Preskočiť na obsah
  |  

Návštevnosť kina Lumiére je porovnateľná s obdobím spred pandémie

BRATISLAVA – Bratislavské kino Lumiére dosahuje mesiac po rekonštrukcii porovnateľnú návštevnosť s obdobím spred pandémie. Svoje kinosály otvorilo 6. februára, najviac divákov videlo filmový hit Chudiatko. Zo slovenských snímok si divácku priazeň získala dráma Vojna policajtov.

TASR o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Simona Nôtová.        

Spresňuje, že vo februári kino premietalo 24 dní a uviedlo 234 predstavení, ktoré navštívilo 8 665 divákov. Priemerná návštevnosť na jedno predstavenie podľa prevádzkovateľov ukazuje, že kino sa z hľadiska diváckej návštevnosti dostalo na predpandemickú úroveň.

„Februárové čísla zodpovedajú výsledkom spred kovidového obdobia, čo je fantastické. Je výborné vidieť v kine známe tváre, ktoré už pred zatvorením patrili k nášmu stabilnému návštevníctvu i celkom nových ľudí, ktorí sa s kinom Lumiére ešte len zoznamujú," hovorí manažérka kina Zita Hosszúová.        

Najnavštevovanejším filmom sa vo februári stala komediálna dráma Chudiatko (2023) gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa s jedenástimi nomináciami na Oscara, za ňou nasleduje víťazný film z vlaňajšieho MFF Cannes Anatómia pádu (2023) režisérky Justine Triet. Rebríček ďalej tvoria historická dráma Nikolaja Arcela Bastard (2023) v hlavnej úlohe s Madsom Mikkelsenom, novinka Wima Wendersa o hľadaní krásy v zdanlivých maličkostiach Dokonalé dni a romantická dráma Woodyho Allena Zásah šťastím (2023).

Najnavštevovanejším slovenským filmom v top 10 sa vo februári stala Vojna policajtov (2024), samostatný debut Rudolfa Biermanna, nakrútený podľa knihy Arpáda Soltésza.        

Kino Lumiére síce aktuálne ponúka plnohodnotný hrací profil a denne uvádza sedem až dvanásť projekcií, jeho rekonštrukcia však nie je kompletne ukončená. Čaká ho umiestnenie strojného zariadenia výťahovej plošiny pre imobilných divákov, ktoré sa v závislosti od dodávky osadí predbežne v júli počas prevádzky kina. Kino pripravuje aj zvukový systém ATMOS do kinosály K1 a nad hlavný vchod kina pribudne nové svetelné označenie s nápisom kina, kompatibilné s jeho videospotom, ktorý diváci poznajú z plátna pred každou projekciou.        

Aktuálne je v kine inštalovaná výstava Portréty fotografa Mira Nôtu, ktorá predstavuje výber osobností zo sveta slovenského filmu. „Vo foyeri je umiestnený aj sklený objekt Protoaparát (2024), spoločné dielo maliara Pala Macha a fotografky Jany Hojstričovej, ktoré sa stalo trvalou súčasťou priestorov kina," dodáva SFÚ.

(tasr)

  |  

Do Prahy priletel Bill Clinton. Bude mať príhovor k výročiu vstupu Česka do NATO

Bývalý americký prezident Bill Clinton pricestoval v sobotu večer do Prahy. V utorok vystúpi na konferencii Naša bezpečnosť v Španielskej sále Pražského hradu, na ktorej si účastníci pripomenú 25. výročie vstupu Česka do NATO.

Clinton bol šéfom Bieleho domu v rokoch 1993 až 2001, keď sa NATO rozšírilo o Poľsko, Maďarsko a Česko. Do Prahy prišiel na pozvanie českého prezidenta Petra Pavla.

Konferenciu Naša bezpečnosť organizuje spolok Jagello 2000 a okrem Clintona na nej vystúpia českí ústavní činitelia alebo bývalý generálny tajomník NATO George Robertson.

Organizátori konferencie pripomenuli, že na začiatku svojho prvého funkčného obdobia Clinton prvýkrát v dejinách načrtol víziu Európy bez konfliktov, nerozdelenú a demokratickú.

Americký exprezident navštívil Prahu niekoľkokrát. Najprv v 70. rokoch ako 24-ročný študent, potom v januári 1994 už ako 42. prezident USA. Clinton vtedy potvrdil, že NATO má záujem sa rozšíriť, a to sa stalo o päť rokov neskôr v roku 1999. Novými členmi sa okrem Česka stalo aj Poľsko a Maďarsko.

Clinton prišiel do Prahy aj v roku 2001 už ako bývalý prezident na pozvanie Václava Havla.

