Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci posunuli návrh reagujúci na výpovede lekárov do druhého čítania

Súčasťou legislatívy je návrh, že za mimoriadnu udalosť sa má považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej majú byť zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Návrh, o ktorom poslanci Národnej rady začali rokovať v stredu, posunuli do druhého čítania. Rokujú o ňom pritom v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh legislatívy súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

"Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. Mimoriadnu situáciu vyvolanú s danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní," ozrejmil rezort zdravotníctva, ktorý za úpravou stojí.

Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. "Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu," poznamenalo ministerstvo.

Rezort úpravu odôvodnil snahou o zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území Slovenska, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb.

"Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov," argumentovalo ministerstvo.

(tasr)

  |  

O problémových športových zákonoch bude parlament hlasovať až budúci rok

Na februárovej schôdzi sa bude hlasovať aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

Poslanci Národnej rady presunutím hlasovania tak odsúhlasili návrh na základe dohody koaličných strán Smer, Hlas a SNS.

Na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 4. februára, si poslanci presunuli aj rokovanie o návrhu uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Podali ho koaliční poslanci.

Kritizovali v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).

(tasr)

  |  

Šimkovičová: Exšéfka SNG Kusá si vyplácala odmenu v rozpore so zákonom

Pri rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie bolo 5,5 milióna eur určených na stavebné práce bez právneho dôvodu, zdôraznila ministerka kultúry.

Rezort kultúry informoval o výsledkoch auditu v Slovenskej národnej galérii (SNG). Zistili 26 nedostatkov, z toho päť vysoko závažných, ktoré môžu mať podľa ministerky trestnoprávnu dohru.

Šimkovičová uviedla, že rekonštrukcia SNG stála takmer 80 miliónov eur a bola v gescii rodinného príslušníka bývalej riaditeľky SNG Kusej. V roku 2005 uzavrela galéria zmluvu na opravu s ateliérom A B.K.P.Š., v ktorom je jedným z konateľov otec exriaditeľky Martin Kusý.

Zuzana Kusá sa stala riaditeľkou národnej galérie v roku 2010.

Kusá mala podpisovať zmluvy sama so sebou

„Takmer 5,5 milióna eur bolo uhradených za stavebné práce bez právneho dôvodu,“ poznamenala ďalej ministerka.

Závažné pochybenia sa týkali hlavne finančnej disciplíny, ozrejmil nový a dočasne poverený riaditeľ SNG Jaroslav Niňaj. „Oddelenie verejného obstarávania skonštatovalo, že suma zhruba 2,5 milióna eur, čo bola jedna z faktúr v rámci toho 5,5 milióna eur, nie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,“ poznamenal Niňaj a dodal, že peniaze boli aj napriek tomu vyplatené.

K rekonštrukcii SNG sa podpisovalo 11 dodatkov k zmluve spolu za 1,6 milióna eur. Tie už podpisovala Zuzana Kusá. Ich zameranie ministerstvo kultúry kritizuje.

"Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa nesmú podpisovať zmluvy, ktoré prinášajú prospech blízkym osobám, takže možno uvažovať, že to exšéfka galérie SNG porušila," myslí si Niňaj.

„Zmluvu o vytvorení a použití diela, na základe ktorej si pani Kusá vyplácala finančnú odmenu, bola v rozpore so zákonom podpísaná jej zástupkyňou, ktorá na to nemala platné oprávnenie,“ uviedla ďalej Šimkovičová.

Ministerka takisto kritizuje príliš širokú projektovú dokumentáciu. „Dokumentácia sa robila úplne na všetko vrátane takých banalít, ako záhradný domček, ktorý si celý môžete ísť kúpiť do niektorého z obchodov,“ poznamenala Šimkovičová. Kritizovala, že aj takéto malé objednávky boli v gescii firmy, kde je spolumajiteľom Martin Kusý.

Výsledky vnútorného auditu však ministerstvo kultúry zverejňovať nebude.

