Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinské jednotky opäť útočia na Kursk, ide o jednu z najväčších ofenzív

Ukrajinská armáda podľa ruských vojnových blogerov podnikla v pondelok útok na ruský región Kursk.

Útok zahŕňal nočné raketové údery na mosty a ranný prechod mínovými poľami pomocou špeciálnych odmínovacích vozidiel, po ktorých nasledovali obrnené jednotky s vojakmi.

Boje sa sústredia na hraničnú oblasť, pričom Ukrajinci sa údajne pokúšajú preniknúť do Ruska v smere na obec Ťoťkino.

Ruský generálny štáb ešte minulý mesiac tvrdil, že ukrajinské jednotky z Kurska vytlačili a že Rusko buduje nárazníkovú zónu v oblasti Sumy.

K aktuálnym bojom sa zatiaľ oficiálne nevyjadrila ani ruská, ani ukrajinská strana. Správy o útoku priniesli viacerí známi ruskí blogeri vrátane „RVvoenkor“ a televízneho reportéra Alexandra Sladkova.

Vzhľadom na zdroje správ zostáva situácia nejasná, no naznačuje možný pokus Ukrajiny o ďalší prienik na ruské územie, čím by išlo o jednu z najväčších ofenzív cez hranicu od začiatku vojny.

(reuters, red)

  |  

Krádež medených káblov paralyzovala španielsku rýchlovlakovú sieť

Časť španielskej vysokorýchlostnej železničnej siete ochromili v nedeľu večer zlodeji káblov, ktorí ukradli medené vedenia na štyroch miestach v blízkosti Madridu.

Minister dopravy Oscar Puente označil incident za „vážny čin sabotáže“. Výpadok zasiahol spojenia do miest ako Sevilla a Malaga, pričom tisíce cestujúcich uviazli na staniciach, najmä na hlavnej madridskej stanici Atocha.

Deväť vlakov zostalo stáť medzi stanicami a mnohí cestujúci museli noc stráviť vo vlakoch. V pondelok obnovili len niektoré spoje do Toleda, zvyšok siete bol stále mimo prevádzky.

Železničný operátor Adif pracuje na výmene ukradnutých káblov a obnove služby. Prípad poukazuje na zraniteľnosť infraštruktúry, keďže trate vedú cez riedko osídlené oblasti.

Španielska vysokorýchlostná železnica je súčasťou vládneho úsilia o dekarbonizáciu verejnej dopravy, no čelí opakovaným incidentom – len minulý týždeň došlo k výpadku siete, ktorý taktiež uviedol vlaky do chaosu.

(reuters, red)

  |  

Kuffa: Lesný požiar v Tatrách podnietil plán obnovy protipožiarnych cvičení

Ministerstvo životného prostredia plánuje obnoviť výnimku na výcvik zásahov proti požiarom v národných parkoch, ktorá sa skončila v roku 2022. Dôvodom sú nedávne udalosti v Tatrách, kde vypukol rozsiahly požiar v Bobroveckej doline.

Štátny tajomník rezortu Filip Kuffa označil neprítomnosť takýchto výcvikov za vážnu chybu a zdôraznil potrebu systémovej prípravy na mimoriadne situácie. Podľa neho sú cvičenia kľúčové pre efektívny zásah v náročnom teréne, aký bol aj pri tomto požiari.

Enviroministerstvo plánuje spracovať protipožiarny projekt a zhodnotiť infraštruktúru v lesoch vrátane prístupových ciest. Kuffa upozornil, že bezpečný prístup záchranných zložiek nesmie byť v rozpore s ochranou prírody.

Požiar v Tatrách vznikol 3. mája v nadmorskej výške 1 300 m v kalamitnom území, pričom jeho hasenie sťažoval náročný terén. Ministerstvo chce preto na základe tejto skúsenosti zlepšiť pripravenosť na podobné situácie.

