Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina bude 8. mája hlasovať o dohode o surovinách s USA

Ukrajinský parlament bude 8. mája hlasovať o ratifikácii dohody o nerastných surovinách, ktorú krajina podpísala so Spojenými štátmi začiatkom tohto týždňa.

Dohoda, podporovaná americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zabezpečuje USA zvýhodnený prístup k investíciám do ťažby ukrajinských prírodných zdrojov a podporu obnovy krajiny.

Cieľom Kyjeva je aj posilnenie vzťahov s Washingtonom, ktoré po januárovom nástupe Trumpovej administratívy ochladli.

Podľa poslanca Jaroslava Železniaka, ktorý dátum hlasovania zverejnil na Telegrame, kabinet vo štvrtok predložil návrh zákona na ratifikáciu dohody do parlamentnej databázy.

Prvá podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková uviedla, že Ukrajina chce dohodu ratifikovať čo najskôr, ideálne v najbližších týždňoch.

Premiér Denys Šmyhaľ zároveň parlament informoval, že dve ďalšie dokumenty súvisiace s dohodou sa týkajú len jej implementácie, a preto ich netreba ratifikovať.

(reuters, red)

Minúta  |  

Tragédia priniesla ovocie: Rezort vnútra vyhodnocuje telové kamery policajtov

Telové kamery, ktoré Policajný zbor testuje v Bratislave, Košiciach a najnovšie aj v Banskej Bystrici, sa podľa ministerstva vnútra osvedčili. Rezort ich hodnotí ako prínosné pre zvýšenie transparentnosti, ochranu verejnosti aj samotných policajtov. Zariadenia poskytla firma Axon bezodplatne.

Aktuálne finalizujú na ministerstve štúdiu uskutočniteľnosti, ktorej výsledky budú základom pre verejné obstarávanie v prípade plošného nasadenia telových kamier.

Zavedenie pilotného projektu nadväzuje na incident v Košiciach z novembra minulého roka, pri ktorom zomrel zadržaný muž po zásahu policajta.

Práve tento prípad posilnil požiadavky ľudskoprávnych expertov na zavedenie telových kamier ako bežného vybavenia policajtov. Tí pritom po telových kamerách policajtov volali roky.

Ministerstvo avizuje ďalší postup v závislosti od odporúčaní zo štúdie, ktorá má potvrdiť najmä efektívnosť, ako aj nákladovú primeranosť technológie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin údajne mení taktiku vojny: Zameriava sa na územia a ruskú ekonomiku

Nové spravodajské informácie naznačujú, že ruský prezident Vladimir Putin mohol zmeniť svoj bezprostredný cieľ vo vojne na Ukrajine.

Podľa CNN namiesto úplného ovládnutia krajiny sa teraz zameriava na udržanie už obsadených území a podporu ruskej ekonomiky.

Tento posun v stratégii vnímajú niektorí americkí a západní predstavitelia ako nádej na možnosť mierovej dohody, ktorú presadzuje administratíva Donalda Trumpa.

Putin však podľa USA zostáva nedôveryhodný a jeho ochota rokovať môže byť len taktická. Aj keby súhlasil s dohodou, pretrvávajú obavy, že by mohol vojnu neskôr obnoviť.

Navrhovaná dohoda by Rusku ponechala väčšinu dobytého územia, čo vyvoláva obavy u európskych spojencov.

USA údajne zvažujú uznať ruskú suverenitu nad Krymom a ďalšími štyrmi okupovanými oblasťami.

Napriek Trumpovej viere v Putinovu ochotu k mieru americkí politici a spravodajcovia varujú pred jeho taktikami a možným zavádzaním.

Putin podľa nich sleduje dlhodobý cieľ – oslabiť Ukrajinu a získať viac územia. Ukrajina trvá na bezpečnostných zárukách, aby predišla budúcej agresii.

(red)

Minúta  |  

Európski odborníci píšu Tarabovi: Zrušte plošný odstrel medveďov

Plošný odstrel 350 medveďov na Slovensku vyvolal ostrú kritiku 27 odborníkov z deviatich európskych krajín. V otvorenej výzve ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nom. SNS) žiadajú odstrel zrušiť.

Pod výzvou sú podpísaní odborníci z univerzít a výskumných inštitúcií z Poľska, Maďarska, Grécka či Holandska. Medzi signatármi sú aj experti na ochranu veľkých šeliem vrátane členov IUCN SSC Bear Specialist Group.

Slovenské opatrenie je podľa nich v rozpore s vedeckými poznatkami a môže vážne ohroziť dlhodobú životaschopnosť populácie medveďa. Genetické štúdie podľa organizácie Aevis odhadujú populáciu na Slovensku na približne 1 056 jedincov, zatiaľ čo poľovnícke odhady hovoria o 3 400 kusoch.

V kombinácii so stratami z dôvodu zrážok či pytliactva by odstrel znamenal úbytok až 500 kusov zvierat. Plošný odstrel podľa nich nie je účinný ani bezpečný a odporúčajú selektívne zásahy, ako aj zabezpečenie odpadkov či verejné vzdelávanie.

Apelujú aj na legislatívne zmeny a podporu poľnohospodárov postihnutých škodami.

(tasr, max)

Minúta  |  

Komín na Sixtínskej kaplnke je pripravený, blíži sa voľba nového pápeža

Vo Vatikáne vrcholia prípravy na konkláve, ktoré sa začne v stredu 7. mája a má za cieľ zvoliť nástupcu zosnulého pápeža Františka.

Na streche Sixtínskej kaplnky už vztýčili komín, ktorým kardináli svetu signalizujú výsledky hlasovania prostredníctvom farebného dymu – bieleho v prípade zvolenia, čierneho pri neúspechu.

Dym vzniká spálením hlasovacích lístkov s prídavkom špeciálnych chemikálií: chloristan draselný, antracén a síra pre čierny dym, alebo chlorečnan draselný, laktóza a chloroformová živica pre biely.

V prvý deň je naplánované len jedno kolo hlasovania, v ďalších dňoch dve kolá dopoludnia a dve popoludní. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

Teoreticky sa pápežom môže stať akýkoľvek pokrstený katolík, no v praxi ide vždy o člena kardinálskeho zboru. Hlasovať môžu len kardináli mladší ako 80 rokov v čase smrti predchádzajúceho pápeža.

(tasr, red)

Minúta  |  

Spolkový úrad na ochranu ústavy v Nemecku uznal AfD za extrémistickú

Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) v piatok oficiálne označil pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) za extrémistickú organizáciu, ktorá ohrozuje demokraciu.

Tento krok nadväzuje na predchádzajúce označenie niektorých častí strany, ako napríklad jej mládežníckeho krídla, za extrémistické a na celkové podozrenie z extrémizmu v roku 2021.

Nový status umožňuje spravodajským službám nasadzovať tajné sledovacie metódy, ako je nábor dôverných informátorov či odpočúvanie komunikácie.

Okrem sprísnenej kontroly sa očakáva aj negatívny dopad na verejný imidž strany, čo môže obmedziť jej schopnosť získavať nových členov, najmä v súvislosti s možnými zákazmi zamestnávania v štátnej správe.

Rozhodnutie prichádza po tom, ako sa AfD v februárových parlamentných voľbách umiestnila na druhom mieste, čo vyvolalo obavy z jej rastúceho vplyvu v nemeckej politike.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.