Aj po rekonštrukcii zateká a zamestnanci nepracujú

Poverený riaditeľ SNG kritizuje, že do galérie aj po rekonštrukcii zateká. Ohlásil uskutočnenie stavebno-technického auditu, ktorý zhodnotí, či sa chyba urobila v projekte, realizácii alebo v manažérskych rozhodnutiach. Dodal, že možno bude potrebná ďalšia oprava, ktorá bude stáť desiatky miliónov eur.

Takisto má byť problémom, že je ťažké určiť, kto v galérii naozaj pracuje. Niňaj priblížil, že má pochybnosti, či niektorí zamestnanci len neberú plat bez vykonávania práce. Na začiatok pracovného dňa sa zamestnanci prihlasujú na jednom z troch terminálov, pričom jeden podľa jeho slov nie je pod kamerou. „My nevieme, či sa prihlasujú práve traja zamestnanci alebo jeden zamestnanec s tromi kartami,“ priblížil.

Konštatoval tiež, že zamestnanci majú vedeniu brániť získavať dokumenty, ktoré potrebuje pre efektívnu správu galérie. „Všetci robia všetko pre to, aby sa ten ich sladký život nijakým spôsobom nemodifikoval,“ poznamenal Niňaj.

Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala upozornil, že niektorí pracovníci doslova ignorujú príkazy nadriadených. „Vnútorný audit preukázal, že tento dešpekt a neúcta sú odrazom aj predchádzajúceho fungovania v galérii a toho, že niektorí mali skvelý život, keď si robili, čo chceli a kedy chceli,“ povedal Machala.

Slovenská národná galéria má mať tiež príliš veľa zamestnancov. Menší počet zamestnancov na výstavnú plochu má mať aj viedenská a pražská národná galéria. Niňaj preto ohlásil uskutočnenie personálneho auditu a dodal, že plánuje prepúšťanie zamestnancov v rámci šetrenia financií v rezorte kultúry.

Portál Aktuality navyše informoval, že SNG bude meniť organizačnú štruktúru, pre ktorú príde v inštitúcii o miesto aj Alexandra Kusá. Tá sa po jej odvolaní z postu riaditeľky stala v galérii kurátorkou. Prepustených má byť aj sedem ďalších zamestnancov.

Šimkovičová odvolala Kusú 7. augusta 2024. Ministerstvo kultúry to vtedy odôvodnilo tým, že pristúpilo k jej odvolaniu pre neefektívne riadenie SNG.

Odvtedy sa na poste povereného riaditeľa národnej galérie vystriedali už traja poverení riaditelia. Najskôr Anton Bittner, potom Miloš Timko a teraz jej šéfuje Jaroslav Niňaj. Kedy sa bude konať výberové konanie na riadneho riaditeľa národnej galérie zatiaľ nie je známe.

O stanovisko sme požiadali aj Alexandru Kusú.

Huliakovci vyzývajú k odvolaniu Machalu z funkcie

Strana Národná koalícia/Nezávislí kandidáti sa v tlačovej správe vyjadrila, že hoci za väčšinou nekompetentných krokov stojí generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala, plnú politickú zodpovednosť za dianie na poli kultúry nesie ministerka Šimkovičová.

"Národná koalícia vyzýva ministerku Šimkovičovú, aby zvážila návrh na jeho odvolanie z funkcie a menovanie kompetentnej osoby," uvádza strana vo vyhlásení a vysvetľuje, že skupina koaličných poslancov už ukázala ministerke "žltú kartu" prostredníctvom nedávneho návrhu na jej odvolanie.

"Je jasné, že hlavným vinníkom a prvotnou príčinou tohto stavu je Andrej Danko, ktorý za posledný rok v parlamente rieši iba sám seba, svoje nereálne osobné ambície, a nie svoju ministerku kultúry a jej pôsobenie vo vedení rezortu. Vidíme, že stav Andreja Danka sa každým týždňom zhoršuje a svojim konaním pácha stále viac škody nielen v oblasti kultúry, ale aj v oblasti športu," uzatvárajú predstavitelia strany.

