Preskočiť na obsah
  |  

Tomáš Taraba navštívil Keňu, chce užšiu spoluprácu s africkými krajinami

Tomáš Taraba navštívil Keňu, chce užšiu spoluprácu s africkými krajinami. Podpredseda vlády a minister životného prostredia sa stretol aj s prezidentom Kene Williamom Rutom. Dohodli sa na užšej spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ekonomickej podpory a rozvoja všeobecne prospešných projektov.

"Afrika už dávno nie je len o chorobách, chudobe a negramotnosti. Niektoré krajiny napredujú obrovským tempom. Je chybou, že slovenskí politici do týchto štátov častejšie nechodili a nevyužívajú obrovský potenciál, ktorý máme. Nie sme koloniálna veľmoc, nemáme koloniálnu minulosť a ani postranné úmysly," zdôraznil Taraba.

Podľa vlastných slov jeho návštevu sprevádzal mimoriadny záujem štátnych a miestnych médií, čo potvrdzuje, že tento priateľský vzťah je potrebné využiť v prospech spolupráce. Vicepremiér taktiež odovzdal so svojou delegáciou humanitárnu pomoc generálnemu tajomníkovi Kenského Červeného kríža Ahmedovi Idrisovi.

Humanitárnu potravinovú a materiálnu pomoc bude Kenský Červený kríž distribuovať cieľovej komunite žijúcej v povodí rieky Tana, kde bolo v dôsledku minuloročných ničivých záplav zasiahnutých viac ako trištvrte milióna ľudí, pričom viac ako 140-tisíc ich muselo byť vysídlených.

(tasr)

  |  

Strana európskych socialistov nominuje Nicolasa Schmita za kandidáta na šéfa eurokomisie

Strana európskych socialistov nominuje súčasného luxemburského eurokomisára Nicolasa Schmita za kandidáta na šéfa Európskej komisie. Na kongrese strany, ktorý sa uskutoční v piatok a sobotu v Ríme, predstavia aj svoj politický manifest na júnové voľby do Európskeho parlamentu.

(tasr)

  |  

Na proteste poľnohospodárov na Champs-Élysées v centre Paríža zadržali 66 ľudí

Na proteste farmárov na triede Champs-Élysées v centre Paríža zadržali policajti 66 osôb. Farmári v piatok v skorých ranných hodinách traktormi a balíkmi zablokovali premávku na spomínanej triede, ktorá sa nachádza v blízkosti Elyzejského paláca.

V reakcii na tento úradmi nepovolený a vopred neavizovaný protest sa minister poľnohospodárstva Marc Fesneau vo vysielaní rozhlasovej stanice Bleu Orléans zasadzoval za dialóg medzi vládou a poľnohospodármi, ale "nie prostredníctvom zakázaných akcií".

Na proteste na námestí Place de l'Étoile sa zúčastňovalo asi 150 farmárov.

(tasr, afp, france info)

  |  

Eurokomisia navrhuje zmenu rozpočtu EÚ na rok 2024 z dôvodu plnenia priorít

Európska komisia schválila návrh na zmenu rozpočtu Európskej únie na rok 2024. Cieľom má byť zohľadnenie zmien vykonaných v nadväznosti na dohodu medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi (Rada EÚ) o revízii viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027.

Komisia spresnila, že pozmenený rozpočet umožní Únii pokračovať v plnení spoločných priorít v tomto roku v prospech európskych občanov, ako aj v prospech obyvateľov mimo EÚ. Posilní podporu Ukrajine, zvýši investície do kritických technológií a obrany a poskytne dodatočné zdroje na podporu partnerov na západnom Balkáne.

Rozpočet EÚ bude takisto lepšie pripravený pomáhať členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami a krajinám, ktoré čelia humanitárnym krízam.

Komisia už predložila návrh opravného rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade EÚ na schválenie.

(tasr)

  |  

Neutralita a redukcia armády. Zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou

Americký denník Wall Street Journal v piatok zverejnil návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom sa diskutovalo v apríli 2022 – po rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa uskutočnili koncom marca v Istanbule. Na svojom webe o tom v piatok informovalo Rádio Sloboda (RFE/RL).

Dokument je datovaný 15. aprílom 2022 - po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Johnsona ruská strana viní z toho, že tlačil na ukrajinské vedenie, aby takúto dohodu neprijalo.

Návrh zahŕňal okrem iného záväzok Ukrajiny vzdať sa svojich snáh vstúpiť do NATO a zachovať si neutrálny status. Dokument zároveň neobsahoval zákaz vstupu Ukrajiny do EÚ.