V roku 2011 sa Clinton prišiel s Václavom Havlom rozlúčiť. Spolu s vtedajším britským premiérom a francúzskym prezidentom patril so svojou manželkou a vtedajšou šéfkou americkej diplomacie Hillary Clintonovou medzi najvýznamnejších politikov, ktorí sa zúčastnili na Havlovom pohrebe. Českého prezidenta označil za svojho priateľa, uviedla ČT24.

(tasr, čt24)

  |  

Hamas odhadol škody spôsobené vojnou v Pásme Gazy na 30 miliárd dolárov

Vojna v palestínskom Pásme Gazy spôsobila škody za 30 miliárd dolárov a zničených bolo až 80 percent budov v meste Gaza, oznámil tlačový úrad Hamasu. Celkové škody sú na obytných budovách, ekonomických objektoch a infraštruktúre.

Informácie nebolo možné nezávisle overiť, pripomína agentúra DPA.

(tasr, dpa)

  |  

Kosovo schválilo v štyroch mestách so srbskou väčšinou referendá o odvolaní starostov

Kosovská Ústredná volebná komisia schválila referendá v štyroch mestách so srbskou väčšinou o tom, či majú byť odvolaní ich etnickí albánski starostovia, ktorých vlaňajšie zvolenie vyvolalo napätie medzi Srbskom a Kosovom.

Rozhodnutie komisie bolo odsúhlasené ôsmimi hlasmi, dvaja členovia sa zdržali, uvádza sa v oznámení. Referendá sa uskutočnia 21. apríla.

(tasr, ap)

  |  

Tisíce ľudí v Izraeli demonštrovali proti vláde a za prepustenie rukojemníkov

Tisíce Izraelčanov vyšli v sobotu do ulíc izraelských miest a demonštrovali za prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným palestínskym hnutím Hamas a proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Zhromaždenie rodín rukojemníkov v centre Tel Avivu sa konalo aj pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripadajúceho na predchádzajúci deň. Príhovory počas neho predniesli príbuzní rukojemníčok a obetí násilia Hamasu a mladá žena, ktorú hnutie prepustilo v novembri.

O niekoľko stoviek metrov ďalej demonštrovalo niekoľko tisíc ľudí proti Netanjahuovej vláde a žiadalo urýchlene nové voľby. Polícia ich zastavila blízko sídla ministerstva obrany a zabránila im v zablokovaní mestskej hlavnej cesty, informovali izraelské médiá. Celkovo bolo zatknutých 16 demonštrantov.

Stovky ľudí demonštrovali v sobotu aj pred rezidenciou izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v Jeruzaleme. Takisto žiadali slobodu pre rukojemníkov.

V prístavnom meste Caesarea sa zišiel veľký dav ľudí pred Netanjahuovou súkromnou vilou. Jeden z rečníkov, bývalý generál, adresoval svoje slová premiérovi: "Vaša politika je zameraná len na jedno: zostať pri moci za každú cenu. A vojna dokonale slúži vašim záujmom."

(tasr, dpa)

  |  

Biden: Netanjahu "škodí" Izraelu, lebo nezabraňuje ďalším úmrtiam v Pásme Gazy

Joe Biden je presvedčený, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu "Izraelu viac škodí, než pomáha" tým, ako pristupuje k vojne proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Americký prezident podporil právo Izraela prenasledovať Hamas po útoku jeho militantov zo 7. októbra, ale dodal, že Netanjahu "musí viac dbať na to, aby dôsledkom jeho činov nebola strata nevinných životov".

Bidenov najnovší rozhovor s komentátorom televízie MSNBC Jonathanom Capehartom poukazujú na čoraz napätejší vzťah medzi oboma lídrami.

Biden uviedol, že prípadná izraelská invázia do mesta Rafah v Pásme Gazy, kde sa pred vojnou uchýlilo vyše 1,3 milióna Palestínčanov, je preňho už "červená čiara". Dodal však, že nepreruší dodávku zbraní, ako sú napríklad protiraketové strely pre systém Železná kupola, ktoré chránia izraelských civilistov pred raketovými útokmi v regióne.

Prezident povedal, že je pripravený tento problém predniesť aj priamo v izraelskom parlamente, Knesete, a ísť preto na ďalšiu cestu do Izraela.

Americký líder dúfal, že zaistí dočasné prímerie ešte pred ramadánom, ktorý sa však už začína. Toto je teda nepravdepodobné. Hamas totiž nesúhlasil s dohodou presadzovanou Spojenými štátmi a jeho spojencami. Tá by zastavila boje na približne šesť týždňov, priniesla by prepustene ďalších rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom a tiež prúdenie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Biden spomenul, že v regióne Blízkeho východu je teraz riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Bill Burns a pokúša sa túto dohodu vzkriesiť.

(tasr, ap)