Národná koalícia ďalej uviedla, že v prípade, ak šéfka rezortu kultúry neprijme potrebné opatrenia, "nebude môcť počítať s podporou poslancov Národnej koalície v budúcnosti pri realizácii plnenia programového vyhlásenia vlády".

(lh, tasr)

  |  

V Teheráne a ďalších mestách Iránu sú kvôli nebezpečnému smogu zavreté školy, banky a úrady

Smogové prázdniny v minulosti trvali aj celý týždeň.

Pre „nezdravé" znečistenie ovzdušia ostanú 11. a 12. decembra doma študenti a štátni zamestnanci v niektorých častiach Iránu.

V Teheráne sú vysoké úrovne znečistenia pomerne bežné, v posledných dňoch sa tu však smogová situácia dostala na kritickú úroveň. Hlavné mesto sa nachádza na južnom úpätí pohoria Alborz. V súčasnom ročnom období sa tu prejavuje tepelná inverzia, ktorá dlhodobo udržiava nebezpečný smog nad Teheránom.

V stredu miestne médiá oznámili, že úroveň znečistenia dosiahla „nezdravú" úroveň s priemerným indexom kvality ovzdušia (AQI) 170, spresňuje agentúra AFP.

Zatvorené sú preto všetky múzeá a okrem niekoľkých špecifických pobočiek aj všetky banky. Dominantu mesta Milad Tower vysokú 435 metrov, nebolo v stredu ráno takmer vôbec vidieť.

Kriticky znečistené ovzdušie je aj v Isfaháne v strednom Iráne, Tabríze na severozápade a Ahváze na juhozápade krajiny, informovala štátna televízia.

Miestne médiá pripisujú znečistenie ovzdušia zastaranej priemyselnej infraštruktúre, starnúcemu vozovému parku a nekvalitnej nafte. V posledných týždňoch k tomu podľa vlády prispelo aj palivo v niektorých elektrárňach.

Iránsky minister zdravotníctva tiež uviedol, že znečistenie ovzdušia ročne spôsobuje približne 50-tisíc predčasných úmrtí.

V posledných rokoch už iránske úrady kvôli obavám o kvalitu ovzdušia opakovane zatvorili školy v Teheráne, v roku 2019 trvali smogové prázdniny celý týždeň.

(tasr)

  |  

V košickej zoologickej záhrade potvrdili vtáčiu chrípku

ZOO je od stredy pre verejnosť zatvorená.

Nákazu vírusom H5N1 u kačice druhu potápač prilbatý potvrdilo Národné referenčné laboratórium vo Zvolene. Pre verejnosť budú priestory zatvorené najmenej 21 dní v závislosti od ďalšieho vývoja nákazy. V areáli ruší vedenie ZOO všetky akcie plánované do konca roka. O zatvorení až do odvolania rozhodla Regionálna veterinárna a potravinová správa Košice mesto.

Potápač prilbatý, u ktorého vtáčiu chrípku potvrdili, je druh pôvodom zo Severnej Ameriky. Kačica sa na rybníku ZOO správala neobvykle a podozrenie chovateľov i veterinárneho lekára z nákazy sa potvrdilo.

"V košickej ZOO platia v týchto dňoch sprísnené pravidlá chovu. Inštalovali sme dezinfekčné rohože pri vstupe najmä pre zásobovanie, máme dezinfekčný brod, do krmiva pridávame viac vitamínov a podporných látok pre druhy ohrozené nákazou, ktoré žijú vo vonkajších expozíciách," uviedol zoológ Patrik Pastorek.

V pozmenenom režime pracujú aj chovatelia na úseku vtákov. Starostlivosť o vtáky je z hľadiska ošetrovania striktne rozdelená tak, aby sa zabránilo riziko prenosu. Od potvrdenia vtáčej chrípky platí tiež ochranné pásmo v okruhu troch kilometrov od ohniska výskytu.

