Preskočiť na obsah
  |  

Zomrel jeden z posledných účastníkov SNP, do boja nastúpil ako 16-ročný

Vo veku 97 rokov zomrel v nedeľu nadránom František Orlovský, jeden z posledných priamych účastníkov Slovenského národného povstania (SNP).

Správu o jeho úmrtí potvrdil Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Orlovský sa narodil v roku 1928 v obci Lemešany a do protifašistického odboja sa zapojil ako len 16-ročný dobrovoľník ešte pred vypuknutím SNP 29. augusta 1944.

Pôsobil v partizánskom oddiele, kde sa aktívne zúčastnil bojov proti nemeckým jednotkám. Neskôr pokračoval vo vojenskej službe ako profesionálny vojak.

Za svoje pôsobenie počas Povstania, zodpovedný výkon vojenského povolania a dlhoročnú verejnú činnosť mu bolo udelených viacero vyznamenaní vrátane tých zo zahraničia.

"Moje rozhodnutie začleniť sa do odbojovej činnosti ovplyvnili viaceré okolnosti a atmosféra, ktorá sa vytvorila v Baťovanoch. Vtedy sa vracali vojaci z východného frontu a rozprávali o zverstvách, ktoré Nemci páchali na nevinných civilných obyvateľoch v okupovanej časti Sovietskeho zväzu. Boli to desivé príbehy, ktoré vo mne vyvolávali vzdor a nenávisť voči nacistickým hrdlorezom," opísal svoje spomienky podľa Členov a sympatizantov SZBP.

(tasr, max)

  |  

Nagel: ECB by sa nemala ponáhľať s ďalším znižovaním úrokových sadzieb

Prezident nemeckej Bundesbanky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Joachim Nagel v pondelok vyhlásil, že ECB by sa nemala ponáhľať s ďalším znižovaním úrokových sadzieb, aj keď inflácia v eurozóne klesla na cieľovú úroveň dve percentá.

Nagel zdôraznil, že centrálna banka by mala naďalej rozhodovať na základe aktuálnych údajov a zachovať si maximálnu flexibilitu, keďže ekonomické prostredie je mimoriadne neisté a môže sa rýchlo zmeniť. 

Od júna minulého roka ECB znížila sadzby už osemkrát, pričom posledné zníženie na dve percentá nasledovalo po tom, čo inflácia v rámci eurozóny klesla v máji na 1,9 percenta. 

Trhy aktuálne očakávajú najviac ešte jedno ďalšie zníženie do konca roka, pravdepodobne na 1,75 percenta.

Nagel upozornil, že vývoj cien môžu ovplyvniť ceny energií, obchodné napätie s USA či fiškálne plány Nemecka, preto by Európska centrálna banka nemala vopred signalizovať ani pauzu, ani ďalší pokles sadzieb. 

Súčasná úroveň sadzieb je podľa neho neutrálna a neobmedzuje ekonomickú aktivitu. 

Európska centrálna banka očakáva, že inflácia sa v najbližších rokoch bude pohybovať blízko cieľa. Očakávania sú, že v roku 2025 na úrovni dvoch percent, v roku 2026 klesne na 1,6 percenta. 

Nagel preto odporúča opatrnosť a postupné rozhodovanie na každom ďalšom zasadnutí.

(tasr, reuters, red)

  |  

Trump Tel Avivu: Chameneího nezabíjajte, ešte je šanca na mier

Donald Trump sa postavil proti údajnému izraelskému plánu zabiť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Hosejního Chameneího.

Podľa informácií portálu Politico prezident naliehal na izraelských lídrov, aby vodcu neodstránili, hoci medzi Izraelom a Iránom naďalej prebiehajú vzdušné útoky.

Trump zdôraznil, že diplomacia ešte nie je mŕtva a varoval pred ďalšou eskaláciou násilia. Na sociálnej sieti Truth vyzval Irán, aby dosiahol dohodu „skôr než z neho nič nezostane“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol potvrdiť existenciu takýchto rozhovorov, no nepoprel, že zmena režimu v Iráne je cieľom.

Izraelský veľvyslanec v USA Yechiel Leiter naznačil, že ak niekto podporuje zničenie Izraela, nemal by byť vylúčený zo zoznamu možných cieľov. Izrael vykonal útoky na iránske jadrové zariadenia a zabil niekoľkých vedcov.

