Odkaz z Brezna k reforme: Ak by sa tam zrušila pôrodnica, aj polovica žien by možno rodila počas cesty do inej

Nemocnica v Brezne prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou, v ktorej plánuje pokračovať. Nakúpila početné prístroje a z eurofondov vybudovala urgentný príjem prvého typu. Z hľadiska materiálno-technického vybavenia a personálneho obsadenia nebola na tom breznianska nemocnica nikdy v minulosti lepšie. Toto všetko môže byť márne. Podľa uniknutých informácií by sa mohla v rámci reformy z dielne ministerstva zdravotníctva transformovať na nižšiu, takzvanú komunitnú úroveň. Čo by to pre nemocnicu znamenalo? Na otázky Štandardu odpovedá právnik a hovorca nemocnice Karol Vojtko.

Nemocnica s poliklinikou Brezno má sedem lôžkových oddelení – od gynekologicko-pôrodníckeho cez chirurgické až po oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM), ktoré využívajú aj covidoví pacienti. Viete si predstaviť, že by sa vaša nemocnica zmenila na komunitnú a slúžila vyslovene na následnú a rehabilitačnú starostlivosť?

Nevieme si to predstaviť. Myslíme si, že by sa tým ohrozilo poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti v našom regióne, keďže vyše 95 percent našich hospitalizácií má akútny charakter. Naša nemocnica patrí do pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, kam patrí ďalších 35 nemocníc, medzi inými aj veľké univerzitné a fakultné nemocnice. Patrí tiež medzi centrá poskytujúce nepretržitú intravenóznu trombolýzu u pacientov s diagnózou náhlej cievnej mozgovej príhody a prevádzkuje urgentný príjem prvého typu. Tieto faktory považujeme za rozhodujúce pri zachovaní všetkých doterajších pracovísk nemocnice. Naša nemocnica je ideálna na pretransformovanie sa na druhú úroveň nemocníc, ktorú reforma z dielne ministerstva zdravotníctva nazýva „regionálnou úrovňou“.

Riaditelia nemocníc v Banskobystrickom samosprávnom kraji mali v auguste stretnutie s ministrom zdravotníctva. Dostali ste prísľub, že Brezno bude mať naďalej akútnu nemocnicu?

O konkrétnej kategorizácii nemocníc sa tam nehovorilo. Nikto nám nepovedal, či budeme komunitnou alebo regionálnou nemocnicou.

Dozvedeli ste sa aspoň, kedy sa definitívne uskutoční toto rozhodnutie?

Nevieme, kedy to presne bude. Avšak podľa návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní, ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví prvú klasifikáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti najneskôr do 15. januára 2022. Zatiaľ však ide len o legislatívny návrh, ktorý ešte nebol prijatý.

Tento zákon sa má schváliť do konca tohto roku, takže to môžeme uzavrieť tak, že dovtedy sa to určite dozviete.

Áno, zatiaľ sa predbežne držíme toho termínu do 15. januára 2022. Na tento zákon nadväzuje aj množstvo podzákonnej právnej úpravy. Tá je rovnako dôležitá ako sám zákon, nakoľko definuje rôzne podmienky a kritériá, ktoré majú nemocnice spĺňať na ich zaradenie do tej-ktorej siete. Sme za reformu zdravotníctva, ale takú, ktorá sa vykoná postupnými systematickými krokmi, ktoré budú vychádzať zo súčasného reálneho stavu slovenského zdravotníctva a budú postupne systematickými krokmi smerovať k želateľnému stavu, ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti akútnej, ale i následnej doliečovacej a rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti.

Nepochybujeme, že táto reforma ministerstva zdravotníctva je dobre mienená. Obávame sa však, že stav nášho zdravotníctva zhorší.

Prečo?

Lebo príliš umelo a silovo zasahuje do viacerých jeho zložiek.

Príklad?

Slovenské zdravotníctvo čelí v súčasnosti personálnemu nedostatku. Ak nejaká nemocnica z dôvodu jej transformácie na lokálnu úroveň pozatvára akútne oddelenia, najmä operačné odbory, odkadiaľ zoženie personál na poskytovanie doliečovacej a rehabilitačnej starostlivosti? Veľa zdravotníkov zo zrušených pracovísk určite odíde, či už do zahraničia, dôchodku alebo do súkromnej praxe.

