Lengvarského reforma naráža. Proti zatváraniu oddelení sa búria riaditelia aj lekári

Ministerstvo zdravotníctva do konca roka zverejní základnú kostru novej nemocničnej siete. Pôjde o konkrétny zoznam nemocníc s ich zaradením do jednotlivých úrovní od druhej po piatu.

Nemocnice prvej úrovne ešte nie sú súčasťou siete, lebo ich doplnkové programy musí ministerstvo schváliť do konca marca 2023.

„Do konca roka verejnosti sprístupníme predbežné čiastočné výsledky podmienenej kategorizácie nemocníc. Výsledky sa budú týkať len povinných nevyhnutných medicínskych programov pre každú skupinu zariadení. V prvom štvrťroku 2023 zverejníme ďalšie medicínske programy, nad rámec povinných,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Rozdelenie na základe kvality starostlivosti a dojazdových časov

Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Nemocnice sa rozdelia do piatich skupín podľa diagnóz a výkonov, ktoré v nich budú lekári uskutočňovať. Piata úroveň je najvyššia a prvá najnižšia.

Reforma definuje minimálne požiadavky na počet výkonov v nemocniciach. Tým sa zložitejšie výkony skoncentrujú spoločne so skúsenými lekármi a potrebným vybavením do väčších nemocníc. V menších nemocniciach (komunitná úroveň) sa bude poskytovať najmä rehabilitačná a následná starostlivosť.

V pláne obnovy sa píše, že cieľom reformy je zvýšiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V praxi by mal každý pacient vedieť, kde nájde potrebnú starostlivosť, čo urýchli jeho cestu zdravotníckym systémom.

V piatej úrovni má byť jedna nemocnica, v štvrtej tri, v tretej približne osem až desať a v druhej do štyridsať nemocníc.

Na novú sieť nemocníc a nákup ich technického vybavenia sa vyhradila takmer jedna miliarda eur.

Čo sa raz zruší, už lekárov nepriláka

Vo vyhláške sa píše, že ak nemocnicu na úvod zaradia do určitého typu, neznamená to, že tam ostane navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu. Nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak.

Lekári to však nevnímajú pozitívne. Upozorňujú, že do nemocnice najnižšej úrovne nebude chcieť ísť pracovať žiaden absolvent a ak už sa raz niekto vyškolí v inom meste, pravdepodobne si tam založí aj rodinu a nebude sa chcieť sťahovať na perifériu. Vidieť to na príklade liptovskej nemocnice – ak ju zaradia do komunitnej úrovne, primári viacerých oddelení avizujú odchod lekárov.

„Mladý lekár nie je motivovaný, v takejto nemocnici nezostane, chce napredovať, odborne, profesionálne, prakticky. Takáto nemocnica si nikdy neudrží lekárov a pôjde to postupne ku dnu až sa úplne zavrie. Či už ambulantná alebo nemocničná sféra tu týmto spôsobnom zanikne,“ povedal primár traumatologického oddelenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši Marián Selecký.

Napríklad Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej má gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, ktoré patrí k stredoeurópskej špičke. Rekonštrukcia za päť miliónov eur by vyšla nazmar, ak lekári stratia záujem v ňom pracovať.

„Ak sa skomplikuje pôrod, potrebujete vykonať urgentný cisársky rez, ale akí anestéziológovia tu ostanú len kvôli pôrodom? Ak žene v termíne pôrodu praskne slepé črevo, kde zoženiem chirurga? Ak chce nemocnica fungovať, potrebuje kvalitné funkčné chirurgické, interné, gynekologické, detské a ARO oddelenia. Tie musí zabezpečovať hematologicko-transfúzne oddelenie a biochémia,“ vysvetľoval v nedávnom rozhovore pre Štandard riaditeľ trstenskej nemocnice Marián Tholt.

https://standard.sk/281421/riaditel-tholt-nemocnicu-v-trstenej-si-nedame-na-rezorte-nie-su-kompetentni-pred-ministerstvom-postavime-stanovy-tabor/

Lengvarský: Nič sa rušiť nebude

Minister zdravotníctva upokojuje, že pri reforme bude potrebné nemocnice skôr dobudovať, ako rušiť. „Ak vaše oddelenie patrí pod program, ktorý nie je zaradený do prvej fázy predbežnej kategorizácie, v žiadnom prípade to neznamená, že sa oddelenie automaticky ruší alebo sa plánuje zrušiť. Nie je priestor na obavy či pochybnosti, pretože nie je cieľom reformy rušiť dobre fungujúce oddelenia,“ zdôraznil Lengvarský.

To znamená, že napríklad trstenská nemocnica by mohla aj naďalej rozvíjať pôrodnícky program ako jeden z doplnkových programov. 

V zozname, ktorý rezort zverejní do konca decembra, budú podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz Mateja Mišíka všetky nemocnice aj s víziou, aké by chceli poskytovať doplnkové programy na vyšších úrovniach. „Túto diskusiu s nimi však musíme mať v prvom kvartáli 2023, aby sa jasne definovala schopnosť nemocníc poskytovať doplnkové programy, dopyt po nich a že je tam materiálne a technické zabezpečenie na ich poskytovanie,“ doplnil Mišík.

