Preskočiť na obsah
  |  

Hamas až do odvolania prestane púšťať izraelských rukojemníkov

Palestínska militantná skupina Hamas je presvedčená, že Izrael porušuje dohodu o prímerí.

Izraelský minister obrany Israel Katz reagoval, že svojím vyhlásením porušil dohodu o prímerí Hamas, a preto dal pokyn armáde, aby sa v Gaze pripravila na najvyšší stupeň pohotovosti a bránila izraelské komunity.

Hamas sa bráni, že od 19. januára, keď dohoda o prímerí nadobudla platnosť, Izrael odkladal návrat vysídlených Palestínčanov do severnej časti Gazy, zameriaval sa na obyvateľov Gazy vojenským ostreľovaním a streľbou a zastavil humanitárnu pomoc.

Palestínska skupina preto neprepustí ďalších rukojemníkov, kým Izrael "nesplní podmienky a nevyplatí kompenzácie za uplynulé týždne". Ďalšia výmena bola naplánovaná na sobotu.

Dva egyptské bezpečnostné zdroje agentúre Reuters uviedli, že sprostredkovatelia sa obávajú zlyhania dohody o prímerí.

(reuters)

  |  

Obavy z ciel v USA tlačia investorov do zlata, čo pôsobí na cenu

Cena zlata v pondelok vzrástla a dosiahla nové maximum. Nakrátko sa vyšplhala až na 2 935 dolárov (2843,99 eura) za uncu (31,1 gramu), čo bolo zhruba o 1,6 percenta viac ako minulý týždeň. Aktuálne sa cena ustálila nad úrovňou 2 900 dolárov za uncu.

Americký prezident Donald Trump počas víkendu oznámil zavedenie ciel vo výške 25 percent na všetok dovoz ocele a hliníka do USA nad rámec tých existujúcich. Tiež chce predstaviť plán odvetných taríf proti krajinám, ktoré uvalili clá na americký tovar.

Úderom polnoci 4. februára pritom vstúpili do platnosti clá vo výške desať percent na dovoz z Číny. Riziko ďalšej eskalácie preto poháňa dopyt po zlate. Analytici nevylučujú rast ceny zlata na 3 000 dolárov, ak obchodné napätie pretrvá.

(tasr)

  |  

Úrad vlády preverí projekt ministerstva práce na pomoc Ukrajincom

Kontrolóri preveria pri projekte "Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území Slovenska" najmä proces poskytovania a využívania prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Ide o národný projekt z dielne ministerstva práce. V rámci toho vyčlenil rezort v roku 2023 finančné prostriedky z fondov Európskej únie v celkovej výške 16,9 milióna eur konzorciu neziskových organizácií. Konzorcium vytvorila a viedla neziskovka Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava s jej piatimi partnermi.

Finančné prostriedky z fondov Únie konzorcium ďalej prerozdeľovalo ďalším 110 neziskovým organizáciám.

Slovensko od roku 2022, keď vypukla na Ukrajine vojna, poskytlo vysídleným osobám z Ukrajiny humanitárnu a integračnú pomoc. Premiér Robert Fico (Smer) nedávno spresnil, že v tej bude vláda pokračovať aj naďalej.

(tasr, max)

  |  

Prezident Peter Pellegrini je v Paríži, stretne sa aj s Macronom

V Elyzejskom paláci absolvuje oficiálnu večeru a bilaterálne rokovania. V utorok sa zúčastní na Globálnom akčnom samite o umelej inteligencii (AI), kde sa bude diskutovať o budúcnosti práce, inováciách a regulácii AI.

Slovensko spolupredsedá Globálnemu partnerstvu pre AI, ktoré má neformálne zasadnutie v rámci „Týždňa AI“. Súčasťou delegácie je aj štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Ivan Ivančin.

(tasr)

  |  

Fico žiada Muska o údaje o grantoch agentúry pre medzinárodný rozvoj pre Slovensko

Premiér Robert Fico (Smer) chce oddeliť užitočné a prospešné projekty od „hrubého zasahovania do vnútorných záležitostí SR“, žiada preto Elona Muska o sprostredkovanie dostupných údajov o dotáciách a grantoch poskytnutých rôznym subjektom v SR.

Ide o mimovládne organizácie, médiá a individuálnych novinárov pôsobiacich na Slovensku. „Len z neúplných verejných zdrojov je zrejmé, že Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) za pomerne krátke obdobie podporila tieto subjekty dotáciami vo výške niekoľko miliónov dolárov," skonštatoval premiér.

Fico považuje pripravované zrušenie americkej agentúry za dôležité pre Slovensko. S Muskom je pripravený sa osobne stretnúť a rokovať aj o slovensko-amerických projektoch.

Spomínaná agentúra financovala "humanitárne a rozvojové" programy vo viac ako 120 krajinách. V roku 2023 poskytla 72 miliárd dolárov zahraničnej pomoci, je cieľom redukčného programu podporovaného miliardárom Elonom Muskom. Ten plánuje ponechať iba 611 z 10-tisíc zamestnancov agentúry.

"Hniezdo marxistov"

Trump 7. februára označil USAID za skorumpovanú. „Korupcia je tam taká, aká sa málokedy vidí. Zatvorte to!“ napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Musk ju predtým nazval „hniezdom zmijí radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“, hoci deklarovaným cieľom je rapídne zníženie vládnych výdavkov.

Kritika od katolíkov

Caritas Internationalis, globálna katolícka charitatívna organizácia, odsúdila rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť financovanie agentúry. Podľa nej budú mať škrty „katastrofálny dosah“ na rozvojové krajiny.

Katolícke charitatívne organizácie, ktoré ňou boli čiastočne financované, varujú pred hromadnými prepúšťaniami a obmedzením pomoci pre najchudobnejších.

Musk dostal súhlas od prezidenta Trumpa

Elon Musk začiatkom februára oznámil, že prebiehajú práce na zrušení Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). Musk, ktorého prezident Donald Trump poveril vedením úradu pre efektivitu vlády (DOGE), tiež vyhlásil, že agentúra je „neopraviteľná“.

Zakladateľ spoločností Tesla či SpaceX to povedal na stretnutí s bývalým kandidátom na jeho post Vivekom Ramaswamym a republikánskymi senátormi Joni Ernstovou a Mikeom Leem. „Je neopraviteľná,“ Vyhlásil s tým, že prezident Donald Trump súhlasí s potenciálnym zrušením.

(tasr, reuters)

  |  

Ministerstvo školstva zavádza kompenzačný príspevok pre učiteľov

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR určilo spôsob vyplácania kompenzačného príspevku pre učiteľov a odborných zamestnancov.

Podporu získajú pedagógovia v Bratislavskom kraji, okrese Trnava a v Košiciach.

Výška príspevku bude od 60 do 130 eur mesačne v závislosti od situácie v danom regióne. Zamestnanci špeciálnych výchovných zariadení budú dostávať až 200 eur mesačne.

Cieľom opatrenia je stabilizovať zamestnancov škôl a zvýšiť atraktivitu profesie v oblastiach s nedostatkom učiteľov. Minister Tomáš Drucker zdôraznil, že ide o krátkodobé riešenie v rámci širšej reformy školstva.

Podľa analýz rezortu školstva chýbajú v niektorých regiónoch desiatky až stovky pedagógov. Najviac postihnuté sú odborné predmety a špeciálna pedagogika. Priemerný plat učiteľov na Slovensku dosahuje približne 80 percent priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čo je jeden z hlavných dôvodov ich odchodu zo školstva.

(tasr)