Prejdime k oddeleniam. Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva by sa mali zachovať tie pôrodnice, ktoré spravia minimálne 800 až 1000 pôrodov. Spĺňa Brezno túto podmienku?

Nespĺňa. V súčasnosti mávame ročne vyše 500 pôrodov. V 80. a 90. rokoch bolo v tomto regióne vyše tisíc pôrodov ročne, ale v súčasnosti čelíme populačnému poklesu. Brezno malo pred 20 rokmi okolo 27-tisíc obyvateľov, dnes má len niečo vyše 20-tisíc. Vyľudnil sa okres a s tým klesli aj pôrody.

Viete si predstaviť, že by ste o túto pôrodnicu prišli?

Nie, vôbec si to nevieme predstaviť. Naša nemocnica bola viackrát ocenená v rámci kraja ako najlepšia pôrodnica. Má určitý rodinný charakter a budúce rodičky tu majú súkromie a dostatočnú starostlivosť zo strany lekárov aj zdravotných sestier. Vo veľkých fakultných nemocniciach pripomínajú pôrody akoby pásovú výrobu, ale u nás si môže matka viac vychutnať nerušený čas s dieťaťom. Zachovanie menších pôrodníc má podľa nás veľký zmysel. Podmieňovať ich existenciu len počtom pôrodov nie je rozumné a správne.

Prečo?

Všetci naši pôrodníci, gynekológovia, majú pracovné skúsenosti aj z iných slovenských nemocníc vrátane fakultných nemocníc. Zdravotnícky personál neraz vykonáva napríklad ústavné pohotovostné služby u nás, ale aj inde. Je to forma privyrobenia si najmä zamestnancov väčších nemocníc, ktoré až tak netrpia nedostatkom personálu a nám to veľmi pomáha zabezpečovať nepretržitú prevádzku. Podľa nás v menších pôrodniciach riadne pokrytých kvalifikovaným  personálom nedochádza k tomu, že daný pôrodník je menej kompetentný preto, lebo robí menej pôrodov. Keďže daný pôrodník môže pracovať na rôznych miestach, neraz vykoná oveľa viac pôrodov, ako naňho pripadá len číslo z určitej pôrodnice.

Ministerstvo sa obhajuje, že podľa štatistík je v pôrodniciach s nízkym počtom pôrodov vyšší počet cisárskych rezov, čo je jeden z rizikových faktorov pôrodu. Vaším protiargumentom teda je, že pôrody u vás robí lekár, ktorý ich v konečnom dôsledku spraví viac, keďže pracuje aj v inej nemocnici?

My chceme len v jednoduchosti poukázať na to, že toto kritérium je umelé a nemá až takú výpovednú hodnotu, aby rozhodlo o existencii pôrodnice. Každú pôrodnicu je potrebné posúdiť individuálne. Nemáme ich až tak veľa, aby nejaká pracovná skupina ministerstva zdravotníctva nemohla každú pôrodnicu vyhodnotiť osobitne a komplexne a nie nejakým umelo stanoveným číslom pôrodov. Všetko je o kvalifikácii a skúsenostiach personálu. Ak niekde nemajú kvalifikovaný personál so skúsenosťami, samozrejme, môže skôr dôjsť k nejakému pochybeniu, respektíve k zvoleniu nie celkom optimálnej cesty pôrodu.

Prečo o ňu tak veľmi bojujete? Čo by znamenalo, ak by sa pôrodnica v Brezne zrušila?

Časová dostupnosť napríklad z Telgártu, východnej obce nášho okresu, do našej nemocnice je 50 minút, z Pohorelej je to asi 35 minút. Pri prvorodičke je prvá pôrodná doba dlhšia, ale s počtom pôrodov sa u žien táto doba zväčša skracuje. Domnievame sa, že ak by sa pôrodnica v Brezne zrušila, asi polovica pôrodov by sa mohla realizovať na ceste do pôrodnice, čo je pre rodičky nebezpečné a určite ich to v porovnaní s inými regiónmi Slovenska v tejto oblasti diskriminuje.

