Lengvarský rozdelil dvesto miliónov spravodlivo, aj regióny potrebujú lepšiu zdravotnú starostlivosť, hája ho menšie nemocnice

Premiér Eduard Heger preveruje, prečo pridelil exminister zdravotníctva vyše dvesto miliónov eur menším nemocniciam. Regióny sú s tým nespokojné a chcú sa obrátiť na Európsku komisiu, aby zabránila politickému tlaku na prideľovanie peňazí.

Premiér a minister zdravotníctva navštívili Nemocnicu Poprad Eduard Heger (OĽaNO) a Vladimír Lengvarský v Nemocnici Poprad. Foto: Michal Svítok/TASR

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje 75 zdravotníckych zariadení, v pondelok vláde vytkla spochybňovanie výsledkov výzvy z plánu obnovy na podporu výstavby a rekonštrukcie slovenských nemocníc.

Politické zásahy do už vyhodnotenej výzvy môžu vraj znamenať, že slovenskí pacienti prídu o historickú investíciu do nemocníc v stovkách miliónov eur. ANS sa preto plánuje obrátiť na Európsku komisiu, aby dohliadla na transparentnosť výzvy a zabránila jej politickému ovplyvňovaniu.

„Z predchádzajúcej komunikácie so zástupcami Európskej komisie je zrejmé, že spochybňovanie či zrušenie výzvy by znamenalo, že slovenské zdravotníctvo príde o viac ako dvesto miliónov eur. Premeškali by sme tak možnosť konečne výrazne zlepšiť podmienky a kvalitu pre zdravotníkov a aj pacientov,“ spresnil riaditeľ Kancelárie ANS Miroslav Valaštík.

Asociácia považuje za spravodlivé, že vo výzve uspeli aj projekty regionálnych nemocníc. Podotýka, že doterajšie prostriedky z plánu obnovy smerovali výhradne do štátnych koncových nemocníc – na hrubú stavbu koncovej nemocnice v lokalite Rázsochy a dokončenú univerzitnú nemocnicu v Martine. Obe komplexné nemocnice budú stáť 611 miliónov eur, čo je viac ako dve tretiny z celkových prostriedkov určených na výstavbu nemocníc.

Menším regionálnym nemocniciam sa teda ujde len necelá tretina z európskych peňazí.

„Odmietame preto akékoľvek politické zásahy a spochybňovanie výzvy, ktorá má konečne priniesť desiatky miliónov aj do nemocníc v regiónoch. Najväčšie investície do zdravotníckej infraštruktúry Slovenska v histórii tejto krajiny by nemali smerovať len do niektorých vybraných zdravotníckych zariadení. Ich využitie by malo v prvom rade podliehať kritériu dôležitosti zariadení a ich úlohy v nemocničnej sieti aj vzhľadom na prijatú optimalizáciu siete nemocníc,“ dodáva Valaštík.

Kritika expertov a minulého vedenia rezortu

Takýto mechanizmus deľby peňazí kritizuje napríklad Lekárske odborové združenie (LOZ) a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Podľa nich sa mali všetky peniaze investovať do štátnych nemocníc, lebo sa tam liečia najťažšie stavy pacientov a vychovávajú sa budúci lekári. Väčšie nemocnice sa na takýto scenár pripravovali od roku 2020 a pracovali na svojich projektoch prestavby.

„Pôvodný úmysel bol, aby sa prevažná časť z jednej miliardy eur určenej na novú sieť použila na štátne koncové nemocnice. Menším nemocniciam boli určené iné výzvy. Koncové nemocnice slúžia všetkým pacientom Slovenska ako posledná inštancia, ktorá im má pomôcť, ak to menšie nedokážu. Regionálne nemocnice nerobia koncovú medicínu a nebudú ju robiť ani po reforme,“ povedala v rozhovore pre Štandard Krajčího bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.

https://standard.sk/313054/razsochy-sa-nepostavia-ako-stat-nad-zdravotnictvom-stracame-kontrolu-tvrdi-byvala-statna-tajomnicka-jezikova/

Aj šéf LOZ Peter Visolajský poukázal na to, že reforma nemocníc chce medicínske výkony koncentrovať najmä do väčších (napríklad fakultných) nemocníc, preto bolo logické najviac podporiť práve ich. Najmä štátne zariadenia budú musieť od roku 2024 prijať väčší počet pacientov z transformovaných nemocníc, a preto budú musieť rozšíriť kapacity na hospitalizácie.

„Navyše, peniaze z plánu obnovy mohli čerpať aj zadlžené nemocnice, čo pri eurofondoch neplatí. Menšie nemocnice roky predtým využívali eurofondy na rekonštrukcie a nákupy zdravotníckej techniky,“ dodáva Ježíková.

O čo ide?

Exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský minulý týždeň pár hodín pred odchodom z funkcie vybral osem nemocníc, ktoré si rozdelia vyše 212 miliónov eur. Polovica z nich patrí súkromníkom – tri Agelu a jedna Pente (Spišská Nová Ves). Zriaďovateľom ďalších dvoch sú župy – konkrétne Žilinská (Čadca) a Trenčianska (Bojnice).

Najviac peňazí má dostať popradská a levická nemocnica, každá vyše 42 miliónov eur. Vysokú sumu (vyše 39,5 milióna eur) má získať nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Nižšie finančné prostriedky majú dostať nemocnice v Bardejove, Skalici, Zvolene, Čadci a Bojniciach.

Zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky rezortu zdravotníctva. Foto: MZ SR

Matovič aj Heger chcú pridelené financie skontrolovať

Rozdelenie stoviek miliónov eur na poslednú chvíľu sa nepozdávalo dočasne poverenému premiérovi, ktorý v piatok prevzal aj funkciu ministra zdravotníctva, Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). Avizoval, že dá výsledky výzvy preveriť. Postup Lengvarského v tejto súvislosti označil za neštandardný.

Do súkromných rúk by išli desiatky miliónov eur. Nemocnice patriace do skupiny Agel by si polepšili takmer o 91 miliónov eur, nemocnica Penty v Spišskej Novej Vsi zasa viac ako o 39 miliónov eur. V piatok preto Heger povedal, že toky peňazí preverí.

Lengvarského rozhodnutie kritizoval aj líder OĽaNO Igor Matovič. „Predtým zakázal štátnym nemocniciam, aby si žiadali peniaze na ich rekonštrukciu, a potom z tých 212 miliónov nadelil jednej finančnej skupine a štyridsať miliónov dal Pente,“ okomentoval Matovič so slovami, že Lengvarský tým spáchal „megasvinstvo“.

https://standard.sk/327866/spachal-mega-svinstvo-vsetko-donasal-najskor-ciganikovej-ale-heger-ho-nechcel-odvolat-hovoria-sipos-a-matovic-o-lengvarskom/

Poprad chce zatraktívniť nemocnicu a postúpiť v kategorizácii

Niektoré menšie nemocnice už presne vedia, ako chcú peniaze využiť.

Napríklad v Spišskej Novej Vsi by mal do konca roka 2025 v areáli nemocnice pribudnúť nový trojpodlažný pavilón s kapacitou osemdesiat lôžok. Ráta sa tam s umiestnením gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, novorodeneckej JIS či oddelenia anestézie. Plánovaná je aj rekonštrukcia existujúcich priestorov s kapacitou dvadsať lôžok.

Pre spádovú oblasť Spišská Nová Ves sa tak zdravotná starostlivosť stane dostupnejšou pre 150-tisíc pacientov ročne. Okrem umiestnenia spomínaných pracovísk dôjde aj k rozvoju traumatologického a muskuloskeletálneho programu či onkológie. Nemocnica v Spišskej Novej Vsi tak bude schopná zabezpečovať akútnu zdravotnú starostlivosť v spolupráci s poskytovateľmi v Poprade, Prešove a Starej Ľubovni.

Hovorkyňa Nemocnice Poprad Sylvia Galajda uviedla, že viac ako 42,2 milióna eur znamená pre ich zariadenie jedinečnú a neopakovateľnú možnosť na získanie finančných prostriedkov.

„Nemocnica je totiž jedinou štátnou všeobecnou nemocnicou, ktorá je zároveň akciovou spoločnosťou a jej jediným akcionárom je štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva. Obchodná spoločnosť nie je naviazaná na štátny rozpočet a nemá možnosť použiť kapitálové výdavky. Jediný externý zdroj financovania pre popradskú nemocnicu doteraz predstavovali finančné prostriedky z eurofondov, ktorých možnosti sú obmedzené a nemocnica ich niekoľkokrát úspešne využila,“ povedala Galajda.

Nové priestory urgentného príjmu v popradskej nemocnici. Foto: Adriána Hudecová/TASR

Rekonštrukcia by sa dotkla 349 lôžok na desiatich poschodiach, nemocnica by potom disponovala 452 lôžkami. Prestavba nadväzuje na rekonštrukciu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, vybudovania jednotky resuscitačnej starostlivosti o novorodencov (JRNS), rekonštrukciu a prístavbu urgentného príjmu II. typu, nadstavbu strojovne vzduchotechniky a chladenia a vybudovanie bezbariérového prístupu a výťahov.

Nemocnicu Poprad v reforme nemocníc zaradili do II. úrovne (regionálnej), ale vedenie to chce zmeniť a postúpiť v horizonte niekoľkých rokov do III. kategórie.

Bittó Cigániková vyzýva na podpis zmlúv pre už vybrané nemocnice

Zmluvy na peniaze z plánu obnovy na veľké investičné projekty by sa mali podpísať s už vybranými nemocnicami. „Ťažko tu niečo kritizovať a naťahovať čas, čo môže spôsobiť, že o peniaze prídeme,“ uviedla v pondelok poslankyňa za SaS a členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková. Vyzvala Hegera, aby ich podpísal.

Liberálka zdôraznila, že nemocnice boli vybrané na základe vopred stanovených podmienok, ktoré schválila vláda. Lengvarský s vyhodnotením výzvy podľa nej nemal nič spoločné. Zdôraznila, že peniaze nebudú slúžiť súkromníkom, ale ľuďom v regiónoch.

Poslankyňa poukazuje na to, že výzva mala byť vyhlásená oveľa skôr a vyhodnotená už v decembri. Tvrdí, že omeškanie je výsledkom boja hnutia OĽaNO s neštátnym sektorom. „Na Lengvarského bol nátlak, aby výzvy neotváral, lebo sa k nim nemôžu dostať štátne nemocnice,“ vyhlásila.