Krajčírka: V šití sú emócie, kvalitné kúsky sa tvoria ručne

Šijete už dvadsať rokov, čo sa za tie dve desaťročia v krajčírstve zmenilo?

Krajčírstvo sa vyvíja stále, zmeny sú permanentné. Strihy sa však často opakujú, zväčša po desaťročí sa vracajú tie isté, len sa trochu vylepšujú. Najviac sa zmenila technika šijacích strojov, máme stále kvalitnejšie a na použitie jednoduchšie stroje. Na voľakedajších šliapacích strojoch bolo vidieť, ak bol niekto menej zručný, často si človek aj prešiel po prstoch. Dnešné stroje sú čoraz šikovnejšie a vedia vám čoraz viac pomôcť.

Aj vy ste sa učili na šliapacom stroji? Ako vám to išlo?

Áno, bola som tínedžerka a tieto stroje vtedy mali okolo 50 až 60 rokov. Musela som sa naučiť pracovať s nohami tak, aby som šila aj dopredu, nielen dozadu, bolo to ťažké. Učila som sa na stroji značky Singer, ktorý bol trochu modernejší. Staršie typy šili iba rovným stehom, čiže vytvárali len jeden steh. Ten môj robil aj cikcakový steh, s ktorým sa opracujú okraje – bola to v tom čase „topka“. Ocino mi ho neskôr prerobil a dal mu motorček, takže som sa opäť posunula niekom inam. Bolo to jednoduchšie – nemusela som sa sústrediť na šliapanie, stačilo sa pozerať na šitie.

To, že pribúdajú stehy, ako napríklad tento cikcakovitý, sa odráža aj na kvalite šitia?

Áno, prvé šitie bolo len o rovnom stehu, neskôr pribudlo spektrum nových stehov. Tým, že sa stroje vyvíjajú, pribúdajú aj stehy. Vývoj strojov teda pomáha aj začiatočníkom, pretože šitie zjednodušuje. Čím kvalitnejší stroj máte, tým je šitie jednoduchšie. A čím viac šijete, tým väčšiu prax získate. Každý jeden pokus o šitie vás posúva ďalej. Ak sa nezastavíte pri prvých negatívnych zážitkoch, šitie vás bude posúvať a priťahovať.

Aj vy sa stále posúvate a baví vás to?

Áno, minule som mala na kurze úplnú začiatočníčku, ktorá ani nemá stroj. Pri týchto ľuďoch je dobré, ak si to najskôr vyskúšajú, aby zistili, či ich šitie bude vôbec baviť. Každý sa môže rozhodnúť, že chce začať šiť, ale nemusí ho to baviť. Rozprávali sme sa o technikách šitia, o tom, ako si môžeme pri šití pomôcť a uľahčiť si prácu. Pýtala sa ma, či to robí správne a bola som prekvapená, pretože sama prišla na spôsob, ako sa dopracovať k tomu istému výsledku ako ja. Povedala som jej, že ten spôsob budem používať, a ona bola zas prekvapená, že ako profesionálka som prebrala spôsob od začiatočníčky. Každá skúsenosť vás niekam posunie. Nikdy to nie je tak, že sa nemôžem učiť od druhých.

Dokážete na prvý pohľad na ulici odlíšiť, ktoré oblečenie je ušité kvalitne a kde si krajčír nedal až tak záležať?

Niekedy je to viditeľné, ale najviac človek vidí na vnútornej strane oblečenia. Závisí tiež od materiálu. Niektoré materiály sú menej kvalitné a môžete sa s nimi piplať hodiny, ale nebude to mať želaný efekt. Niektoré ženy sa ma pýtajú, od čoho závisí cena oblečenia. Je to o kvalite materiálu, doplnkoch, nitiach či gombíkoch. Tie najdrahšie kúsky bývajú takmer celé šité ručne. Práve ručná práca určuje cenu. Nejde len o materiál, ale o celkové spracovanie.

Ako odlíšite ručnú prácu od tej na stroji?

Je to viditeľné. Pri ručnej práci takmer ani nevidieť stehy, sú pekne zapracované. Používajú sa tenučké jemné nite ako vlas. Ak chytíte do rúk kvalitný kúsok, na 90 percent má kvalitný materiál, drahé gombíky, zipsy, nite. Celý proces spracovania oblečenia je úplne v inej rovine, ako keď niečo zošívate na stroji za pár dní. Pri ručnej práci môže na jednom kuse robiť celý tím ľudí. Každý má svoju časť, ktorú vypracuje a je za ňu zodpovedný. Sú tam tiež rôzne doplnky a drobné detaily, ktoré sú vypracované odlišne a precízne.

Čiže keby som si chcela kúpiť kvalitné šaty, stačí ich pretočiť na vnútornú stranu a všimnúť si stehy, hrúbku nití a materiál?