Je potrebné položiť si niekoľko otázok. Bolo by zrušenie našej pôrodnice pre rodičky z tohto regiónu bezpečné a prínosom? Čo ak by došlo ku pôrodu počas transportu rodičky a nastali by komplikácie? Vieme, že krvácania pri pôrode môžu byť aj väčšieho rozsahu. Čo ak by došlo ku tragédii, ku ktorej by nedošlo, ak by pôrodnica bola bližšie? Pri masívnejších krvácaniach je každá minúta nenahraditeľná. Nechceme v danej oblasti naháňať strach. On nie je dobrým pomocníkom pri rozhodovaní. Pred zrušením každej pôrodnice je však potrebné vyhodnotiť aj otázky ohľadom časovej dostupnosti pôrodnice.

Nemohli by túto úlohu prevziať nemocnice v iných krajoch?

Telgárt je od Popradu síce vzdušnou čiarou bližšie ako k nám, ale ísť cez horský priechod Vernár je neraz komplikované. V zime sú tam často snehové kalamity a je neraz z tohto dôvodu uzavretý. Pri nočných jazdách sú zas časté kontakty so zverou. To isté platí o prechode cez Čertovicu v smere do Liptovského Mikuláša.

A čo Revúca?

Tam je cestná sieť ešte horšia, dokonca sa tam cesta na jednom úseku nedávno aj zosunula. Dovolíme si podotknúť, že do našej nemocnice sa v porovnaní s nemocnicou v Revúcej investovali značné finančné prostriedky. Čo do stavu budov a technického zázemia sme na tom oveľa lepšie. Našou výhodou je tiež to, že je nám geograficky relatívne blízko Banská Bystrica a vieme sa so zdravotníkmi tam pôsobiacimi dohodnúť na ústavných pohotovostných službách v prípade, že nám chýba personál.

Čiže si skôr myslíte, že pretransformovať na komunitnú úroveň by sa nemala vaša nemocnica, ale tá v Revúcej?

To je otázne. Aj keby sa našli finančné prostriedky na jej rekonštrukciu, odkadiaľ by mala personál na doliečovaciu a rehabilitačnú starostlivosť? Ak by sa predsa len určila ako lokálna nemocnica, čo by to znamenalo? Že obyvatelia z Brezna by tam chodili na následnú starostlivosť? Alebo by slúžila len miestnym obyvateľom? To sú všetko otázky, na ktoré zatiaľ nemáme odpovede, a mali by sme ich mať.

V júni unikol zoznam nemocníc, ktoré sa vraj mali transformovať na komunitnú úroveň. Štátna tajomníčka Jana Ježíková síce medzičasom povedala, že išlo o pracovnú verziu, ktorá už nezodpovedá plánom, ale z toho, čo hovoríte, to vyzerá tak, že ak sú plány zrušiť pôrodnicu v Brezne, určite neobstojí ani tá v Revúcej. Z pohľadu na mapu mi to pripadá tak, že všetky pôrody z týchto okresov by sa potom presunuli do Banskej Bystrice.

Zrejme, podľa uniknutých plánov áno. Objavili sa však aj informácie o tom, že sa má na komunitnú úroveň transformovať aj nemocnica vo Zvolene. Tá má takmer rovnaký počet pôrodov ako fakultná nemocnica v Banskej Bystrici. To by určite nebolo možné a za danej situácie by sa to dotklo aj kvality vykonaných pôrodov. Pôrodnica v Banskej Bystrici sa jednoducho nevie len tak zväčšiť na dvojnásobnú až trojnásobnú úroveň. Otázka tiež znie, ktorá matka by chcela v takýchto podmienkach rodiť? Ak by sme zobrali, že do Banskej Bystrice by chodili rodičky z Brezna, Revúcej a Zvolena, to by pre Banskú Bystricu znamenalo 3 000 pôrodov ročne. Skutočne chceme takéto fabriky na pôrody a nazveme to reformou? Podľa nás si ženy rodičky zaslúžia niečo iné.

