšie znovuotvorenie katedrály Notre-Dame po ničivom požiari v roku 2019. Návšteva Francúzska bola jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia a stretol sa s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.
„S prezidentom Zelenským sme mali dobré stretnutie," povedal Trump. Ukrajinský prezident v utorok uviedol, že je vďačný za Trumpovo „pevné odhodlanie" ukončiť vojnu na Ukrajine.
Trump v kampani pred novembrovými prezidentskými voľbami vyhlásil, že by ako prezident mohol ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín. V nedeľu na sociálnej sieti Truth napísal, že „by malo dôjsť k okamžitému prímeriu a mali by sa začať rokovania".
Zopakoval tiež svoju výzvu, aby Washington nezasahoval v Sýrii, kde dlhoročného prezidenta Bašára Asada cez víkend po nečakane rýchlej ofenzíve zvrhli povstalci. „Sýria sa bude musieť o seba postarať sama. My sa v Sýrii neangažujeme," spresnil.
Poslankyňa Národnej rady navrhuje, aby sa zákonodarcovia a iné osoby oprávnené vystúpiť v pléne museli v prípade podozrenia, že sú pod vplyvom alkoholu, podrobiť testu na prítomnosť alkoholu.
Martina Bajo Holečková (nezaradená) chce zmenu presadiť úpravou rokovacieho poriadku parlamentu. Avizovala, že osloví všetky poslanecké kluby so žiadosťou o podporu pre návrh.
"Môj návrh znie tak, aby predsedajúci, ktorý vedie schôdzu Národnej rady SR, bol povinný na návrh akéhokoľvek poslanca dať bezodkladne hlasovať o tom, že všetky osoby, ktoré sú prítomné v rokovacej sále s právom vystúpenia, sa podrobia testu na alkohol," priblížila s tým, že každý poslanecký klub by mohol delegovať vlastného zástupcu ako overovateľa.
Za návrh na vykonanie testu by podľa jej slov muselo zahlasovať aspoň 50 poslancov. "Osoby, ktoré by testami neprešli, by následne nemali právo vstúpiť do rokovacej sály," ozrejmila.
Poslankyňa zároveň hovorila o probléme s alkoholom na pôde Národnej rady. Spomenula svoju osobnú skúsenosť so zákonodarcami pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že keď sa alkohol netoleruje pri riadení auta, nemal by sa tolerovať ani pri riadení krajiny.
Najmenej milión ľudí je uväznených a zneužívaných napríklad v provincii Sin-ťiang v Číne, ruská spoločnosť poskytla zariadenie na rozpoznávanie tvári, vďaka ktorému došlo k prenasledovaniu demonštrantov.
Spojené štáty v utorok predstavili obchodné obmedzenia pre osem spoločností rátane dvoch čínskych a niekoľkých ruských. Pristúpili k tomu pre údajné porušovanie ľudských práv, uvádza agentúra AFP.
Ak týmto firmám americké spoločnosti plánujú dodávať tovar, potrebujú získať licenciu. Cieľom je „zabezpečiť, že technológie USA nebudú zneužité na porušovanie ľudských práv," ozrejmil vo vyhlásení námestník ministra obchodu pre priemysel a bezpečnosť Alan Estevez.
„Porušovanie ľudských práv je v rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Spojených štátov," dodal.
Medzi identifikovanými spoločnosťami so sídlom v Číne je Zhejiang Uniview Technologies. Americkí predstavitelia ju obviňujú z podieľania sa na porušovaní ľudských práv Ujgurov, moslimskej menšiny žijúcej prevažne v provincii Sin-ťiang, či iných etnických a náboženských menšín.
Skupiny na ochranu práv uviedli, že v tejto provincii je uväznených najmenej milión ľudí a sú vystavení rôznym formám zneužívania. Peking tieto obvinenia dôrazne popiera.
Ďalšou firmou je pekinská spoločnosť Zhongdun Security Technology Group, ktorá údajne vyvíja a predáva produkty umožňujúce bezpečnostným zložkám porušovať práva.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Číny Mao Ning v stredu uviedla, že sankcie sú „otvoreným a bezohľadným obmedzovaním čínskych high-tech spoločností pod zámienkou ľudských práv.... Odhaľuje to falošnú predstavu o tom, že USA chránia ľudské práva. V skutočnosti zbavujú Číňanov ich práv na rozvoj," povedala.