Presne tak. Kvalitné oblečenie je viditeľne odlišné. Nechcem dehonestovať žiadne oblečenie, ale veľa kúskov je takých, že keď ich pretočíte na opačnú stranu, stačí si všimnúť švík: aká je dĺžka stehu či ako stehy vchádzajú do materiálu. Pri nekvalitných veciach sa často použijú hrubé ihly, po ktorých ostáva diera. Látka ja teda narušená a kvalita materiálu tiež. Steh je nekvalitný, oblečenie sa môže rozťahovať a nedrží tvar, nie je poriadne vyžehlené či podšité. Existuje veľa detailov, ktoré vás upozornia na to, že sa oblečenie šilo za behu a nejde o precíznu prácu.

Koľko trvá jednému človeku ušiť kvalitné šaty?

Závisí od toho, čo šijete. Na spoločenských šatách sa môžete „vyhrať“ aj mesiac. Nóbl veci šijem zväčša ručne. Vtedy práca nie je len o tom, že niečo vystrihnem, zošijem a je hotovo. Pri takýchto kúskoch sa ráta aj so skúškami – vždy máte základnú skúšku a ešte niekoľko ďalších, aby oblečenie sedelo presne na mieru a zároveň bolo komfortné.

Skutočné krajčírstvo, ako o ňom hovoríte, je priam umelecká práca.

Áno, je to o niečom úplne inom. Základy šitia sú takpovediac hra. Dá sa to prirovnať k tomu, keď sa deti učia abecedu alebo počítať.

Platí ešte v dnešnej dobe, že remeslo má zlaté dno?

Áno.

Uživili by ste sa ako krajčírka aj napriek pandémii?

(Chvíľa ticha.) To je ťažká otázka. Sme zahltení množstvom oblečenia, ktoré sa dá kúpiť lacno. Pri takom type oblečenia však nie je isté, že ho dokážete vynosiť niekoľko rokov. To ma mrzí. Často ľudia nakúpia veľa oblečenia a po pár praniach ho môžu zahodiť, lebo sa rozpadne. Oblečenie s kvalitnou látkou, niťami a spracovaním však môžete posunúť aj vlastným deťom či vnúčatám. Generácie v takom oblečení vidia hodnotu a ináč naň pozerajú.

Čo vidíte pri prechádzke ulicami mesta? Nosia Slováci skôr oblečenie, ktoré sa čochvíľa rozpadne, alebo to kvalitné?

Mám pocit, že skôr inklinujeme k lacným odevom. Hŕstka ľudí si môže dovoliť nosiť kvalitné oblečenie. Zažila som už aj prípady, keď si ľudia v zahraničí kúpili značkové oblečenie, ktoré bolo iba napodobeninou. Väčšina kvalitného oblečenia je podšitá, a to tak, že keď ho pretočíte na rub, nevidíte dovnútra oblečenia. Ručná práca bude mať stále hodnotu, či už ide o vyšívanie, háčkovanie či štrikovanie. Ľudia sa tiež úplne inak pozerajú na oblečenie, ktoré si sami spravia a venujú tomu čas.

Aký je v súčasnosti dopyt po krajčíroch? Dávajú si ľudia šiť?

Práveže nie, pretože sme zahltení lacným oblečením. Myslím si však, že sa pomaly vraciame späť, pretože ľudia si uvedomujú nevýhodnosť takéhoto nákupu. Začínajú mať vôľu šiť si a naučiť sa aspoň niečo. Možno to nie je úplne presné a bezchybné ako od krajčírky, ale spravia si to sami a majú z toho dobrý životný pocit. Nikto iný to po nich nezopakuje, je to ich dielo, ich dieťa. Čím viac takýchto pozitívnych skúseností im pribudne, tým viac chcú šiť. Motivujúca je aj pochvala od iných.

Učiť sa šiť je však ľahšie, ak vás niekto vedie. Predídete chybám, pre ktoré treba oblečenie rozpárať a začať šiť odznova. Zároveň šetríte čas, pretože skúsenejší krajčír vás naviguje.

Ako dlho robíte kurzy šitia?

Začala som šiť pre moje deti. Celkom sa to dalo nosiť, tak som začala šiť aj pre seba. Pár kúskov som spravila aj pre manžela a on chudák to z povinnosti nosil (smiech). Potom si moju prácu všimli kamarátky a začali ku mne chodiť po rady. Hodiny sme stáli pred domom a rozprávali sa o oblečení. Jedna z nich raz nestíhala ušiť dieťaťu kostým na maškarný ples a poprosila ma o pomoc. Spustila sa lavína a chceli to aj ostatné. Otvorila som si postupne minipožičovňu masiek. Neskôr som prešla aj na plesové šaty…

…to musí byť široká klientela, keďže každá žena musí mať jedinečné šaty.

(Úsmev.) Áno, vždy som šila podľa ich požiadaviek. Jeden čas som šila takmer len spoločenské veci. Páčilo sa mi to, pretože som využívala iné látky a bola to nová skúsenosť. Na šití je zaujímavé, že každý materiál pracuje inak. Musíte na to prísť cvikom. Jeden deň nemáte chuť ani žiť a na druhý vyskakujete od radosti, lebo sa vám to podarilo. V šití je veľa emócií, ľudia si to ani neuvedomujú. Na začiatku si niektorí myslia, že šiť je jednoduché, ale keď preniknú do hĺbky, prídu na to, že to tak nie je.