(tasr, max)

  |  

PS žiada pre možné zneužívanie eurofondov na haciendy poslanecký prieskum v PPA

Haciendy v Malante či Sebechleboch čelia podozreniam. V uplynulých dňoch sa začali šíriť správy, že honosné stavby využívajú len "vyvolení" ľudia prepojení na vládnych predstaviteľov napriek ich financovaniu z peňazí Európskej únie určených na rozvoj cestovného ruchu. "Sú obohnané plotmi, múrmi, nikoho tam nepustia, neubytujú," spresnil líder PS Michal Šimečka.

Straník a poslanec Ján Hargaš sa na jednu z týchto lokalít išiel pozrieť. Okrem prevádzkara tam podľa neho nikto nebol. "Začal si s niekým písať cez telefón a potom si spoza rohu fotil naše auto," ozrejmil.

Podľa Hargaša preto zvolajú výbory Národnej rady - európsky a poľnohospodárky - a budú žiadať poslanecký prieskum na pôde Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA).

Europoslanci za PS Lucia Yar a Michal Wiezik podotkli, že už požiadali eurokomisiu, Európsky úrad pre boj proti podvodom i Európsku prokuratúru o pomoc. Rovnako chcú iniciovať nezávislé vyšetrovanie pre zneužitie eurofondov a navrhujú tiež spoločné vypočúvanie kompetentných v Európskom parlamente.

(max)

  |  

SAV analyzuje mRNA vakcíny, výsledky chce dodať do konca júna

Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (SAV) potvrdilo, že poverenie vlády na vypracovanie analýzy mRNA vakcín proti COVID-19 bude realizovať s dôrazom na odbornosť, transparentnosť a vedeckú integritu.

Správu má dokončiť do 30. júna 2025, čo podľa SAV predstavuje veľmi krátky čas vzhľadom na šírku a nepresnosť zadania.

Cieľom je analyzovať vzorky vybraných šarží vakcín, najmä z pohľadu prítomnosti DNA a iných látok, a vypracovať odborný posudok ich možného vplyvu na ľudské zdravie.

Poverenie vyplýva z uznesenia vlády z apríla tohto roku, ktoré uložilo ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas) požiadať SAV o túto odbornú úlohu.

Centrum deklaruje, že urobí všetko pre dodržanie termínu a kvalitné spracovanie úlohy, hoci upozorňuje na náročnosť a rozsah zadania.

Cieľom analýzy je poskytnúť verejnosti a kompetentným orgánom objektívne vedecké údaje o bezpečnosti vakcín používaných na Slovensku počas pandémie.

(tasr, red)

  |  

Izraelské útoky v Gaze zabili 19 ľudí, medzi obeťami sú ženy a deti

Najmenej 19 mŕtvych a niekoľko zranených si vyžiadali dva izraelské nálety v Pásme Gazy, oznámila tamojšia civilná obrana.

Prvý útok zasiahol tri apartmány pri meste Gaza a spôsobil smrť 15 ľudí, pričom zranenia utrpelo desať ďalších, prevažne žien a detí.

Druhý nálet v meste Bajt Láhijá usmrtil štyri osoby a zranil ďalšie štyri. Izraelská armáda sa k útokom bezprostredne nevyjadrila.

Po marcovom obnovení ofenzívy Izrael zintenzívnil letecké i pozemné operácie a zároveň udržiava blokádu humanitárnej pomoci do Gazy.

Podľa izraelských zdrojov majú tieto kroky donútiť Hamas k prepusteniu zvyšných rukojemníkov.

Z pôvodných 251 zajatcov zo 7. októbra 2023 zostáva podľa izraelskej armády 59 stále v zajatí, z toho 35 považujú za mŕtvych.

Októbrový útok Hamasu, ktorý si vyžiadal vyše 1 200 izraelských obetí, spustil rozsiahlu vojnu. Podľa palestínskych zdrojov si odveta vyžiadala už vyše 52-tisíc mŕtvych, prevažne civilistov.

(tasr, red)