Dosahy pandémie: Enormný počet detí aj dospelých ochorel. Lekári vyšetria denne desiatky pacientov a hlásia únavu

Sezóna respiračných ochorení a chrípky sa tento rok rozbehla veľmi výrazne a každým týždňom stúpa. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva hlásilo minulý týždeň ochorenia 58 percent pediatrov a 42 percent všeobecných lekárov pre dospelých.

Odrazilo sa to na počte uzatvorených škôl, keďže riaditeľ môže výučbu prerušiť, ak v škole pre chrípku chýba viac ako dvadsať percent žiakov. Minulý týždeň takto svoje brány zatvorilo 299 výchovno-vzdelávacích zariadení, z toho sedem len v jednotlivých triedach. Najviac škôl v Žilinskom a Bratislavskom kraji, najmenej v Košickom a Banskobystrickom.

Aj grafy hygienikov potvrdzujú, že v posledných týždňoch enormne vzrástol počet detí s chrípkou či inými respiračnými ochoreniami.

Covid už deti tak neohrozuje, no zanechal psychické aj fyzické dôsledky

Chorí maloletí preplňujú ambulancie. „Situácia je posledné dva mesiace skutočne dramatická, čo sa týka počtu chorých detí. Vnímam však určité zníženie stresu oproti jari, keď sme mali obrovské množstvo chorých detí s covidom, ktoré sme museli prísne oddeľovať od detí s inými ochoreniami alebo bábätiek. Zároveň sme museli dávať pozor na krátkodobé aj dlhodobé komplikácie covidu,“ opisuje pediatrička Kristína Visolajská.

Ochorenie COVID-19 podľa lekárky niektoré deti prekonali už viackrát a veľká väčšina z nich to zvládla bez väčších ťažkostí. Dôsledky pandémie však neodzneli tak rýchlo ako závažnosť vírusu.

„Celé obdobie pandémie sa na deťoch výrazne podpísalo, a to na ich fyzickom aj psychickom zdraví. Posledné dva roky boli deti vystavené menšiemu počtu mikroorganizmov a teraz všetko ‚dobiehajú‘. Okrem toho sa deťom zhoršila fyzická kondícia, prestali toľko športovať a narástol výskyt obezity. Tieto faktory majú tiež vplyv na súčasnú situáciu s vysokou chorobnosťou,“ prízvukuje lekárka.

Psychické dôsledky dištančného vzdelávania najnovšie ilustruje Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského (GVBN) v Prievidzi, kde sa budú žiaci budúci týždeň učiť dištančne. Škola tak reaguje na ich zhoršujúci sa psychický stav, pod ktorý sa podpísala najmä pandémia i aktuálny vývoj v spoločnosti. Problém s duševným zdravím detí a adolescentov nie je podľa gymnázia len lokálny, stretávajú sa s tým tiež na iných školách.

„Keď som minulý týždeň udelila už ikstý individuálny študijný plán pre žiaka z dôvodov problémov s duševným zdravím, povedala som si, že niečo musíme robiť, pretože individuálnych plánov sme za posledných pár týždňov a mesiacov dali viac ako za niekoľko rokov predtým,“ konštatuje riaditeľka Gymnázia Eleonóra Porubcová.

Pandémia sa síce podľa nej skončila, ale jej rezíduá sú stále tu, sú veľmi závažné, deti majú vážne psychické problémy, pričom na prievidzskom gymnáziu ich počítajú na desiatky. „Niekoľkí z nich sú hospitalizovaní, ale je veľmi veľa takých, ktorí musia navštevovať lekára, psychológa,“ priblížila riaditeľka.

K lekárovi netreba ísť pri prvých príznakoch

Okrem duševných ochorení v súčasnosti deti trápia najmä infekty dýchacích ciest, často s vysokými horúčkami trvajúcimi niekoľko dní. Ochorenia sa neskôr komplikujú dlhotrvajúcim nepríjemným kašľom. Vo veľkej väčšine prípadov ide podľa lekárov o vírusové ochorenia, ktoré spontánne odznejú, a nie je potrebná žiadna špeciálna liečba. 

