Preskočiť na obsah
  |  

Mesiace utekala k susedom pred agresívnym manželom. Ten skončil po útoku sekerou v putách

POPRAD – Obvineniu z trestného činu nebezpečného vyhrážania čelí 59-ročný muž z obce v okrese Kežmarok. V priebehu posledných mesiacov sa denne pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej žene zabitím.

Tá sa muža natoľko bála, že utekala z domu k susedom, kde aj prespávala. Ako ďalej informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, útoky muža sa však neustále stupňovali. Naposledy vzal sekeru a žene sa vyhrážal, že jej odtrhne hlavu. Manželka už vtedy neváhala a privolala políciu. Tá agresora zadržala, skončil v cele policajného zaistenia. Zároveň bol na neho spracovaný podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby.

(sita)

  |  

Clintonová odkázala Putinovi, že za rozšírenie NATO si môže on sám

Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová v utorok vo Washingtone vyhlásila, že rozširovanie aliancie NATO, ku ktorému došlo po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, je dôsledkom rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina.

Bývalá diplomatka v krátkom prejave na pôde ministerstva zahraničných vecí, kde bol v utorok odhalený jej oficiálny portrét, Putinovi odkázala: "Ľutujem, Vladimir, ale sám si si na vine".

Na slávnosti ju sprevádzal jej manžel, bývalý prezident USA Bill Clinton, a súčasný minister zahraničných vecí Antony Blinken, dodala agentúra AFP.

Clintonová pripomenula, že rozšírenie NATO bolo vždy sporným bodom na rokovaniach s Ruskom. "Vždy sme hovorili, že nikto nie je nútený vstúpiť do NATO", že o tom rozhodujú občania tej-ktorej krajiny.

Agentúra AFP uviedla, že ruský prezident čiastočne využil rozšírenie NATO o štáty východnej Európy a perspektívu prípadného členstva Ukrajiny ako zámienku na ospravedlnenie invázie na ukrajinské územie, ktorá sa začala vo februári minulého roku.

Táto vojna rozpútaná Ruskom vyvolala masívnu podporu Ukrajiny zo strany Západu, ale aj záujem Fínska a Švédska o zmenu svojho neutrálneho štatútu a o vstup do aliancie NATO.

AFP dodala, že keď Hillary Clintonová v roku 2009 nastúpila ako šéfka americkej diplomacie v administratíve prezidenta Baracka Obamu, pokúšala o reštart vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou, narušených rok pred tým vojnou v Gruzínsku.

Vzťahy medzi oboma mocnosťami sa opäť zhoršili po návrate Putina do Kremľa v roku 2012 - staronový ruský prezident totiž vtedy Clintonovú obvinil, že podnecuje a podporuje demonštrácie ruskej opozície, ktorá odmietla uznať výsledky parlamentných volieb a víťazstvo v nich prokremeľskej strany Jednotné Rusko.

Clintonovú ako kandidátku demokratov v prezidentských voľbách v roku 2016 porazil republikán Donald Trump.

(tod/tasr)

  |  

Senec sa posúva „zelenším smerom". Základná škola má 64 nových parkovacích miest pre bicykle

SENEC – Mestu Senec sa podarilo zrealizovať projekt „Cyklostojany pre ZŠ Mlynská v Senci". Od nového školského roka už môžu žiaci a zamestnanci využívať 64 parkovacích miest pre bicykle. Mesto o tom informovalo na webe.

Žiadosť o dotáciu na Ministerstvo dopravy SR podalo mesto už v roku 2021, tento rok sa podarilo projekt zrealizovať z poskytnutej dotácie 28 453,68 eura.

„Pri hlavnom vstupe sa osadili cyklostojany s celkovou kapacitou na 34 bicyklov, pri kuchyni na 6 bicyklov a pri športovisku na 24 bicyklov. Antracitové (čierne) stojany sú zo 100 percent z recyklovaných materiálov, čo sa týka plastov aj kovov. Farebné (zelené) sú na 96 percent z recyklovaných materiálov. Výrobca má tiež certifikát o CO2 neutralite," dodalo mesto na webe, s tým, že chce zvýšiť podiel nemotorovej dopravy a čoraz viac vytvárať komfortnú a bezpečnú cyklistickú infraštruktúru aj pre žiakov a zamestnancov škôl.

  |  

USA pozastavujú pomoc africkému štátu Gabon, kde koncom augusta došlo k prevratu

Americká vláda v stredu oznámila, že pozastavuje niektoré z programov na pomoc africkému štátu Gabon, kde sa v auguste chopila moci armáda.

Ako informovala agentúra AFP, minister zahraničných vecí USA Antony Blinken uviedol, že Spojené štáty situáciu v Gabone sledujú a že diplomatické a konzulárne zastúpenie USA v tejto stredoafrickej krajine bohatej na ropu funguje bez obmedzení.

Nemenovaní predstavitelia USA už pred časom uviedli, že americká pomoc Gabonu, ktorý viedla rodina Bongovcov viac ako pol storočia, bola minimálna. Väčšie zastúpenie - v oblasti bezpečnosti aj ekonomickej pomoci - majú USA v Nigeri, ďalšej africkej krajine, kde moc nedávno prevzala armáda.