Menšia armáda a zákaz cudzích vojsk

V texte sa píše aj o redukcii ukrajinskej armády. Predstavy rokujúcich strán o rozsahu tejto redukcie sa však líšili: Rusko trvalo na 85 000 vojakoch, 342 tankoch, 519 delách, zatiaľ čo Ukrajina údajne chcela mať 250 000 vojakov, 800 tankov a 1900 diel.

Počítalo sa aj s tým, že na Ukrajine by platil zákaz rozmiestňovania cudzieho vojenského personálu a zbraní vrátane rakiet.

Krym a Donbas

Dokument tiež rátal s tým, že polostrov Krym zostane pod ruskou kontrolou bez formálneho vzdania sa suverenity nad ním zo strany Ukrajiny.

O budúcnosti častí Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré boli do 24. februára 2022 pod ruskou kontrolou, sa malo rozhodnúť počas rokovaní prezidentov oboch krajín.

Dokument nehovoril o štatúte iných území okupovaných Ruskom - predtým sa opakovane uvádzalo, že sa v ňom počítalo s odchodom ruských jednotiek a návratom území pod kontrolu Ukrajiny.

Nesúhlas Kyjeva

Rusko predložilo mnoho ďalších požiadaviek, s ktorými Ukrajina nesúhlasila.

Išlo napr. o rozšírenie oficiálneho používania ruského jazyka na Ukrajine, upustenie od vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Ukrajine a zrušenie všetkých sankcií.

Kyjev nesúhlasil ani s tým, aby niektorá z krajín, ktoré garantujú bezpečnosť Ukrajiny (patrí medzi ne aj Rusko), mala právo veta: Kyjev veril, že to môže Rusku dať "voľnú ruku" pre novú agresiu niekedy v budúcnosti.

Podľa Wall Street Journal rokovania pokračovali do júna 2022 a zastavili sa na podnet Ukrajiny. Moskva predtým tvrdila, že rokovania sa skončili v apríli.

Podmienky Ruska už budú iné

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku WSJ uviedol, že Moskva si neželá, aby bol dokument zverejnený. Dodal, že ak sa mierové rokovania obnovia, podmienky Ruska už budú iné – keďže odvtedy Rusko oznámilo anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.

Ukrajinské úrady zverejnenie návrhu mierovej dohody nekomentovali, podotklo REF/RL.

 Obe strany predtým priznali, že o podmienkach možnej mierovej dohody sa rokovalo v Istanbule a nejaký čas aj po istanbulských rokovaniach. Následne ruské vedenie obvinilo Ukrajinu a jej západných spojencov, najmä Britániu, z narúšania dohôd.

Slová Arachamiju

Vlani v novembri vedúci ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija v rozhovore pre televízny kanál 1+1 povedal, že hlavnou požiadavkou Moskvy je neutralita Ukrajiny.

Podľa Arachamiju ukrajinská strana dohodu odmietla z dvoch dôvodov: pre nutnosť zmeniť ukrajinskú ústavu, pretože v nej je zakotvené želanie vstúpiť do NATO, a pre to, že Ukrajina neverí, že by Rusko dohodu aj plnilo.

V novembri 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil ukrajinský desaťbodový mierový plán. Stanovuje sa v ňom, že akékoľvek rokovania s Moskvou sa môžu začať až po vrátení všetkých okupovaných území - vrátane anektovaného Krymu - pod správu Ukrajiny a po stiahnutí ruských jednotiek zo všetkých oblastí, ktoré obsadili.

  |  

Magický dátum 29. február: Tri svadby a dvaja novorodenci

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Včerajší deň, 29. február, bol na Liptove naozaj výnimočný. Tri zamilované páry si vybrali tento zvláštny dátum, ktorý sa vyskytuje len raz za štyri roky, za svoj svadobný deň.

Môžu sa tak tešiť na jedinečné výročie, ktoré si budú pripomínať len raz za štyri roky. Okrem svadobnej radosti priniesol 29. február aj dva nové životy. V pôrodnici sa v tento deň narodili dve detičky, dievčatko s mierami 3 400 gramov a 51 centimetrov a chlapček s váhou 2 950 gramov a výškou 50 centimetrov.

„Srdečne blahoželáme mladomanželom k ich svadbe a prajeme im veľa lásky a šťastia na spoločnej ceste životom. Rodičom novorodencov gratulujeme k narodeniu ich detí a prajeme im veľa zdravia a radosti z ich ratolestí," napísalo vedenie mesta Liptovského Mikuláša na sociálnej sieti.

Tento výnimočný deň nám opäť pripomenul, že život je plný krásnych a neopakovateľných momentov. Prajeme všetkým, aby si ich dokázali vážiť a užívať si ich naplno.