Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump uzavrel dohodu s Milbank, právnická obec v USA je rozdelená

Americký prezident Donald Trump oznámil, že dosiahol dohodu s právnickou firmou Milbank, ktorá mu počas jeho druhej vlády poskytne právne služby pro bono v hodnote minimálne 100 miliónov dolárov.

Dohoda je reakciou na výkonné nariadenia, ktoré Trump vydal proti kanceláriám zapojeným do súdnych sporov s jeho administratívou. Nariadenia im znemožňujú získať federálne kontrakty, odnímajú bezpečnostné previerky a obmedzujú prístup do vládnych priestorov.

Tento postup ostro kritizujú viaceré právnické firmy, ktoré zároveň podali žaloby. Tvrdia, že nariadenia sú odvetné a porušujú ústavné práva – konkrétne slobodu prejavu a spravodlivý proces.

Naopak, niektoré firmy ako Paul Weiss, Skadden Arps či Willkie Farr uzavreli s Trumpom podobné dohody ako Milbank, aby sa sankciám vyhli.

Kritici varujú, že prezident si tak vytvára sieť lojálnych právnikov a zasahuje do nezávislosti právnickej profesie. Federálne súdy zatiaľ platnosť časti nariadení pozastavili.

(reuters, max)

Minúta  |  

TikTok na roztrhanie: Záujem o kúpu má aj zakladateľ OnlyFans

Startup Zoop, ktorý vedie Tim Stokely – zakladateľ platformy OnlyFans, predložil v spolupráci s kryptonadáciou Hbar návrh na prevzatie aplikácie TikTok. Ich ponuku, podporovanú konzorciom investorov, tento týždeň oficiálne doručili Bielemu domu.

Cieľom podľa vyjadrenia spoluzakladateľa Zoop RJ Phillipsa nie je len zmena vlastníka, ale aj "nová paradigma", kde tvorcovia a ich komunity priamo profitujú z vytvorenej hodnoty. Zoop sa profiluje ako platforma pre rodinný a mainstreamový obsah, ktorá odmeňuje tvorcov podľa miery angažovanosti používateľov.

O TikTok sa v stredu prihlásil aj Amazon, ktorý údajne podal vlastnú ponuku, informoval New York Times. Očakáva sa, že prezident Donald Trump čoskoro rozhodne, ktorú z ponúk podporí.

Čínska spoločnosť ByteDance musí podľa amerického zákona TikTok predať do 5. apríla, inak jej hrozí z dôvodu národnej bezpečnosti zákaz činnosti v USA. Aplikáciu v krajine využíva až 170 miliónov používateľov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu: Čím dlhšie Hamas drží rukojemníkov, tým väčší bude tlak

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu oznámil, že izraelská armáda naďalej obsadzuje územia v Pásme Gazy. Cieľom je vyvinúť tlak na hnutie Hamas, aby prepustilo zostávajúcich izraelských rukojemníkov.

Izraelské jednotky podľa premiéra aktuálne operujú v oblasti bývalej židovskej osady Morag medzi mestami Chán Júnis a Rafah. Netanjahu vyhlásil, že kontrola nad touto oblasťou je rovnako dôležitá ako takzvaný filadelfský koridor na hranici s Egyptom, cez ktorý podľa Izraela prebieha pašovanie zbraní.

„Čím dlhšie bude Hamas odmietať prepustiť rukojemníkov, tým väčší tlak vyvinieme,“ povedal Netanjahu. V zajatí Hamasu je 58 ľudí, z toho podľa armády je 34 už mŕtvych.

Izrael obnovil boje v Gaze 18. marca po takmer dvojmesačnom krehkom prímerí. Minister obrany Jisrael Katz uviedol, že cieľom je „vyčistiť oblasť od teroristov“ a vytvoriť bezpečnostné zóny.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze od obnovy bojov zahynulo najmenej 1 066 ľudí, celkovo si vojna vyžiadala vyše 50-tisíc obetí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Francúzsko oznámilo reakciu na clá USA, eurokomisiu to pobúrilo

Európska únia plánuje podľa hovorkyne francúzskej vlády Sophie Primasovej odpoveď na nové americké clá do konca apríla. Reagovala tak na colné opatrenia, ktoré má americký prezident Donald Trump oznámiť v stredu večer.

Prvá odpoveď zo strany Únie má podľa nej prísť už v polovici apríla ako reakcia na existujúce clá na oceľ a hliník. Následne Európska komisia pripraví podrobnú analýzu a zverejní koordinovanú odpoveď aj pre ďalšie sektory.

Reakciu Paríža kritizoval hovorca Európskej komisie Olof Gill. "Francúzsko nehovorí v mene Európskej únie o obchodnej politike. My sme tí, ktorí to robia," odkázal. Hovorkyňa predsedníčky eurokomisie Paula Pinhová potvrdila, že Ursula von der Leyenová konzultuje odpoveď s európskymi lídrami.

Spojené štáty už zaviedli 25-percentné clo na oceľ, hliník a najnovšie aj na všetky dovážané automobily. Komisia preto zvažuje odvetné clá v hodnote až do 26 miliárd eur. Ich zavedenie odložili o dva týždne, aby sa otvoril priestor na prípadné rokovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Konkurencia pre Muskov Starlink štartuje satelitnú sieť Kuiper

Amazon oznámil, že ešte tento mesiac plánuje vypustiť prvých 27 satelitov v rámci budovania svojej satelitnej internetovej siete Project Kuiper. Ide o zásadný krok v rozvoji projektu, ktorý má konkurovať dominantnému systému Starlink Elona Muska.

Spoločnosť uviedla, že štart satelitov predstavuje začiatok operačnej fázy konštelácie, ktorej cieľom je zabezpečiť vysokorýchlostné internetové pripojenie v ťažko dostupných oblastiach sveta.

Projekt Kuiper je dlhodobo považovaný za najambicióznejší pokus narušiť súčasnú dominanciu Starlinku, ktorý má na obežnej dráhe už viac ako päťtisíc satelitov.

Amazon má do roku 2029 týmto projektom vyniesť na orbitu 3 236 satelitov a pokryť celý svet vysokorýchlostným internetom.

Projekty ako Starlink, Kuiper či OneWeb vedú k nárastu družíc na nízkej orbite a vyvolávajú otázky o preťažení vesmírneho priestoru.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA neprevezmú Grónsko, vyhlásila dánska premiérka

Premiérka Dánska Mette Frederiksenová v stredu priletela na trojdňovú návštevu tohto poloautonómneho územia Dánskeho kráľovstva. Po vystúpení z lietadla vyhlásila, že Spojené štáty Grónsko neprevezmú.

Vyhlásenie zaznelo v súvislosti s pretrvávajúcimi špekuláciami o záujme USA o strategický arktický ostrov.Frederiksenová zdôraznila, že Grónsko je súčasťou Dánska a bude sa rozhodovať samo o svojej budúcnosti.

Cieľom premiérkinej návštevy je posilniť vzťahy medzi centrálnou vládou a grónskou samosprávou. Okrem politických tém sa očakáva diskusia o obrane, klimatických zmenách a investíciách do infraštruktúry.

"Nepatríme nikomu. O svojej budúcnosti rozhodujeme sami," napísal pred pár dňami grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Reagoval tak na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý "na 100 percent" verí v získanie Grónska a že rokovania prebiehali "absolútne reálne".

Napätie zvýšila aj nedávna návšteva amerického viceprezidenta JD Vancea na vojenskej základni v Grónsku. Vance obvinil Dánsko, že nedostatočne zabezpečuje bezpečnosť ostrova, a navrhol posilnenie americkej prítomnosti.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.