Z eurofondov ste v Nemocnici s poliklinikou Brezno preinvestovali 8,3 milióna eur. Vďaka tomu ste vybudovali nový urgentný príjem prvého typu. Čo to znamená?

Ide o urgent, ktorého súčasťou sú interná, chirurgická a neurologická ambulancia. Je tam zabezpečená 24-hodinová zdravotná starostlivosť sedem dní v týždni. Jeho vybudovaním sme dosiahli lepšie priestorové usporiadanie, expektačné lôžka, máme aj zákrokovú a izolačnú miestnosť. Poskytujeme teda pacientom väčší komfort a štandard zdravotnej starostlivosti. Pričom dané priestory sú pekné a nové.

Ak sa zmeníte na komunitnú nemocnicu, nebudete mať chirurgov a neurológov, lebo tieto oddelenia zaniknú. Kto by na takomto type urgentu pracoval?

Problém je oveľa širší než to, kto by pracoval len na urgentnom príjme. Skladba zdravotníckeho personálu sa na určitom území buduje roky. Nie je možné zrazu povedať, že niekde vznikne lokálna nemocnica s rehabilitačným charakterom a zameraním na dlhodobú zdravotnícku starostlivosť. Áno, v našej nemocnici máme liečebňu pre dlhodobo chorých aj interné oddelenie, ale pracuje tam asi len pätina z nášho zdravotníckeho personálu. To je príliš málo. Personálny stav je taký poddimenzovaný, že už teraz máme na daných oddeleniach problém pokryť nepretržitú prevádzku, nieto ešte, aby sme mali tieto pracoviská rozšíriť.

Veľká časť nášho personálu sa zameriava na chirurgické odbory, ako chirurgia, traumatológia či gynekológia. Ak dôjde k takejto transformácii, väčšina z týchto lekárov odíde. Určite nezmenia zameranie a nebudú si robiť ďalšie vzdelávanie a špecializáciu v inom medicínskom odbore. A ak by chceli ostať vo vlastnom medicínskom odbore, museli by za prácou dohádzať do zdravotníckeho zariadenia, ktoré taký odbor prevádzkuje. Mnohí zdravotníci sú v preddôchodkovom veku a práve toto by mohlo byť impulzom, aby skončili v aktívnej kariére.

O aký počet zdravotníkov ide?

Bavíme sa približne o štvrtine personálu. Na ilustráciu, ak na niektorom oddelení pracuje osem lekárov a štvrtinu z toho vezmete, už máte obrovský problém s nepretržitou prevádzkou oddelenia. Počas druhej vlny koronavírusu pracovali u nás na OAIM lekári aj vo vyše desiatich službách mesačne. V súčasnosti zase máme problém s OAIM sestrami, nakoľko po skončení núdzového stavu viacero z nich odišlo do dôchodku. Nepretržitú prevádzku zabezpečujeme v značnej miere na úkor ich nadčasovej práce a obetavosti.

Aký je zdravý priemer služieb?

V našej nemocnici je už päť služieb veľmi dobré číslo.

Presuňme sa k personálnemu obsadeniu. Registrujete, že po úniku informácií o zmene nemocnice na komunitnú nemajú absolventi o Brezno záujem?

Určite nás to poškodilo. Počas tohto roka nevidíme taký nástup lekárov a sestier v chirurgických a akútnych odboroch. Absolventi čítajú médiá. Stačí jeden článok o tom, že nemocnica v Brezne by sa mala transformovať na nižšiu úroveň a už to má negatívny dosah, hoci to nemusí byť pravda. Mali sme pohovory s kvalitnými lekármi, ktoré nakoniec nevyšli. Ponúkali sme veľmi dobré podmienky, preto sa domnievame, že to spôsobila predčasná medializácia.

Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová nedávno na sociálnej sieti uviedla, že pre neustále zavádzajúce tvrdenia strany Hlas o rušení nemocníc v kraji registrujú nemocnice výpovede lekárov. Tí odchádzajú radšej do Českej republiky. Registrujete niečo také aj vy?

