Preskočiť na obsah
  |  

SaS víta pokračovanie na výstavbe nového jadrového bloku

Strana SaS ocenila pokračovanie prípravy na výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Richard Sulík však vyjadril obavy z financovania nového jadrového bloku štátnymi financiami. Podľa neho by mali tento projekt financovať súkromní investori.

Expert za SaS na energetiku Karol Galek zdôraznil, že nový jadrový blok je potrebné postaviť z viacerých dôvodov, či už ide o elektrifikáciu priemyslu, elektromobilitu alebo o nové energeticky náročné investície. Do roku 2050 treba podľa neho tiež rátať s nárastom spotreby elektriny o 17 terawatthodín, čo je o 65 percent viac ako vlani.

Výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach pripravovala od roku 2010 pološtátna firma Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Podľa Sulíka však pracovala v útlmovom režime a hrozilo, že v projekte nového jadrového bloku prepadne posúdenie vplyvu na životné prostredie. To predchádzajúca vláda zmenila. Sulík upozornil, že prípravy aj financovanie projektu bude SaS naďalej sledovať. Podľa neho by sa mal projekt dostať radšej do rúk súkromných investorov ako štátnych firiem.

Projekt bol podľa Sulíka odovzdaný Úradu jadrového dozoru, ktorý ho aktuálne posudzuje.

(tasr)

  |  

Voice of Europe, RIA Novosti, Rosijskaja Gazeta, Izvestija

Voice of Europe, RIA Novosti, Rosijskaja Gazeta, Izvestija. Štyri ruské médiá pridala Európska únia na zoznam sankcionovaných právnických osôb.

Ako prvý o tom informoval reportér Rádia Slobodná Európa Rikard Jozwiak.

„Veľvyslanci EÚ sa práve dohodli na celoeurópskom zákaze vysielania médií Voice of Europe, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta,“ napísal na svojom účte na sieti X.

(x, ukrajinska pravda)

  |  

Rusko na jar 2022 nechcelo uzavrieť s Ukrajinou mier, chcelo kapituláciu, vyhlásil bývalý tajomník poľského prezidenta

Rusko na jar 2022 nechcelo uzavrieť s Ukrajinou mier, chcelo kapituláciu, vyhlásil bývalý tajomník poľského prezidenta Jakub Kumoch v rozhovore pre portál Polska Times. Ten sprevádzal ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Rusmi v Bielorusku a Turecku.

Myšlienka na mierové rokovania prišla zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, „čiže zo strany Rusov“, uviedol Kumoch, ktorý mal na žiadosť ukrajinskej strany na starosti prepravu Ukrajincov na vyjednávania.

Moskva podľa neho však vyjednávať nechcela a pravdepodobne mala v úmysle len odovzdať Ukrajincom podmienky kapitulácie. Zároveň Rusi počas rozhovorov zrejme sondovali, v akej nálade sú Ukrajinci.

Stretnutie v Bielorusku bolo na úplnom začiatku vojny 28. februára 2022, pričom po nočných pokusoch Rusov o útok na veľké mesta boli ruské tanky zničené.

Začiatkom marca 2022 Poľsko dostalo od Ukrajiny žiadosť o prepravu delegácie do Turecka, zhruba v polovici marca Ukrajinci povedali, že dostali návrh mierovej dohody, povedal Kumoch, ktorý je dnes poľským veľvyslancom v Číne.

Dokument bol podľa neho očividne pripravený pred ruskou inváziou. Okrem iného žiadal uznanie ruskej anexie Krymu, nezávislosť východných oblastí Ukrajiny, obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, trvalú neutralitu, celý zoznam zákonov, ktoré má Ukrajina zmeniť, vrátane ústavy.

„Uznajte Krym, uznajte Donbas, zredukujte armádu, zaveďte ruštinu, možno už na vás nezaútočíme,“ opísal Kumoch ruské podmienky. Ide o úplne iné veci, ako sa nedávno objavili v časopise Foreign Affairs, dodal.

„Som veľvyslancom v Číne a viem, čo tu hovorí ruská diplomacia. A hovorí: ‚Naozaj chceme mier, v roku 2022 sme boli krôčik od jeho uzavretia, no potom Zelenskyj pod vplyvom Západu zmenil názor a od takmer uzavretej dohody odstúpil‘,“ povedal Kumoch.