Ďalšie potrestané spoločnosti z Mjanmarska a z Ruska sa podľa USA podieľali na dodávkach komponentov mjanmarskej armáde. To jej umožnilo poškodzovať práva tamojších civilistov, vysvetlilo ministerstvo obchodu.
Zvyšné dve ruské spoločnosti zo zoznamu Kremľu poskytovali technológie na rozpoznávanie tvárí, ktoré sa následne zneužili pri identifikácii demonštrantov pri pokojných protestoch.
Dopravný podnik mesta Prešov má nového riaditeľa. Za posledný rok je už druhý. Bývalý riaditeľ Peter Davidov musel odísť z dôvodu nespokojnosti poslaneckých klubov s jeho vedením firmy. Do poslednej chvíle o ich zámere netušil.
Novým dočasným riaditeľom podniku sa v utorok stal bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Je Košičan, spolustraník primátora mesta Prešov Františka Oľhu z Demokratov. Dopravný podnik by mal viesť ako zastupujúci riadiaci pracovník do apríla 2025, keď by sa malo konať oficiálne výberové konanie na vedenie tejto spoločnosti.
Vo funkcii nahradil Petra Davidova, ktorého mestský parlament zvolil v septembri tohto roka. Davidov predtým vyšiel víťazne z výberového konania mesta Prešov.
Návrh na odvolanie Davidova predniesol na pondelkovom zastupiteľstve poslanec Ján Ahlers (kandidát SAS, PS, SPOLU, DS, ODS, Dobrá voľba, Umiernení). Žiadal odvolať súčasného riaditeľa, vymenovať nového predsedu predstavenstva a vymenovať členov predstavenstva mestskej firmy Dopravný podnik mesta Prešov (DPMP).
Dôvody uviesť nechcel, odkázal nás na primátora Františka Oľhu (Demokrati). Ten za dôvod odvolania Davidova označil dlhodobú nespokojnosť poslaneckých klubov s jeho prácou a tiež nedostatočnú komunikáciu.
Vo všeobecnosti sprevádzali Davidova viaceré kauzy, na ktoré upozorňoval najmä klub nezaradených poslancov mesta Prešov.
Bývalý riaditeľ bol podľa nich zodpovedný za obstaranie ôsmich autobusov bez súťaže, z ktorých väčšina bola nepoužiteľná pre zlý technický stav. Zmluva na ich prenájom vyšla DPMP na 439-tisíc eur. Spornou sa stala aj informácia o tom, že Davidov mal z dôvodu spôsobenej dopravnej nehody v minulosti prísť o vodičský preukaz.
Odvolaný riaditeľ DPMP Peter Davidov (vpravo). Na zasadnutie sa vrátil v popoludňajších hodinách, aby mal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu. Foto: redakcia
Počas jeho riadenia bolo obmedzených niekoľko desiatok spojov. Dôjsť malo aj k podpisu zmluvy za 427-tisíc eur s externou agentúrou z Bratislavy, ktorá mala pripravovať pre dopravný podnik projekty, pričom na tento účel existuje u jeho stopercentného akcionára organizácia - Rozvojová implementačná agentúra (RIA).
„Záchodový puč" a zajace z klobúka
Davidova odvolali hneď v úvode zastupiteľstva. Niektorí poslanci sa o jeho náhradníkovi Hirmanovi dozvedeli tesne pred hlasovaním, čo poslancovi Lukášovi Anderkovi (Nezávislý) pripomenulo „záchodový puč".
„Na toaletách sa vtedy vyberali predsedovia predstavenstiev. Teraz sa dohadujú na chodbách a nemyslím si, že je to správne. Za tri minúty sa mám rozhodnúť, či zahlasujem za nového riaditeľa,“ okomentoval nešťastný spôsob náhlej voľby.
Dodal, že ako prvý upozorňoval na to, že Davidov je krízový manažér, ktorý kam príde, tam spôsobí krízu. Je rád, že sa mení vedenie, no spôsob je pre neho neprípustný.
„Nesúhlasím s tým, aby ste tu vyťahovali mená ako zajace z klobúka. Oceňujem však snahu o nápravu chyby. Ďakujem, že ste pochopili, že ten človek tam nemá čo robiť,“ ozrejmil Anderko. Poslanec Martin Eštočák (Nezávislý) vyhodnotil podnik ako čiernu dieru s prevažne košickými zamestnancami.