„Pre nás lekárov je situácia náročná v tom, že nie každý pacient sa nám dovolá pre extrémne preťaženie telefonickej linky. Snažíme sa potom po pracovnej dobe aspoň odpovedať na e-maily a telefonicky späť kontaktujeme rodičov,“ dodáva Visolajská.

Slovensko sa stále v rámci krajín OECD radí medzi tie s najvyšším počtom návštev u lekára na osobu za rok. Do ambulancie prichádzame často neopodstatnene. U rodičov s chorými potomkami tento trend platil ešte viac, lebo školy v minulosti akceptovali ospravedlnenky viac-menej len od lekára.

Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva nám však v systéme celkovo chýba vyše 220 primárnych pediatrov. Zo 79 okresov ich nemá dostatok ani jeden. Je preto namieste nebežať k doktorovi pri každom soplíku. Najmä keď rodičom aj po pandémii zostala možnosť nechať dieťa doma zo školy až päť dní po sebe, pričom nepotrebujú pečiatku od lekára. Potvrdenia pediatrov zbytočne zaťažujú a oberajú o čas, ktorý môžu venovať pacientom s vážnejším ochorením.

„Je dobré počkať aspoň dva, tri dni, aby sa ochorenie ‚prejavilo‘, lebo keď dieťa príde priskoro, nemusím na ňom ešte nič vidieť a niečo mi môže ujsť. Opatrný treba byť pri vysokých horúčkach, ak dieťa zároveň nemá napríklad soplík alebo iný príznak infektu dýchacích ciest, ak je dieťa zvláštne – veľmi unavené, vracia, neprijíma tekutiny, nechce chodiť alebo má nejaké vyrážky,“ radí lekárka.

Pri neistote je vraj vždy dobré zavolať a zdravotná sestra alebo lekár rodičovi poradí ako postupovať, prípadne ho objedná na presný čas. Niektorí lekári určujú závažnosť choroby aj z fotiek a videí.

Situáciu komplikuje nedostatok liekov

Liečbu detí zasa komplikuje fakt, že na trhu chýbajú bežné lieky. Napríklad lieky pre deti proti horúčke vo forme sirupov, detské ibuprofénové sirupy, ale aj antibiotiká.

„Občas mám pocit, že sa vraciame v čase späť do obdobia komunizmu, keď sme učili rodičov drviť pár dostupných liekov vo forme tabliet a tie podávať chorým deťom,“ hovorí Visolajská.

„Nedostatok liekov cítiť a budeme si musieť na to zvyknúť. Nedá sa napríklad zohnať obyčajný penicilín, ktorý je stále najúčinnejší na klasickú angínu. Musíme improvizovať,“ hovorí všeobecný lekár Rastislav Zanovit.

https://standard.sk/284876/zoznam-chybajucich-liekov-sa-rozsiruje-podla-sefa-farmaceutov-hrozi-zanik-dedinskych-lekarni/

Pre porovnanie, český SÚKL má zoznam liekov, ktoré chýbajú aj s informáciou, kedy asi budú dostupné, a pravidelne ho aktualizuje. Lekári u nášho západného suseda preto vedia priamo predpísať liek, ktorý je dostupný. Slovenskí lekári však tento prehľad nemajú, a preto často predpisujú lieky, ktoré sú dlhodobo nedostupné. 

„Nedostatok základných liekov na lepší prietok krvi, niektorých antitusík a časť antibiotík núti pacientov sa vrátiť späť do ambulancie a požadujú napísať rovnocenný preparát za nedostupné lieky. Stojí to veľa úsilia a mnohokrát nevieme vysvetliť, prečo dané preparáty nie sú dostupné,“ konštatuje praktický lekár Dušan Lipták.