"Pre záujemcov o stretnutie so zvieratami odporúčame navštíviť naše Centrum environmentálnej výchovy, tzv. ZooDom na Mojmírovej ulici 1 v Košiciach, ktoré je s výnimkou pondelka otvorené každý deň," konštatovala Malešová. Na piatok 20. decembra v centre pripravujú Deň otvorených dverí s kontaktnými zvieratami, ktoré obohatia stálu expozíciu plazov a obojživelníkov.

V zoologickej záhrade celkovo chovajú 150 vtáčích druhov a viac ako 580 jedincov.

(tasr)

  |  

Ráž: Projekt výstavby tunela Karpaty pri Bratislave získal rozhodnutie EIA

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) vníma výstavbu tunela Karpaty ako kľúčovú pre odbremenenie hlavného mesta od 250-tisíc kamiónov, ktoré Bratislavou mesačne prejdú.

"Po roku vo funkcii sme splnili časť sľubu. Podarilo sa nám veľmi pohnúť k tomu, aby sme rozostavali Slovensko. Dôkazom je, že sa nám podarilo vyhlásiť tendre na všetky súčasti D3 a posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, čo je veľmi významný krok k tomu, aby sme tieto úseky začali budovať," zhodnotil minister dopravy.

Ohľadom tunela Karpaty víta vydanie a právoplatné rozhodnutia EIA [proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, pozn. red].

"Vjazd do tunela Karpaty je zase významný krok k tomu, aby sme mali jedného dňa plnohodnotný obchvat Bratislavy. Pravdou je, že nám tunel umožní aj prepojenie Záhoria so zvyšnou časťou Slovenska, v neposlednom rade je to aj v budúcnosti prepojenie na Rakúsko a Česko," dodal Ráž.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) poznamenal, že odhad prepojenia s Viedňou je 20 minút.

Neopomenul, že od roku 2016 bol tunel posudzovaný a je veľmi rád, že sa rezort dopravy vysporiadal so všetkými námietkami. "Projekt považujeme vzhľadom na svoj rozsah za environmentálne udržateľný. Na druhej strane, ministerstvo životného prostredia určilo viac ako 150 pripomienok, ktoré budú musieť byť počas procesu zmonitorované alebo upravované," vysvetlil Taraba.

Podľa Ráža je pravdepodobné, že budú musieť hľadať na financovanie tunela externé zdroje a pre dokázanie ekonomickej návratnosti ho budú musieť zrejme vyňať z mýtneho systému. "Bude ho platiť len ten, kto ním pôjde," konkretizoval šéf rezortu dopravy.

"Megalomanské projekty, ktoré zahŕňajú základnú diaľničnú sieť republiky, ktorú nakreslili naši dedovia, sa snažíme dobudovať a nie úplne sa nám v tom darí. Veľakrát práve preto, lebo sme pápežskejší ako pápež, a to či už v stavebnom povoľovaní, procese EIA či vyvlastňovacích procesoch," dodal minister.

Taraba podotkol, že prepad stavebnej činnosti na Slovensku je výrazný. Víta preto aj postoj prezidenta Petra Pellegriniho k novému zákonu EIA, ku ktorému mala hlava štátu len dve pripomienky. "Výsledkom bolo, aby boli jasné termíny a aby sa zbytočne nenaťahovali procesy," ozrejmil minister životného prostredia.

V tejto súvislosti je rád, že sa do druhého čítania dostal aj nový stavebný zákon, ktorý bude garantovať, že zo Slovenska "nebude jeden z najhorších štátov, čo sa týka realizácie projektov". Veľa projektov sa podľa Tarabu nerealizuje preto, lebo investori nevedia získať povolenie.

Spomenul aj tunel Višňové, ktorý dodnes nie je pre prieťahy otvorený. "V roku 2012 sa Radičovej vláda rozhodla, že nám netreba rýchlo Višňové a pozastavili jeho budovanie. Keby nám v súčasnosti niekto dával cenovú ponuku ako v roku 2012, brali by sme to všetkým priehrštím," uzavrel Taraba.

(max)