Okrem iného vedeniu mestskej firmy vyčítal aj nedostatočné reagovanie na žiadosti o informácie, ktoré žiadal od podniku na základe infozákona. Predsedníčka klubu nezaradených Zuzana Ondrejčáková (Nezávislá) skonštatovala, že má v súvislosti s novým riaditeľom Hirmanom veľké očakávania.
Mestskí poslanci odvolali riaditeľa DPMP Petra Davidova. Foto: redakcia
„Sme radi, že tu došlo k nejakej zmene a je tu nejaká nádej. Pri predošlom riaditeľovi nebola žiadna. Bol tam rozvrat, vyplakávanie zamestnancov. Prosila som teda pána Hirmana, aby upokojil situáciu, pretože nespokojný zamestnanec, aj taký, ktorý je schopný, nepodá žiadny výkon. Potrebujeme, aby firma fungovala,“ skonštatovala po voľbe.
Primátor: Davidov urobil kus roboty
Primátor František Oľha doposiaľ ustál všetky Davidove kauzy a stál za jeho rozhodnutiami. Jeho prácu hodnotí pozitívne a v žiadnom prípade nie nezákonne. Dodal však, že všetko preverí kontrola. Výber z transparentného konania, z ktorého vzišiel Davidov, bol podľa neho dobrý, no poslancom sa nepáčil.
„Peter Davidov urobil kus roboty. Zabezpečil, že sme sa dostali do fázy, keď máme zazmluvnenú výstavbu depa. Zabezpečil, že máme v podniku dostatočný počet vodičov a aj nákup štyroch autobusov, ktoré sme schvaľovali na dnešnom zastupiteľstve. Jeho práca nespôsobila úpadok spoločnosti. O návrhu na jeho odvolanie som sa dozvedel dva dni pred zastupiteľstvom,“ uviedol primátor.
Hirmana navrhol z dôvodu, že bol nútený zabezpečiť kontinuitu vedenia firmy a s bývalým ministrom hospodárstva sa dobre pozná. „Bude pokračovať v tom, čo sa urobilo dobre a zlepší transparentnosť a komunikáciu s poslancami,“ informoval.
Davidov: Prekvapilo ma, že sa vedenie mesta nezastalo odvedenej práce
Samotný Davidov o svojom odvolaní do dňa konania mestského zastupiteľstva netušil. Podľa jeho slov si ho pred zasadnutím zavolal primátor a oznámil mu, že poslanecké kluby sa dohodli a zozbierali dostatočný počet podpisov na jeho odvolanie.
„Vzhľadom na to, že v minulosti som ja bol oslovený primátorom na túto funkciu, predpokladal som, že si ma aspoň zavolá a prediskutuje so mnou veci vopred. Viem, ako to v politike chodí, raz ste na stoličke a potom už nie. Hlasovanie prebehlo jednohlasne, o to viac som prekvapený, že ani primátor a ani viceprimátor Martin Ďurišin sa nezastali práce, ktorá bola odvedená v DPMP,“ povedal sklamane.
Peter Davidov. Foto: redakcia
Reagoval tiež na kauzy, ktoré sa s jeho menom spájajú. Prenájom nepoužiteľných autobusov hodnotí ako dobrý úmysel, ktorý mal vyriešiť problém s nedostatkom vozidiel. „Po prázdninách sme museli zabezpečiť autobusy. Prišli žiaľ v zlom stave, šesť z nich sme neprevzali. Ak by za tým niečo bolo, tak by vozidlá boli prebraté a platilo by sa za ne, či sú funkčné alebo nie,“ dôvodil Štandardu.
Výber externej firmy na poradenstvo pri projektoch vraj urobili na základe súťaže a rámcová zmluva bola na 430-tisíc eur s tým, že sa čerpá na základe čiastkových objednávok a na základe hodinovej sadzby. „Doterajšie plnenie z celkovej sumy bolo dvetisíc eur,“ dodal.
S tvrdením, že firma bola pod jeho vedením v rozvrate a odchádzali z nej zamestnanci, nesúhlasí. Za voľbou nového riaditeľa vidí príležitosť participovať pri budúcich investíciách spoločnosti. „Dedukujem z toho jednu vec, môžem sa len domnievať, že ide o manažment veľkej investície depa za takmer 40 miliónov eur. Na pozadí boli urobené nejaké nové dohody, že to nebude urobené tak, ako som to nastavil,“ myslí si.