Napätie v regióne rastie, no Trumpova výzva na mier naznačuje, že Washington zatiaľ nepodporuje otvorené zlikvidovanie iránskeho vedenia.

(politico, lup)

  |  

Vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie v prípade smrti Lučanského

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) odmietol koncom apríla trestné oznámenie v prípade smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského vo väzbe. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová. Na prípad upozornil portál Aktuality.sk.

Rozhodnutie vyšetrovateľa nie je právoplatné. „Proti predmetnému uzneseniu bola dňa 19. mája 2025 zo strany oznamovateľa doručená sťažnosť, o ktorej ešte prokurátor nerozhodol,“ spresnila hovorkyňa.

Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

Vyšetrovateľ ÚIS trestné stíhanie v septembri 2023 zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnený zástupca poškodenej rodiny Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor minulý rok vo februári zamietol. Radačovský následne podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.

Generálna prokuratúra (GP) SR minulý rok v júli potvrdila, že v prípade Lučanského smrti nezistil prokurátor GP protiprávne úmyselné či nedbanlivostné konanie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Radačovský minulý rok na jeseň informoval o novom podaní na policajnú inšpekciu, ktoré ako splnomocnený zástupca urobil v mene poškodenej rodiny. Dôvodom boli podľa neho nové skutočnosti.

(tasr, red)

  |  

OSN radikálne obmedzuje humanitárnu pomoc, milióny ľudí bez podpory

OSN výrazne obmedzuje svoje globálne humanitárne plány pre najhlbšie škrty vo financovaní v histórii.

Organizácia aktuálne žiada o financovanie vo výške 29 miliárd dolárov, čo je výrazne menej oproti pôvodným 44 miliardám dolárov, ktoré požadovala ešte v decembri.

Spojené štáty americké, ktoré boli kedysi najväčší svetový darca, zmrazili po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu všetku zahraničnú pomoc.

Táto situácia podľa tvrdení OSN spôsobila chaos v oblasti humanitárnej pomoci.

Príspevky znížili aj ďalšie darcovské štáty, najmä pre neisté hospodárske vyhliadky.

OSN zatiaľ v tomto roku získala len 5,6 miliardy dolárov, teda 13 percent zo sumy, ktorú žiadala.

Humanitárne krízy v Sudáne, Pásme Gazy, Konžskej demokratickej republike a Mjanmarsku sa pritom naďalej zhoršujú.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí preto bude prioritizovať pomoc najnaliehavejším oblastiam, aby s obmedzenými zdrojmi zachránil čo najviac životov.

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher označil situáciu za „brutálnu matematiku“, keďže mnoho ľudí nedostane potrebnú pomoc.

(tasr, red)

  |  

Ceny nehnuteľností na Slovensku rastú najrýchlejšie za posledné dva roky

Ceny nehnuteľností na Slovensku v 1. štvrťroku 2025 po revízii dát vzrástli medziročne o 12,2 percenta, čo znamená, že rástli najrýchlejšie od 3. štvrťroku 2022.

Výraznejšie zdražovanie zaznamenali existujúce nehnuteľnosti (+12,4 percenta), zatiaľ čo ceny nových nehnuteľností rástli pomalšie (+11,2 percenta).

Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že realizačné ceny medziročne vzrástli vo všetkých ôsmich krajoch, od 7,3 percenta v Trnavskom kraji po 18,5 percenta v Nitrianskom kraji.

Dvojciferný rast cien evidovali aj Prešovský, Bratislavský a Žilinský kraj.

Vo väčšine regiónov rástli rýchlejšie ceny existujúcich nehnuteľností, pričom v Bratislavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji presiahol rast 15 percent.

V dlhodobom porovnaní sa domy a byty predávali za dvojnásobok cien oproti roku 2010, pričom ceny nových nehnuteľností stúpli za 14 rokov o viac ako 70 percent.

Pri existujúcich nehnuteľnostiach ceny vzrástli až o 115 percent. 

Medzikvartálne vzrástli aj ceny za realizáciu stavby a to o 2,1 percenta.

Najvyšší rast v tejto kategórii zaznamenal Trnavský kraj (4,9 percenta).

Vo väčšine regiónov rástli rýchlejšie ceny starších nehnuteľností, avšak v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji viac rástli nové nehnuteľnosti.

(tasr, red)