Čína zahladzuje stopy. Farmy s divokými zvieratami sú prázdne

O pôvode koronavírusu SARS-CoV-2 v čínskom meste Wu-chan sa diskutuje celé mesiace. Hypotézy sú podľa Číny štyri. Prvá je, že vírus na človeka preniesol netopier, druhá predpokladá, že vírus na človeka prenieslo zviera, ktoré vírus predtým infikoval. Tretia hovorí o tom, že koronavírus sa mohol do Wu-chanu dostať s dodávkou zmrazeného jedla a štvrtá skúma možnosť úniku z Wu-chanského virologického inštitútu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pokladá za najpravdepodobnejší scenár, podľa ktorého prešiel vírus z netopiera na človeka cez tretiu bytosť, ktorá poslúžila ako hostiteľ. Táto teória má však trhliny.

Vírusy za sebou zanechávajú stopy. V prípade SARS1 sa podarilo počas štyroch mesiacov zistiť, že vírus preskočil z netopierov na cibetky a z nich na ľudí. Pri výskume MERS trvalo deväť mesiacov na preukázanie, že článkom medzi netopiermi a ľuďmi bola ťava. Pri SARS2, ktorý spôsobil pandémiu covidu, sa stále medzičlánok nepodarilo nájsť.

Stopy vraj vedú na farmy, tvrdí vedec, ktorý je v konflikte záujmov

Tím vedcov operuje s hypotézou, že sa vírus preniesol z čínskych fariem, ktoré dodávali na wu-chanský trh divoké a exotické zvieratá.

„Najpravdepodobnejšia hypotéza je, že sa vírus preniesol z netopierov alebo iného voľne žijúceho živočícha na zvieratá, ktoré sa mohli chovať na farmách. A odtiaľ sa preniesol na človeka a na trhovisko vo Wu-chane. Spolu s väčšinou členov misie zo strany WHO aj Číny si myslím, že to je ten najpravdepodobnejší scenár,“ opísal Peter Daszak, britsko-americký odborník na zoonózy [infekcie alebo ochorenia, k prenosu ktorých môže dôjsť priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi pozn. red.].

Na tomto mieste treba spomenúť, že Daszak nemusí byť najdôveryhodnejším zdrojom, nakoľko je v konflikte záujmov. Je šéfom organizácie EcoHealth Alliance, ktorá priamo financovala výskum koronavírusu vo Wu-chanskom inštitúte virológie. Ten je hlavný podozrivý v prípade teórie o laboratórnom pôvode koronavírusu.

Únik z laboratória sa medzičasom z konšpiračnej teórie preklopil na relevantnú možnosť. Niektoré médiá preto prepisujú titulky článkov, v ktorých sa z obhajcov tohto názoru vysmievali. Facebook zas prestal mazať príspevky s touto tematikou.

Farmy sú prázdne, hľadanie sa komplikuje

Stopy majú viesť na farmy v čínskej provincii Jün-nan, ktorá hraničí s Vietnamom, Laosom a Mjanmarskom. Tamojší farmári odchytávali a chovali divoké zvieratá, ktoré majú byť oným hostiteľom medzi netopiermi a ľuďmi.

Využitie exotických zvierať je rôzne. Používajú sa na mäso, kožušiny aj ako liek tradičnej čínskej medicíny. Denník Wall Street Journal upozorňuje, že práve tu by sa malo začať hľadať. Je tu jeden veľký problém: takmer všetky zvieratá sú preč.

Čínski chovatelia tvrdia, že všetky zvieratá zabili, predali alebo vypustili, pretože im čínski úradníci začiatkom minulého roka nariadili zastaviť obchod. „Vláda ich odkúpila a nechala všetky zabiť,“ uviedol 40-ročný farmár Yang Bo. „Museli sme prepustiť všetkých našich pracovníkov,“ dodáva.