Nie. Do Českej republiky nám v období posledného roka odišiel jeden lekár, ale aj ten z času na čas u nás vykonáva ústavné pohotovostné služby. Naši lekári sú často viazaní na región rodinou a domom, preto neodchádzajú. Ale trápi nás, že nenastáva prísun nového personálu.

Nemocnica s poliklinikou Brezno je druhým najväčším zamestnávateľom v regióne, však?

Áno, zamestnávame vyše šesťsto osôb, z toho asi 90 lekárov a približne 142 sestier. V porovnaní s ostatnými nemocnicami sme si zachovali veľkú komplexnosť.

Čo je príčinou?

Zakladatelia nemocnice, ktorými sú popri ministerstve zdravotníctva mesto Brezno a spoločnosť Železiarne Podbrezová, vystupujú veľmi aktívne. Majú veľkú zásluhu na tom, že je nemocnica v dobrom stave. Aj vďaka nim sa zakúpilo do nemocnice množstvo prístrojovej techniky potrebnej predovšetkým pri včasnej diagnostike a liečbe pacientov. V investičných akciách minulých rokov sa za niekoľko miliónov eur zrealizovala rekonštrukcia nemocničných striech, výmena okien a zateplili sme plášte nemocničných budov. V súčasnej investičnej akcii sa zas vybudovala nová kotolňa a zrekonštruovali sa mnohé priestory slúžiace na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, napríklad spomínaný urgentný prijem, operačné sály, oddelenie centrálnej sterilizácie.

V našej nemocnici nedošlo k odčleneniu a sprivatizovaniu laboratórií. Súčasťou nemocnice je teda tiež oddelenie klinických laboratórií s úsekom hematológie a transfuziológie, klinickej biochémie a klinickej mikrobiológie. Na RTG oddelení vykonávame sonografiu, mamografiu, CT vyšetrenie a koncom roka v nemocnici nainštalujeme nový prístroj magnetickej rezonancie, ktorý bude úplnou novinkou na slovenskom trhu, nakoľko bude mať 80-centimetrový pacientsky otvor s nosnosťou pacienta do 320 kg a bude schopný zobrazovať pľúca. Nemocnica ďalej prevádzkuje 27 ambulancií a spomínané tri ambulancie urgentného príjmu a v jej poliklinickej časti majú zriadené svoje špecializované ambulancie ďalší neštátni lekári. Poskytuje teda komplexnú regionálnu zdravotnú starostlivosť pod jednou strechou.

Máme tiež vlastnú dopravnú zdravotnú službu so šiestimi ambulanciami a záchrannú zdravotnú službu s piatimi uzlami rýchlej zdravotnej pomoci a jedným uzlom rýchlej lekárskej pomoci. Do budúcnosti si vieme predstaviť prevádzkovanie ešte aj ďalších okolitých uzlov záchrannej zdravotnej služby, napríklad v okrese Revúca. Máme vlastné vakcinačné centrum, práčovňu, jedáleň či krajčírsku dielňu. Neraz sú to chránené pracoviská. Sme samostatní a pandémia potvrdila, že je to výhodné, pretože sme ako subjekt hospodárskej mobilizácie vedeli veľmi promptne plniť zverené úlohy.

Príklad?

Ako prví sme zrealizovali mobilné očkovacie výjazdy do zariadení sociálnych služieb. Možno nie je zaočkovanosť v našom regióne vysoká, ale miera zaočkovania klientov týchto zariadení je veľmi vysoká, a to vďaka tomu, že sme mali personál, vozidlá i ďalšiu potrebnú techniku a hlavne chuť byť oporou pre náš región a iných pacientov.

Aká je vlastne spádová oblasť breznianskej nemocnice?

Okres Brezno sa nachádza v geometrickom strede Slovenska a je to šiesty najväčší okres na Slovensku. Žije tu viac než 60-tisíc obyvateľov.

Regionálna nemocnica má mať spádovú oblasť od 100- do 200-tisíc obyvateľov. Zvládli by ste to?