Na otázku, či to znamená, že rusko-ukrajinské rozhovory sú nemožné, odpovedal: „Myslím si, že odpoveď je jednoduchá: kľúče k mieru nie sú v Kyjeve, ale v Moskve.“

(polska times, i.pl, sita)

  |  

Ukrajinskí poslanci naliehajú na Biely dom, aby zrušil zákaz použitia zbraní dlhého dosahu proti Rusku

Ukrajinskí poslanci naliehajú na Biely dom, aby zrušil zákaz použitia zbraní dlhého dosahu proti Rusku. Skupina delegátov Verchovnej rady sa snaží presvedčiť kongresmanov, aby sa postavili za vojnové úsilie Kyjeva, ktorý chce zasiahnuť vojenské sklady v Rusku.

Ukrajinskí predstavitelia podľa svojich vyjadrení celé týždne sledovali, ako sa Rusi zhromažďujú pri ukrajinských hraniciach, pričom nemohli použiť zbrane dodané Spojenými štátmi na preventívny úder.

„Hlavným problémom je v súčasnosti politika Bieleho domu, ktorá obmedzuje našu schopnosť zasiahnuť vojenské ciele vo vnútri Ruska,“ povedal v utorok počas návštevy Washingtonu Davyd Arachamia, predseda frakcie vládnucej strany Sluha ľudu v ukrajinskom parlamente.

„Videli sme, že ich armáda sedí jeden alebo dva kilometre od hraníc vo vnútri Ruska a my sme s tým nemohli nič urobiť,“ povedala v samostatnom rozhovore Oleksandra Ustinovová, šéfka osobitnej ukrajinskej parlamentnej komisie pre zbrane a muníciu.

Dvaja anonymní americkí predstavitelia pre denník Politico potvrdili, že politika Bidenovej administratívy sa nezmenila. „Pomoc je určená na obranu, a nie na útočné operácie na ruskom území,“ povedal jeden z úradníkov.

(politico, ukrajinska pravda)

  |  

Posun v prípade vraždy v byte na Luníku IX. Košický súd odsúdil ženu na 14 rokov

KOŠICE - V prípade vraždy muža, ktorá sa stala vlani v októbri v jednom z bytov na košickom sídlisku Luník IX, mestský súd v stredu odsúdil na 14-ročné väzenie Alžbetu H. Obžalovaná sa priznala k skutku, keď svojho druha bodla do hrude kuchynským nožom, následkom čoho zakrátko zomrel.

Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaná sa vzdala práva podať odvolanie. Prokurátorka sa k vyhlásenému rozsudku nevyjadrila.

Košický súd uznal 27-ročnú ženu vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy. Na výkon trestu jej určil ústav so stredným stupňom stráženia, uložil jej aj dvojročný ochranný dohľad a povinnosť zaplatiť trom deťom nebohého po 17 500 eur ako nemajetkovú ujmu.

Dolná hranica trestnej sadzby pri danom trestnom čine je 20 rokov, stanovený trest pod touto hranicou súd zdôvodnil tým, že Alžbeta H. dosiaľ nebola odsúdená, viedla riadny život, priznala sa polícii a uznala pred súdom vinu.

Vražde predchádzala hádka dvojice. Odsúdená vypovedala, že so svojím 40-ročným druhom žila osem rokov. K činu ju podľa nej doviedlo to, že muž konzumoval alkohol a užíval drogy.

(tasr, kol)

  |  

Vláda schválila finančnú injekciu pre hornú Nitru, zachráni aj pavilón opíc v Bojniciach

HANDLOVÁ – Na konkrétne verejnoprospešné projekty, ktoré majú zlepšiť životné podmienky v mestách a obciach okresov Prievidza a Partizánske, vláda vyčlení 1 971 207 eur, pričom 230-tisíc eur poskytne aj na opravu havarijného stavu budovy pavilónu opíc v zoologickej záhrade v Bojniciach.

Ďalšie desiatky miliónov alokuje v súvislosti s Akčným plánom transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Kabinet opatrenia schválil na stredajšom výjazdovom rokovaní v Handlovej.
        

[link url = https://standard.sk/658695/smutna-sprava-pre-vsetkych-trencanov-z-mieroveho-namestia-zmizla-lipa]
        
Jedným z hlavných bodov programu bola téma ekonomicko-sociálnej situácie v okresoch Prievidza a Partizánske v kontexte s aktualizáciou Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Kabinet schválil na rok 2024 v súvislosti s podporou útlmu a likvidácie následkov ťažby a zatváraním ťažobných polí uvoľnenie prostriedkov vo výške 5 447 518 eur.

