Všeobecní lekári varujú: Poplatky od pacientov na chod ambulancií treba regulovať, inak sa nevyhneme nečistým praktikám

Slovenské ambulancie nateraz nemajú na rastúce ceny energií žiadnu aplikovateľnú schému pomoci. Na riešenie energetickej krízy stále čakajú.

Štát pridal špecialistom v rozpočte šesť percent a všeobecným lekárom sedem percent na platbách. Tí upozorňujú, že len inflácia je na úrovni pätnásť percent. Okrem toho im stúpli náklady na nájom, spotrebný materiál ako injekčné striekačky, skúmavky či obväzy. Musia tiež zvýšiť plat zdravotným sestrám, ktoré by inak mohli odísť do nemocníc, kde im mzda stúpla. To by bolo pre ambulancie likvidačné, museli by odovzdať povolenie na prevádzku ambulancie a ukončiť definitívne svoju činnosť.

Existujú tri hrozivé scenáre.

Pacienti platia úplne za všetko

Jedným z nich je, že ambulancie nebudú mať zmluvy s poisťovňami a pacienti si budú platiť za zdravotnú starostlivosť. To znamená zaplatiť si za všetky výkony, odbery, zobrazovacie a laboratórne vyšetrenia aj lieky. Ambulancie vysvetľujú, že nemajú kde zohnať peniaze, lebo zdravotné poisťovne im ešte preplácajú výkony podľa sedemnásť rokov starého cenníka. Hoci ministerstvo zdravotníctva pracuje na úprave katalógu výkonov, potrvá to mesiace. Ambulancie však hlásia problémy teraz.

„Táto hrozba je kruto reálna a už existujú ambulancie v nedostatkových odboroch, ako napríklad neurológia, ktoré sú nezmluvné a napriek tomu ich vyhľadávajú pacienti z celého kraja. Súčasná situácia vo financovaní ambulantného sektora je katastrofálna a aj katastrofálne ignorovaná už desiatky rokov,“ domnieva sa Ján Hruška, krajský riaditeľ ASL pre Žilinský kraj.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej sú nezmluvné zariadenia naprieč celým Slovenskom. „Mnohí lekári sa rozhodli ísť touto cestou a zrušili zmluvy s poisťovňou. Nemusia sa doťahovať, ktorý výkon urobili, a radšej berú priame platby od pacientov. Zákon im to umožňuje a keď chcú prežiť, možno nebudú mať na výber. Pacientom sa to však ťažko vysvetľuje,“ hovorí Lévyová.

Poplatky vyberajú už teraz a možno budú ešte plošnejšie

Druhým negatívnym scenárom sú poplatky. Ak sa štát do prvého februára nerozhýbe a neuvoľní dostatočný objem peňazí pre súkromných poskytovateľov a platby zo zdravotných poisťovní sa adekvátne nezvýšia, ľudia budú musieť načrieť hlbšie do vrecka.

Lekári začnú zvýšené výdavky kompenzovať vyberaním poplatkov od pacientov. Tí, ktorí už dostali zálohové platby, začali s touto praxou od nového roka. Suma sa niekde odvíja od dĺžky vyšetrenia, inde sa zas platí fixná suma bez ohľadu na to, ako dlho sa vám doktor venuje. Hraničný bude dátum prvého februára, keď bude jasné, či poskytovatelia podpísali zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Napríklad Asociácia súkromných lekárov (ASL), ktorá združuje viac ako tritisíc subjektov, avizuje od začiatku najkratšieho mesiaca v roku plošné poplatky pre pacientov, ak vláda nedofinancuje ambulantný sektor. Tie budú v rozsahu dve až desať eur.

„Všetci sa tvária, že pacient nemá platiť, ale bohužiaľ, nám energie nikto neuhradí,“ skonštatoval prezident ASL Marián Šóth.