Áno, vedeli by sme pokryť aj okres Revúca, aj severné časti južne susediacich okresov. Vo vybraných druhoch zdravotnej starostlivosti, ako neurológia, ambulantná gastroenterológia, ambulantná onkogynekológia a pri niektorých výkonoch chirurgie a cievnej chirurgie máme už teraz množstvo pacientov z iných okresov. Všetko závisí od personálu. Ak ho bude dostatok, všetko zvládneme. Priestory aj vybavenie na to máme.

Lekárske aj sesterské odbory neustále prízvukujú, že robíme reformu nemocníc, ale nevenujeme dostatočnú pozornosť tomu, či v nich bude mať kto pracovať. Kladie sa dostatočný dôraz na to, že chýba personál?

Toto je asi najviac zanedbávaná oblasť zdravotníctva, ale určite ju nemožno pripisovať tejto vláde. Zanedbáva sa viac než 20 rokov a o jej vyriešenie sa adekvátne nepričinila žiadna z predchádzajúcich vlád. Zefektívnenie a určitú reformu potrebujeme, ale všetko stojí a padá na počtoch zdravotníkov.

Starší lekári hovoria, že už v 90. rokoch upozorňovali tých, čo pracovali na ministerstve zdravotníctva a v odborných kruhoch, že trend počtu zdravotníkov klesá tak, že ich čoskoro bude veľký nedostatok. Napriek týmto upozorneniam sme sa dopracovali až do súčasnej krízovej situácie. Opakujem, personálna situácia v slovenských nemocniciach je krízová. Často sa navyše prijímali nesystémové kroky, ktoré túto situáciu ešte zhoršovali.

Ako by vlastne vyzerala optimalizácia siete nemocníc v banskobystrickom kraji? Predpokladám, že Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici by sa dostala na tretiu, takzvanú komplexnú úroveň so spádovou oblasťou 600- až 800-tisíc obyvateľov a komplexnou akútnou aj plánovanou zdravotnou starostlivosťou. Spomenuli ste dohady o tom, že Zvolen bude mať len komunitnú nemocnicu. Čo napríklad nemocnica v Žiari nad Hronom?

Buď bude nemocnicou prvej alebo druhej kategórie. Ide však o nemocnicu menšieho rozsahu, preto sa skôr prikláňam k prvej možnosti. Lučenec by sa stal regionálnou nemocnicou, pretože ide o väčšie mesto a takéto zdravotnícke zariadenie potrebuje aj juh Slovenska.

Tvrdíte, že na komunitnú úroveň by sa skôr hodila nemocnica v Žiari nad Hronom, ale hovorí sa o tom, že by sa mala „zrušiť“ nemocnica vo Zvolene.

V Žiari nad Hronom je určite menšia nemocnica než vo Zvolene. Zvolen má okrem pôrodnice aj rozsiahle geriatrické oddelenie. Ak by sa však skutočne chcelo pomôcť tomuto regiónu, väčší zmysel vidíme vo vybudovaní novej komplexnej nemocnice medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.

Prečo?

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa začala stavať v roku 1968 a väčšina stavby sa realizovala v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Súčasný stav tejto nemocnice už pomaly nereflektuje požiadavky moderného priestorového usporiadania veľkých ústavných zdravotníckych zariadení. Súčasné priestorové usporiadanie má rôzne obmedzenia. Bolo by dobré, keby táto nemocnica, nie hneď, ale v rozsahu dvoch či troch desaťročí, doslúžila. Postavila by sa celkom nová nemocnica medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.

Prečo práve tam?

Vzdialenosť týchto miest je len 22 km, teda by tam mohla bez problémov chodiť aj mestská doprava. Samozrejme, nehovoríme o krátkodobom ale dlhodobom časovom rámci. Výhodou tejto nemocnice by bolo, že by na jednej strane prevzala kompetencie Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a na strane druhej aj kompetencie nemocníc v Žiari nad Hronom a vo Zvolene. Toto však nie je nová myšlienka a nie je ani naša. Jej realizácia má určite v dlhodobom časovom rámci svoju logiku a možné výhody.

Čo by sa za takýchto podmienok stalo s nemocnicou v Brezne?