Ďalšie desiatky miliónov eur budú na tento účel alokované v rozpočte Ministerstva hospodárstva SR na roky 2025 až 2027, na rok 2025 vo výške 14 833 235 eur, na rok 2026 vo výške 12 946 559 eur a na rok 2027 vo výške 9 993 363 eur.

[link url = https://standard.sk/659516/vodici-pripravte-sa-policajne-cvicenie-si-vyziada-dopravne-obmedzenia]
        
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR má tiež za úlohu dokončiť do konca aktuálneho roka začaté rokovania s potenciálnymi investormi v regióne, ktorých prevádzky majú vytvoriť vyše 700 nových pracovných miest.
        
Úlohou pre MIRRI je aj zabezpečiť vyhlásenie výzvy na financovanie strategického projektu Hornonitrianske centrum vzdelania v Prievidzi a projektu Hviezdne vzdelávacie centrum v Partizánskom v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu, opatrenie na podporu neformálneho vzdelávania.

Spomedzi opatrení, ktoré sa týkajú dopravnej infraštruktúry, vláda uložila ministerstvu dopravy úlohu zabezpečiť do konca júla 2026 projektovú prípravu rekonštrukcie úseku cesty I/9 prechádzajúceho intravilánom mesta Handlová, rovnako tak do roku 2028 zabezpečiť projektovú prípravu a realizáciu rekonštrukcie cesty I/9 v úsekoch Dérerov mlyn (hranice Banskobystrického samosprávneho kraja a Trenčianskeho samosprávneho kraja) po mesto Handlová a v úseku Nováky – Dolné Vestenice – Pravotice tak, aby spĺňali parametre cesty I. triedy.

Na transformáciu regiónu horná Nitra je vyčlenených viac ako 225 miliónov eur. Z toho 120 miliónov je už v aktuálnych výzvach a zvyšných 85 miliónov eur bude určených v rámci výziev ešte tento rok. Vyhlásil to v stredu minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD) po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej.

[link url =https://standard.sk/658716/modre-autobusy-stali-kraj-34-milionov-eur-vyuzivame-ich-coraz-castejsie ]
        
„Okrem peňazí, ktoré sú pripravené na Fond spravodlivej transformácie, bolo určených pre Trenčiansky samosprávny kraj ďalších viac ako 135 miliónov eur na výzvy, teda sú to všetko eurofondové peniaze, o ktorých bude Trenčiansky samosprávny kraj rozhodovať s mestami a obcami sám," uviedol Raši.
        
Vyhlásil, že ďalších viac ako 25 miliónov eur pôjde do Trenčianskeho kraja na tzv. udržateľný mestský rozvoj. Financie budú podľa neho použité iba na tie projekty, o ktorých sa sami rozhodnú, že sú pre kraj a celý región dobré.

[link url = https://standard.sk/657773/kreativny-institut-trencin-dostane-od-zupy-statisicovu-dotaciu]
        
Následne predstavil pripravované výzvy, ktoré sú v objeme viac ako 85 miliónov eur. Ide o národný projekt štátneho priemyselného parku Handlová, o ktorý žiadal samotný región. Ďalej tiež projekt odpadového hospodárstva v Nitre, ktorý pripravujú mestá a obce hornej Nitry. Vyčlenených je naň desať miliónov eur.
        
„Sú to aj spomínané vodíkové autobusy. Potom je to projekt, ktorý sa už realizuje, a to projekt na preškolenie viac ako 840 zamestnancov tak, aby boli po zmenách, ktoré nastávajú, schopní sa umiestniť na trhu práce," objasnil Raši s tým, že je naň vyčlenených 15 miliónov eur.

[link url = https://standard.sk/656641/v-trencine-otvoria-oblubeny-lacny-obchod-nakupite-v-nom-za-par-eur]
        
Už vyhlásené výzvy sú podľa jeho slov určené na podporu komplexného stredného odborného vzdelávania, ako aj na podporu verejnej osobnej dopravy s nulovými emisiami. Taktiež ide aj o podporu pre veľké podniky či podporu pre obnoviteľné zdroje energií.
        
„Vláda tieto výzvy a peniaze pripravovala spolu s mestami, obcami, Trenčianskym samosprávnym krajom, Hornonitrianskymi baňami, podnikateľmi, ale aj združeniami a občanmi, ktorí v tomto regióne žijú," uzavrel Raši.

(tasr)