Hirman: Uvidíme, čo nájdeme v zásuvkách
Za Karla Hirmana zahlasovalo napokon sto percent poslancov. Ich voľbu si nový dočasne poverený riaditeľ váži. „Verím, že nesklamem dôveru Prešovčanov. Stav v DPMP vnímam ako krízový. Zo slov mesta ako akcionára a poslancov som vyrozumel, že nespokojnosť s bývalým vedením zrela niekoľko týždňov,“ povedal bezprostredne po hlasovaní.
Jeho prvé kroky budú zamerané na detailné oboznámenie sa s problémami. „Pozriem sa na niektoré zmluvy, ktoré boli podpísané v poslednej dobe, a ktoré sú problematické. Uvidíme, čo nájdeme v zásuvkách. Mojou úlohou je zastabilizovať podnik do času riadneho výberového konania,“ povedal s tým, že personálne zmeny zatiaľ nepripúšťa.
Nový riaditeľ Karel Hirman má zastabilizovať situáciu v DPMP. Foto: redakcia
„Očakávam od ľudí výkon práce, za ktorú sú zodpovední. Taktiež kvalitu práce, etické správanie a v určitej miere lojalitu. Ostatné záležitosti ma nezaujímajú,“ uviedol. Či sa zúčastní v apríli 2025 výberového konania zatiaľ povedať nevedel.
Do aktuálneho zvýšenia cestovných lístkov už vzhľadom na dátum zasiahnuť nevie. Nový cenník má totiž začať platiť už od 1. januára 2025.
Kto je Karel Hirman?
Karel Hirman je slovenský banský inžinier, manažér, podnikateľ a konzultant v oblasti energetiky, publicista, ktorý bol od septembra 2022 do 15. mája 2023 ministrom hospodárstva ako nestraník vo vláde Eduarda Hegera.
Je čerstvým členom predsedníctva mimoparlamentnej strany Demokrati.
Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA (European Local Energy Assistance) financovaného Európskou investičnou bankou pre Prešovský samosprávny kraj.
Od 15. marca 2007 do roku 2014 pôsobil ako riaditeľ sekcie energetických činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR.
Pôsobil tiež ako externý poradca pre energetiku a energetickú bezpečnosť ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka a predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej a bol členom tímu európskych poradcov ukrajinskej vlády Volodymyra Hrojsmana pod vedením Ivana Mikloša.
Ako energetický poradca sa v minulosti podieľal na predvolebných programoch KDH a volebnej koalície strán PS/Spolu.
Plénum o legislatíve rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Úprava má do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva doplniť definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.
Parlament by sa v stredu mal venovať aj návrhu uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Podali ho koaliční poslanci. Kritizovali v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).
Tieto látky, ktoré potláčajú uvoľňovanie hormónov, sú určené pre deti, ktoré zvažujú zmenu pohlavia.
Podpredsedníčka vlády Emma Little-Pengally označila rozhodnutie za správne a zdôraznila, že ochrana maloletých musí byť prioritou.
Blokátory puberty boli doteraz dostupné v Severnom Írsku iba na lekársky predpis pre maloletých, ktorí boli zaradení do endokrinologického programu pre deti a dospievajúcich pred marcom 2020.
Pacienti v existujúcich liečebných programoch budú môcť v liečbe pokračovať, pričom lieky zostávajú dostupné aj na iné medicínske účely, napríklad pri predčasnej puberte.
Rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany zelených, ktorí obvinili vládu z nedostatočnej podpory LGBT komunity. Kritici žiadajú zverejnenie dôkazov, ktoré k zákazu viedli, a vyzývajú na stratégiu na riešenie nerovností, informuje stanica BBC.
Zákaz je motivovaný správou Cass Review, ktorá poukázala na nedostatok dôkazov o účinkoch blokátorov puberty. Správa bola kľúčovým faktorom, ktorý viedol k zákazu podporovanému naprieč politickým spektrom.
V zasiahnutej budove sa údajne nachádzali vysídlení Palestínčania, uviedli tamojšie úrady.
Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Z nemocničných záznamov vyplýva, že medzi zabitými je aj osemčlenná rodina vrátane štyroch detí, ich rodičov a dvoch starých rodičov.
Izrael sa v posledných týždňoch zameriava v boji proti militantom z Hamasu na severnú časť palestínskej enklávy. Miestni obyvatelia sa sťažujú na akútny nedostatok potravín a prudký nárast cien. Zdravotníci uvádzajú, že tisíce detí trpia podvýživou a pretrváva riziko hladomoru.
Ide o najvyšší počet vojenskej techniky v okolí Taiwanu za jediný deň od októbra, kedy miestne orgány spozorovali 153 kusov vojenskej techniky počas rozsiahlych vojenských cvičení komunistickej Číny.
Ministerstvo obrany uviedlo, že medzi vojenskou technikou bolo aj 11 vojnových lodí. Deň predtým informovalo, že v okolí ostrova zaznamenali 47 čínskych vojenských lietadiel a 12 lodí. Ministerstvo ešte v pondelok oznámilo, že jeho sily sú v stave vysokej pohotovosti.
Taiwan tvrdí, že Čína v súčasnosti rozmiestňuj približne 90 lodí pozdĺž takzvanej prvej ostrovnej reťaze spájajúcej Okinavu, Taiwan a Filipíny, v rámci najväčších námorných cvičení Pekingu za uplynulé roky.
Komunistická Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 uchýlila po porážke v občianskej vojne dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška. Odvtedy má nezávislú vládu, hoci Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne.
Volgograd sa potýka s haváriou kanalizačného potrubia, ktorá viedla k vzniku zamrznutých fekálnych útvarov pripomínajúcich stalagmity.
Incident sa odohral v pondelok, keď prasknuté potrubie spôsobilo únik odpadovej vody, ktorá zamrzla a vytvorila bizarné útvary
Volgograd má dlhodobé problémy s infraštruktúrou, pričom podobné havárie nie sú v meste výnimočné. V roku 2022 pri jednej z opráv kanalizácie slávnostný prejav starostu mesta narušila ďalšia fontána odpadovej vody len niekoľko metrov od miesta opráv, informuje Novaja Gazeta.
V rozhovore pre televíziu NBC News to v utorok povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Riabkov uviedol, že „nechce nič predbiehať". Takéto dohody podľa neho pomáhajú zlepšiť vzťahy medzi Ruskom a USA. Nová dohoda by podľa námestníka ruského ministerstva zahraničných vecí bola „zdravým krokom vpred, najmä na začiatku nasledujúcej administratívy" USA.
Rusko, Bielorusko a Spojené štáty, Nemecko, Poľsko, Slovinsko a Nórsko si v auguste v Ankare vymenili najväčší počet väzňov od konca studenej vojny. Na Západ v rámci výmeny zamierilo z Ruska a Bieloruska 16 ľudí, opačným smerom desať osôb – osem dospelých a dve deti.
Medzi prepustenými bol napríklad agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, ktorého nemecký súd odsúdil za vraždu na doživotie. V auguste 2019 za bieleho dňa v jednom z parkov v Berlíne neďaleko budovy parlamentu zavraždil bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.
Moskva prepustila napríklad amerického novinára Wall Street Journal Evana Gershkovicha, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana a novinárku stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovú. Ďalšími boli opozičný politik a nositeľ Pulitzerovej ceny Vladimir Kara-Murza a Iľja Jašin, spolupracovník Alexeja Navaľného.
Súčasťou rokovaní malo pôvodne byť oslobodenie samotného Navaľného, potvrdil Biely dom. Výmeny sa nedožil, pretože líder ruskej opozície zahynul vo februári v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom za nevyjasnených okolností.
Prezident Putin prišiel ôsmich navrátilcov osobne privítať na letisko Vnukovo v Moskve. Vyhlásil, že Rusko „na nich ani na minútu nezabudlo".
Deti ruských špiónov Anny a Arťoma Dulcevovcov, ktorých zatkli v Slovinsku, až do výmeny nič netušili o svojom pôvode. „Že sú Rusi, sa dozvedeli, až keď lietadlo s nimi a ich rodičmi odštartovalo z Ankary," krátko po výmene povedal hovorca Kremľa Peskov. Nevedeli preto ani po rusky a mysleli si, že sú Argentínčania, kde pôvodne ich rodičia získali krytie.