V Brezne by napriek tomu bolo dobré ponechať regionálnu nemocnicu. Význam tejto nemocnice rozvojom turizmu z roka na rok rastie. Rozhodujúca je aj geografická členitosť regiónu a cestná sieť, keďže náš okres patrí medzi najväčšie na Slovensku. Dostupnosť z obcí Horehronia – Beňuša, Polomky, Závadky nad Hronom či Pohorelej do iných ústavných zdravotníckych zariadení presahuje bez nemocnice v Brezne limit 45 minút. Tiež veríme, že vznikom nových pracovných príležitostí dôjde k opätovnému zaľudneniu nášho regiónu.

Jej ponechanie treba zohľadniť aj pre podiel marginalizovaných komunít a nezamestnanosti. To sú faktory, ktoré jednoznačne znižujú schopnosť čerpať zdravotnú starostlivosť vo vzdialenejších zdravotníckych zariadeniach. Je to práve príklad regiónov Gemera a Horehronia.

Takže keby ste sa mali zamyslieť nad komplexnou zdravotnou starostlivosťou v banskobystrickom kraji, bola by riešením úplne nová nemocnica na ceste prvej triedy medzi Banskou Bystricou a Zvolenom?

Z dlhodobého hľadiska určite áno, mala by skvelú polohu a mohla by nahradiť viaceré v súčasnosti existujúce nemocnice nachádzajúce sa v Banskej Bystrici, vo Zvolene a v Žiari nad Hronom.

Otázne zrejme je, ako by na to zareagovala Penta, ktorá je jej vlastníkom, a Agel, ktorý vlastní nemocnicu vo Zvolene. Títo hráči by si zrejme nemocnice len tak z rúk nepustili.

Vieme, v akom stave je väčšina slovenských nemocníc, a poznáme ich priestorové usporiadanie. Tiež vieme, kam smerujú moderné trendy priestorového usporiadania ústavných zdravotníckych zariadení. Je otázne, dokedy viaceré z našich nemocníc budú adekvátne slúžiť. Niektoré priestory už nie je vhodné rekonštruovať, ale nahradiť. A určite potrebujeme aj veľké národné či komplexné nové moderné nemocnice postavené v lokalitách s dobrou dostupnosťou, ktoré nebudú svojou polohou zaťažovať mestské premávky. Nad takýmto riešením sa zamýšľalo už viacero odborníkov. Nehovoríme nič nové.

Ak raz kompetentní rozhodnú, že je načase postaviť novú komplexnú nemocnicu v banskobystrickom kraji, najvhodnejší priestor je medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Keby takáto nemocnica vznikla, jej kategória by možno mohla byť ešte vyššia a slúžila by, hoc len v niektorých medicínskych odboroch, ako národná nemocnica. Samozrejme, do daného času je potrebné predovšetkým Fakultnú nemocnicu F. D. Roosevelta v potrebnom rozsahu rekonštruovať a ďalej úspešne materiálno-technicky vybavovať, aby jej kvalita naďalej rástla a aby sa jej súčasné úspešné rozvojové trendy zachovali a ešte viac rozvinuli. To priláka ešte viac kvalitných zdravotníkov do Banskobystrického regiónu.

Čiže by sa z nej stala nemocnica na koncovej úrovni, ktoré majú byť na Slovensku tri?

Áno, jedna koncová nemocnica na východe, v strede a na západe Slovenska je tiež možným riešením. Regionálne nemocnice ako breznianska by boli v odľahlých regiónoch a slúžili by ako satelit akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na veľkosť kraja, jeho geografickú členitosť a sociálno-ekonomické zázemie obyvateľov.

Zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti má viac než tisíc pripomienok a musí sa schváliť do konca tohto roka. Zrealizuje sa podľa vás táto reforma?

Nevieme sa k tomu vyjadriť, ale ak sa má zrealizovať, budeme veľmi radi, ak sa tak udeje v rozumnom duchu a nezhodíme zo stola všetky nemocnice, ktoré sú dobre pripravené na to, aby sa stali napríklad regionálnymi a umelo ich zaradíme v sieti nemocníc na nižšiu úroveň. To by bola chyba a následky by boli rozsiahle.