Od šitia pre dospelých ste sa postupne dostali až ku kurzom šitia pre dospelých?

Áno, vtiahli ma do toho kamarátky.

Aké vekové kategórie majú záujem o šitie?

Mení sa to. Najskôr prichádzali matky, ktoré chceli šiť pre svoje deti. Potom prišli slobodné ženy a mala som na kurzoch aj babičky, ktoré predtým šili, neskôr z toho vypadli a chceli opäť šiť pre svoje vnúčatá. Mala som tu aj mladých chlapcov.

Ktorá skupina ja najvytrvalejšia?

Spočiatku som mala rôzne skúsených krajčírov na jednom kurze a každý z nich šil niečo iné. Uvedomila som si, že to takto dlho nepôjde, pretože by som nemala hlasivky. Každému som musela samostatne vysvetľovať, čo má robiť.

Čiže ste hľadali určitý systém.

Áno, nastavili sme zvlášť kurzy pre začiatočníkov, kde všetci šijú to isté, a zvlášť kurzy pre pokročilých, kde je menej ľudí, pretože treba šitie obšírnejšie vysvetliť a ukázať. Všetko pochopiť je časovo náročnejšie, pretože je tam široké spektrum vedomostí.

Stačí väčšine ľudí začiatočnícky kurz alebo pokračujú ďalej?

Možno je to prekvapivé, ale väčšina ľudí pokračuje ďalej. Na kurzoch sa im totiž nemusí všetko uložiť do hláv a môžu niektoré veci zabudnúť. Základný kurz sme preto natočili na video a „žiaci“ sa k nemu môžu vrátiť aj v pohodlí domova.

Akí ľudia k vám prichádzajú učiť sa šiť? Majú trpezlivosť alebo chcú všetko hneď a ísť k tomu najťažšiemu?

Prichádzajú všelijakí ľudia. Každý človek je iný, inak vás vníma a všíma si pri vysvetľovaní iné veci. Preto ma teší, že máme kurz aj na videu. Niekto je po príchode nervózny, iný stres nepociťuje. Vždy sa však usilujem, aby sa ľudia cítili pohodlne. Spravím im kávu, čaj, pustím hudbu a hlavne – netlačím na nich. Nikdy nikomu nehovorím, že to robí zle. Dotyčný to nemôže robiť zle, pretože nevie, čo robí. Aj preto je dobré, keď si „žiaci“ pozrú video ešte pred fyzickým nástupom do kurzu. Získajú tak približný prehľad o tom, čo budeme robiť. Nemusia sa tie veci nabifliť, stačí, aby sa cítili uvoľnenejšie a nechali sa viesť. Nemusia ani panikáriť z toho, že nepoznajú stroj. Na kurzoch majú čas vyskúšať si ho a zoznámiť sa s ním. Nič nie je načas, nemusia sa ponáhľať. 

Nemali ste počas kurzov nejaké zranenia?

Chvalabohu nie. So strojom vôbec nie, iba občasné pichnutia špendlíkmi, ale to je maličkosť.

Dokážete za tie roky odhadnúť, že má niekto talent na šitie?

Áno, je viditeľné, či vás to chytí. Aj keď niekto nie je zručný, dokáže motoriku získať cvikom. Čím dlhšie sa tomu budete venovať, tým rýchlejšie nadobudnete šikovnosť. Mala som na kurzoch niekoľko manželských párov. Pri manželoch je to zväčša tak, že sa doberajú a robia si srandu z toho, kto je pomalší. Niektorí sa zas báli, že tu budeme robiť zložité výpočty a rysovať, ale keď sme si vytvorili pohodu, upokojili sa a začali lepšie vnímať veci okolo seba.

Potrebuje byť krajčír dobrý matematik?

Áno, ak sa chcete živiť krajčírstvom a venovať sa tomu naplno. Vyššia fáza krajčírstva je o konštrukčných výpočtoch. Ale kým sa tam prepracujete, máte veľa možností užiť si šitie. Veľakrát sa stane, že sa vám nedarí a nedokážete niekoľko dní ušiť to, čo by vám za normálnych okolností zabralo pár hodín. Vtedy to treba odložiť a oddýchnuť si.

Boli aj takí, čo kurzy vzdali?

Bolo ich však veľmi málo. Väčšina z tých, čo tu boli, si našla svoj smer a to, čo ich baví šiť, a pokračujú v tom aj po kurzoch.

Je pre ľudí dnes reálne začať sa venovať krajčírstvu, kúpiť si stroj a ostatné vybavenie a vyžiť z toho?

Ak si chcete založiť dielňu pre seba, potrebujete investovať do kvalitného šijacieho stroja. Keď totiž začnete naplno šiť, kvalitnejší stroj vám uľahčí prácu. Ja šijacie stroje často prirovnávam k autám. Aj pri autách existujú podkategórie, a tak je to aj pri strojoch. Ak investujete do nejakého za tisíce eur, prácu vám skutočne uľahčí a bude kvalitnejšia. Lacné stroje sú dobré na naučenie základov. Ak chcete šiť z jemných látok, potrebujete mať kvalitnejší stroj, aby ste materiál nezničili.