Tá optimistická verzia by znela, že zrušenie fariem malo preventívne zabrániť šíreniu vírusu. Podľa vedcov však malo rozhodnutie o zabití zvierať padnúť až po ich dôkladnom testovaní. Ak aj k takémuto výskumu došlo, nebol zverejnený. Zistiť, či sa čínsky vírus preniesol na človeka z iného zvieraťa, môže byť podľa západných vedcov nemožné. Nedôvera medzi Čínou a väčšinou demokratického sveta sa preto prehlbuje.

Nedávna štúdia pritom ukázala, že na wu-chanskom trhovisku sa predávali aj štyri druhy zvierat, ktoré dokázateľne môžu prenášať koronavírus: cibetky, norky, jazvece a medvedíky čistotné. Podľa vedcov je preto potrebné testovať bývalých farmárov, zistiť, či boli infikovaní a ako narábali so svojím tovarom. Času nazvyš niet, koncentrácie protilátok slabnú.

Dôkazy sú nenávratne preč, hovoria odborníci

Hoci sa spätne javí zatvorenie fariem ako logický krok na ochranu verejnosti, malo sa podľa odborníkov uskutočniť inak. Samotné čínske úrady po vypuknutí ochorenia COVID-19 uviedli trhovisko vo Wu-chane ako zdroj nákazy. V januári preto trhovisko zatvorili a celé ho niekoľkokrát dezinfikovali. 

Vedci, ktorí skúmali najskoršie známe prípady, však tvrdia, že trh mohol byť skôr prvým ohniskom než miestom, kde sa vírus prvýkrát preniesol na človeka. Prvé objavené prípady s ním totiž nesúvisia. Wu-chanské nemocnice, ktoré zo začiatku prijímali najviac covidových pacientov, sa všetky nachádzali v blízkosti linky metra spájajúceho Wu-chanský inštitút virológie a letisko.

Uzatvorenie fariem, dezinfekcia trhov a nepretestovanie dotknutých farmárov žijúcich v divočine zabránili nájdeniu zvieraťa, ktoré mohlo byť článkom spájajúcim vírus medzi netopiermi a ľuďmi. Vo svetle aktuálneho vývoja si niektorí experti myslia, že vyšetrovanie bývalých fariem už nemá zmysel.

„Len ťažko bude možné dosiahnuť akýkoľvek pokrok bez vzoriek zvierat – potenciálnych medzihostiteľov – ktoré by sa odobrali v čase prvých prípadov COVID-19,“ uviedol Martin Beer, virológ v popredného nemeckého centra pre choroby zvierat Friedrich-Loeffler-Institut. Súčasné testy podľa neho neposkytnú žiadne užitočné informácie. Nebude možné zistiť, či sa pozitívny infikoval zvieraťom alebo iným človekom, ani či išlo o pôvodný variant.

Epidemiologička z Kolumbijskej univerzity Maureen Miller zastáva názor, že testovanie zvierat sa malo vykonať hneď na začiatku. Len tak je možné nájsť zviera, z ktorého sa vírus preniesol na človeka. „Stalo sa to tak dávno, že zrejme nikdy nebudeme vedieť, o ktoré zviera išlo,“ povedala.

Západní vedci obviňujú Čínu z netransparentného zverejňovania informácií. Ak totiž čínski vedci po vypuknutí pandémie zvieratá testovali, výsledky výskumu nezverejnili. Čínska národná komisia pre zdravie na tieto výčitky nereagovala. V posledných mesiacoch sa dokonca čínska komunistická strana prikláňa k tretej hypotéze o pôvode SARS-CoV-2 a tvrdí, že vírus pochádza zo zahraničia, napríklad z dovezených morských plodov. Peking stále popiera, že vírus unikol z čínskeho laboratória.

Ak by sa nepodarilo identifikovať zdroj nákazy, oveľa ťažšie by sa zabraňovalo tomu, aby sa koronavírus opäť rozšíril v ľudskej populácii. Oveľa ťažšie by sa tiež hľadali spôsoby, ako predísť budúcim pandémiám.