RozhovorZdravotná starostlivosť bude luxus, plán obnovy nevyčerpáme, hovorí šéf Asociácie súkromných lekárov

„Rozdiel je v tom, že všeobecní lekári, pediatri a gynekológovia majú aj paušálnu platbu, preto ak pacienti obmedzia návštevy lekárov z ekonomických dôvodov, tak títo lekári dostanú aspoň paušálnu platbu. Najhoršie sú na tom laboratóriá, lebo ony majú energeticky náročné prístrojové vybavenie a poplatky nemajú od koho vyberať,“ uvádza gynekologička Marianna Šestinová s dôvetkom, že v Košickom samosprávnom kraji začali poplatky vyberať viaceré ambulancie.

Praktik Štefán Krnáč konštatuje, že ani niektorí obvodní lekári nemajú toľko poistencov, aby im kapitačné platby od poisťovní vykompenzovali terajšie zvýšené náklady.

Tým sa otvára cesta k tretiemu najčernejšiemu scenáru: ambulancie sa zatvoria úplne. Ide o reálnu hrozbu, keďže štyridsať percent neštátnych lekárov je v dôchodkovom veku. Vyčerpaní doktori nemajú po desiatkach rokov praxe podľa Šótha motiváciu skončiť vo svojom veku s exekúciou na krku.

Ak sa budú zatvárať ambulancie, budú sa stále predlžovať čakacie lehoty na vyšetrenie. Tie sa už vplyvom pandémie zdvojnásobili. „Predtým čakali pacienti tri mesiace až pol roka, dnes dostávajú termíny na kontrolu u špecialistu o rok, prípadne keď si ho nájdu. Toho sa už ani nemusia dožiť, alebo sa za ten čas stav pacientov natoľko zhorší, že nastanú nezvrátiteľné zmeny,“ varuje Lévyová.

Poplatky treba regulovať, inak sa to vymkne spod kontroly

Do ukončenia zmlúv ambulantných poskytovateľov v zdravotných poisťovniach zostávajú dva týždne. Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková navrhuje dofinancovať ambulantný sektor sumou minimálne 320 miliónov eur z finančnej rezervy Ministerstva financií SR. „Nebude to mať žiadny vplyv na štátny rozpočet, pretože tieto peniaze sú už jeho súčasťou a bude sa sanovať najakútnejšia fáza medicínskej katastrofy,“ vysvetľuje Palušková.

Rezorty financií a zdravotníctva zároveň podľa nej musia neodkladne pripraviť legislatívny návrh na kompenzácie poplatkov pre konkrétne skupiny občanov, ktorí ich z objektívnych dôvodov nebudú môcť uhradiť. 

Krnáč upozorňuje, že v súčasnej situácii, keď jeden poskytovateľ denne ošetrí desiatky pacientov, si nevie predstaviť, aby zdravotné sestry museli ešte aj vyberať „dvojeurovky“ za návštevy ambulancie, lebo sa tým stráca čas. „Je to práca navyše a tej máme už aj teraz dosť. Skôr si viem predstaviť zvýšenie poplatku napríklad za udelenie spôsobilosti vykonať vodičskú skúšku či vypísať komerčné poistenie,“ načrtáva lekár.

Zdôrazňuje však, že v súčasnej kríze je veľa netransparentnosti. „Nikto zatiaľ neukázal nájomnú zmluvu alebo o koľko mu stúpli náklady. Veľmi záleží na type ambulancie – či využíva napríklad drahšie prístroje alebo viac spotrebného materiálu, ako aj od platieb od zdravotných poisťovní. Ak niekto faktúruje na poisťovňu desaťtisíc a iný päťtisíc a obom sa zvýši príjem podľa rozpočtu o šesť percent, tomu prvému vyjde po zvýšení vyplatiť aspoň niečo, ale tomu druhému možno nič,“ vysvetľuje Krnáč.

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska preto od ministerstva zdravotníctva požaduje vyhotovenie vyhlášky týkajúcej sa regulácie poplatkov v súlade s platnou legislatívou. „Skončí sa tak poplatková ,džungľa‘, ktorá dáva priestor nečistým praktikám,“ uzatvorila Palušková.