Lekári oponujú, že aj keď rezort povolí fungovanie nejakého medicínskeho programu, budú smieť robiť len základné výkony, ktoré povolí komisia. To mladých lekárov neláka a môže spôsobiť problémy aj pri prevoze pacientov do vyšších pracovísk, lebo niekedy rozhodujú sekundy.

Sanitka nepríde k pacientovi včas

Okrem neochoty lekárov nastúpiť a pracovať v nemocnici, kde sa nemôžu po medicínskej stránke rozvíjať, vzniká aj ďalší problém. Excelovské tabuľky rezortu o príchode pacienta do nemocnice dostávajú v reálnych podmienkach na frak.

Príklad: ak by sa „transformovala“ nemocnica v Trstenej, ľudia z dedín pri poľských hraniciach nestihnú prísť do Dolného Kubína do pol hodiny, ako to stanovuje zákon. „Ani viac sanitiek nepomôže, lebo ak sa dostanú za kamión, ten sa im nemá kde vyhnúť. Máme tu pol roka sneh a tomu musia šoféri záchraniek prispôsobiť jazdu. Do nemocnice v Dolnom Kubíne trvá cesta z väčšiny obcí 50 až 60 minút,“ vysvetľuje Tholt.

Rovnako to vidia v Liptovskom Mikuláši, kde by sa stala spádovou Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Pre cestné kolóny tam však podľa miestnych trvá cesta aj hodiny, nehovoriac o zimných mesiacoch, keď je premávka ešte horšia.

„Zaradenie našej nemocnice medzi prvé typy pre nás ako obyvateľov Liptova neprinesie žiadny benefit. V médiách sú často proklamované veľké benefity, ako kategorizácia zvýši kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ale nikde sa nehovorí, že táto kvalita nebude bežne dostupná všetkým obyvateľom Slovenska vrátane obyvateľov Liptova,“ hovorí tamojší námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ján Drobčo.

Vynovený urgentný príjem spúšťali na Liptove pred rokom, ale nie je isté, kto by v ňom poskytoval urgentnú starostlivosť. Oddelenia ako interné, chirurgické, anesteziologické by sa totiž mali presunúť do nemocnice regionálnej úrovne. „Ako bude fungovať náš dobudovaný a funkčný urgent? Bude to len prekladisko? A kto sa bude o pacientov starať, kým príde sanitka, aby ho previezla na vyššie pracovisko? Nikto z nás nechce zažiť pocit bezmocnosti, keď bude potrebovať pomoc a nebude ho mať kto ošetriť,“ hovorí Drobčo.

Na Liptove je pritom vďaka turistike a lyžiarskym vlekom silný turistický ruch. „Ročne tu robíme päťsto až šesťsto operácií s ťažkými úrazmi a z toho veľké množstvo najmä zahraničných turistov. Neviem si predstaviť, žeby to po nás niekto prebral,“ povedal pre TA3 primár úrazovej chirurgie Marián Selecký.

Liptovčania spustili za zachovanie svojej nemocnice v súčasnom stave aj petíciu, kde argumentujú, že v meste Liptovský Mikuláš sa nachádza aj stredná zdravotnícka škola, a preto „nie je namieste, aby sa takto devalvovalo aj vzdelanie budúcich zdravotníkov“. Petíciu spustili aj v Trstenej.

Búrili sa aj východniari

Minulý rok sa nedostatky Lengvarského reformy dali ilustrovať aj na príklade nemocnice v Snine. Tá sa mala transformovať na nemocnicu prvej úrovne s dostupnosťou do dvadsať minút. V realite sa to však nedá stihnúť a tamojší obyvatelia z toho dôvodu spísali petíciu.

„Do mesta vedie len jedna cesta, nedá sa tam inak dostať. Sninský okres však pokračuje ďalších 40 až 50 kilometrov až po najvýchodnejší bod Slovenska, ktorým je Nová Sedlica,“ opisoval Peter Makara, prezident Regionálnej lekárskej komory v Prešove.

Navyše, obyvatelia na periférii Prešovského kraja by sa nedostali včas ani do ministerstvom plánovanej regionálnej nemocnice v Humennom, lebo tá určite nebude pre všetkých ľudí dostupná do pol hodiny. Okrem Sninčanov preto spísali petíciu za zachovanie štatútu akútnej nemocnice aj obyvatelia okresu Vranov nad Topľou.

Či rezort vôľu ľudu v oboch východniarskych mestách rešpektoval, nevedno. Predstavitelia oboch nemocníc do uzávierky na naše otázky neodpovedali.

Podľa najnovšej projekcie Eurostatu bude Slovensko do roku 2070 druhou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ, hneď po Poľsku. Do roku 2040 má vzrásť podiel populácie nad 65 rokov zo súčasných 16 na vyše 24 percent. Lekári upozorňujú, že reforma môže dosiahnuť presne opačný účinok.

„Stále máme nedostatočnú sieť ciest v dobrom stave a verejnú dopravu v rozklade, preto sa treba zamyslieť, aká bude dostupnosť pre starnúcu populáciu v pohraničných regiónoch po transformácii nemocníc na komunitné nemocnice,“ uzatvára Makara.