Gabonskí vojenskí vodcovia 30. augusta zvrhli Aliho Bonga Ondimbu. Došlo k tomu, keď bol vyhlasovaný za víťaza volieb, ktoré boli terčom kritiky pre početné nezrovnalosti.

Armáda vymenovala za premiéra opozičného vodcu Raymonda Ndonga Simu, ktorý minulý týždeň v príhovore k OSN prisľúbil, že podnikne kroky na vypísanie nových volieb, pričom vyzval Západ, aby v prípade Gabonu bral do úvahy aj okolnosti, za akých k prevratu došlo.

(tasr)

  |  

Šéf bieloruskej diplomacie odmietol vstup svojej krajiny do vojny po boku Ruska

Bieloruský minister zahraničných vecí Siarhej Alejnik si nevie predstaviť alternatívu k politickému a diplomatickému riešeniu konfliktu na Ukrajine, ale ani zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý Alejnik poskytol agentúre AP.

Uviedol v ňom tiež, že za nepredstaviteľnú považuje i situáciu, že by Rusko Bielorusku nariadilo použitie taktických jadrových zbraní nedávno rozmiestnených na bieloruskom území.

"Nevidím takúto možnosť, pretože ide primárne o obranný nástroj," uviedol na margo rakiet Alejnik, zároveň však nevylúčil ich použitie v prípade napadnutia Bieloruska.

Dôvodom ich rozmiestnenia na území Bieloruska je podľa Alejnika "veľmi veľká militarizácia" oblastí pozdĺž bieloruských hraníc.

Bielorusko je strategickým partnerom Ruskej federácie: Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko Kremľu na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine umožňoval využívať na presun vojenských síl aj územie svojej krajiny. Odmietol však aktívne zapojenie bieloruských ozbrojených síl do tohto vojnového konfliktu.

Alejnik spochybnil vyhlásenia niektorých politických oponentov, že Bielorusko pre vzťahy s Ruskom mieri do medzinárodnej izolácie. Odvolal sa pritom na 40 stretnutí, ktoré absolvoval počas svojej päťdňovej návštevy Valného zhromaždenia OSN, ktorých cieľom bolo budovanie ekonomických vzťahov zamerané najmä na zaistenie dodávok potravín a strojných zariadení. Bielorusko podľa jeho slov buduje a upevňuje vzťahy nielen s africkými krajinami, ale aj s Čínou.

Alejnik sa počas rozpravy na pôde VZ OSN krátko vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Vyhlásil síce, že vidieť utrpenie Ukrajiny je veľmi bolestivé, zároveň však Západ obvinil, že dodávkami zbraní Ukrajine toto utrpenie predlžuje.

Podľa Alejnika nikto nevie povedať, ako dlho vojna na Ukrajine potrvá. Pripomenul, že v Bielorusku sa vlani konali tri kolá rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, počas ktorých sa "začínali rodiť náznaky mierovej zmluvy". Z neúspechu rokovaní Alejnik obvinil Ukrajinu a "možno aj ďalších" hráčov nepriamo zapojených do konfliktu. Deklaroval však, že Bielorusko bude pokračovať v snahách o obnovenie mieru na Ukrajine.

AP pripomenula, že Lukašenkov režim je ostro kritizovaný za prenasledovanie politických oponentov a aktivistov za ľudské práva.

Alejnik na otázku k tejto téme povedal, že "(Bielorusko) nemá politických väzňov." Všetky zadržiavané osoby sú podľa neho vo väzbe za zločiny preukázané súdom.

(tasr)

  |  

Výbuch v sklade s palivom v Náhornom Karabachu si vyžiadal najmenej 125 obetí

Počet obetí pondelkového výbuchu v sklade pohonných látok v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach vzrástol na 125. Do 300 ľudí utrpelo zranenia vrátane veľmi závažných popálenín.

S odvolaním sa na arménske ministerstvo zdravotníctva to uviedla agentúra Interfax-Azerbajdžan, informuje TASR podľa utorkovej správy agentúry Reuters. Karabašské úrady pri tom ešte v utorok ráno hlásili 20 mŕtvych a vyše 290 zranených.        

K explózii došlo v pondelok neďaleko karabašského hlavného mesta Stepanakert a v čase, keď tisíce etnických Arménov v dôsledku vojenskej operácie azerbajdžanskej armády utekali zo svojich domovov v Karabachu.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v utorok uviedol, že do regiónu posiela zdravotnú pomoc pre zranených, pričom však naráža na problémy súvisiace s hustou premávkou na cestách, preplnenosťou nemocníc i nepriaznivým počasím.

https://twitter.com/Maks_NAFO_FELLA/status/1706766812699152517

Náhorný Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým Arméni. Táto oblasť je roky predmetom sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré oň v uplynulých desaťročiach viedli už dve vojny. Azerbajdžan tam minulý týždeň podnikol bleskovú vojenskú operáciu, ktorou de facto získal kontrolu nad sporným karabašským územím.

Arménska vláda v utorok popoludní oznámila, že po týchto udalostiach sa z Karabachu do Arménska uchýlilo už vyše 28-tisíc karabašských Arménov. V čase pred poslednou eskaláciou v Karabachu žilo asi 120-tisíc etnických Arménov.

(tasr)