Ministerstvo o probléme vie, ale nemá potrebné kompetencie, tie chýbajú aj výrobcom liekov, lebo dôvody nedostupnosti sú často objektívne a nepredvídateľné. Závažnú rolu hrajú výrobné dôvody, podniky majú nedostatočné kapacity, zmeny vo výrobných procesoch či nedostatok personálu. Zlyhávať môže aj logistika, lebo vstupné suroviny vrátane účinných látok môžu producentom chýbať. Veľká časť z nich sa totiž dováža z Číny a Indie a rovnako sa v Ázii vyrábajú aj mnohé obaly škatuliek. A ak sa zatvoria ázijské prístavy, tieto materiály môžu potom v Európe chýbať.

Ministerstvo môže liek len vyradiť zo zoznamu kategorizovaných prípravkov, ak nie je jeho trhová dostupnosť dostatočná počas šesťdesiatich dní za sebou.

Od detí ochorejú aj rodičia

Chorobnosť neobišla ani dospelých. V regiónoch s vysokým počtom detí patria medzi najviac zasiahnutých ich rodičia. „Momentálne dominujú akútne respiračné infekcie, postihujú skôr mladšie vekové kategórie, poväčšine rodičov detí, ktoré navštevujú školské zariadenia. Aspoň u mňa je to tak,“ opisuje námestovský obvodný lekár Zanovit.

„V ambulancii všeobecného lekára pre dospelých tvorí základný kmeň pacientov staršia populácia, máme veľa ľudí, ktorí žijú sami. V tomto období sa u nich stretávame prakticky s celým portfóliom ochorení od akútnych respiračných ochorení, covidu cez zhoršený stav kardiovaskulárneho systému. Registrujem aj zhoršenie psychického stavu pacientov, ktorí prichádzajú s recidívami ťažkých depresií. Pre týchto pacientov sme mnohokrát jediný dostupný sociálny kontakt,“ konštatuje praktik Lipták z Veľkého Šariša.

Aj nával dospelých pacientov si vyberá svoju daň. V systéme chýba aspoň štyristo všeobecných lekárov pre dospelých, najviac na Kysuciach, Orave a v Banskobystrickom kraji. Čím viac ľudí sa ambulanciami premelie, o to vyčerpanejší sú lekári.

„U nás v okrese sú veľké obvody, jednak podmienené geografickou lokáciou a tiež investičným dlhom –nedostatkom zdravotníckych zariadení, čiže na robotu sme zvyknutí, ale privítali by sme určite mladú krv. Všeobecne mladí lekári nemajú záujem o prácu na obvode a o to viac na periférii. Mnohí z nás sú unavení, lebo ťaháme bez dovoleniek, práceneschopnosti,“ sťažuje sa Zanovit.

„Denne v priemere ošetríme 60 až 80 pacientov. Pracujem v ambulancii s dvomi zdravotnými sestrami, takže nie je problém to zvládnuť, avšak po príchode z práce som nútený si hodinu až dve pospať a iba tak môžem fungovať ďalej,“ opisuje Lipták.

Vianoce môžu šírenie chorôb spomaliť

Podľa lekárov, ktorých oslovil Štandard, by mohli úľavu a ústup nemocí poskytnúť nastávajúce vianočné sviatky. Najmä preto, že deti budú doma a nebudú nákazu šíriť medzi sebou a tým ani ďalej do rodín. „Najlepší inkubátor sú podľa mňa školy. Prázdniny sú skôr brzdou šíreniu chorôb,“ myslí si Zanovit.

Aj praktický lekár Lipták sa domnieva, že obmedzenie stretávania sa počas vianočných sviatkov môže pomôcť doliečeniu súčasných respiračných ochorení a zlepšeniu imunitného systému.

„Obdobie sviatkov zväčša znamená dočasné upokojenie situácie. Deti sa doliečia v domácom prostredí, aby v januári vhupli do novej – chrípkovej – pandémie. Chrípka totiž výrazne dominuje každoročne až po Novom roku. V súčasnosti má podiel na chorobnosti maximálne v dvadsiatich percentách,“ uzatvára Visolajská.