Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Horehronskom múzeu odhalia prípad 90 rokov starej vraždy Otílie Vranskej

BREZNO - Horehronské múzeum v Brezne pripravuje 22. mája o 17.00 h stretnutie s riaditeľom Múzea Polície Českej republiky Radkom Galašom.

Ten návštevníkom odhalí prípad dávnej vraždy Breznianky. Vyšetrovatelia ho riešili 90 rokov. TASR o tom informovala Martina Ťažká z Horehronského múzea.

Ide o prípad brutálnej vraždy Otílie Vranskej, ktorý patrí k najznámejším prípadom československej kriminalistiky a dlhé roky zamestnával viaceré generácie vyšetrovateľov.

V Banskej Bystrici vyrastie nová nemocnica. Zmluva s jej zhotoviteľom je už podpísaná

Mohlo by Vás zaujímať V Banskej Bystrici vyrastie nová nemocnica. Zmluva s jej zhotoviteľom je už podpísaná

Nielen oni, ale aj spisovatelia a publicisti sa celé roky pokúšali odhaliť páchateľa ohavného skutku, ktorý sa odohral v roku 1933 v Prahe. Galaš v prednáške predstaví výsledok práce historikov Múzea Polície ČR a vyšetrovateľov, ktorí si vytrvalo kládli otázky kde, kedy, kto, ako a čím.

"Pri získavaní informácií o tejto žene narodenej v Brezne prispelo svojou troškou do mlyna aj Horehronské múzeum," dodala Ťažká s tým, že podujatie Odhalenie nie je vhodné pre mládež do 15 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Frankfurte sa začal súdny proces s údajnými členmi Hnutia ríšskych občanov

Vo Frankfurte sa začal súdny proces s údajnými členmi Hnutia ríšskych občanov, ktorých obvinili z členstva v teroristickej skupine alebo jej podpory. Podľa žaloby sa podieľali na príprave štátneho prevratu v Nemecku.

Pojednávanie malo pôvodne začať o 09.30, napokon sa začalo o zhruba 45 minút neskôr. Podľa hovorcu Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte právnici potrebovali hovoriť so svojimi klientmi.

Hnutie ríšskych občanov popiera legitimitu moderného nemeckého štátu a tvrdí, že bol zriadený víťaznými spojeneckými mocnosťami po druhej svetovej vojne. Podľa odhadu nemeckej kontrarozviedky malo hnutie v roku 2022 približne 23-tisíc prívržencov.

Pred frankfurtský súd sa postaví jeho deväť údajných členov – sedem mužov a dve ženy – vrátane bývalej poslankyne AfD Birgit Malsackovej-Winkemannovej a nemeckého aristokrata a podnikateľa Henricha XIII. Reussa, ktorý bol údajne hlavnou postavou hnutia.

Ide o jeden z troch súdnych procesov proti Ríšskym občanom. Koncom apríla sa v Stuttgarte začalo pojednávanie s členmi vojenského krídla, zatiaľ čo konanie proti menej významným údajným členom sa začne 18. júna v Mníchove.

Osoby napojené na Ríšskych občanov údajne zosnovali plány pre ozbrojenú skupinu s cieľom vtrhnúť do Spolkového snemu v Berlíne a zadržať tamojších poslancov. Celé sa to malo odohrať v takzvaný „Deň X“.

Podľa prokuratúry boli títo sprisahanci presvedčení, že Nemecko je riadené zo zákulisia hlbokým štátom (deep state). V rámci svojich sprisahaneckých plánov zvrhnutia režimu diskutovali o rozličných možnostiach spustenia prevratu, jedným zo zvažovaných signálov mala byť aj smrť britskej kráľovnej Alžbety II.

Žaloba ďalej tvrdí, že členovia hnutia sa už vopred dohodli na svojich úlohách v prípadnej poprevratovej vláde, na jej čele mal stáť spomínaný Heinrich XIII. Reuss, pričom Malsacková-Winkermannová mala viesť ministerstvo spravodlivosti.

(dpa, tasr)

Minúta  |  

Ministri členských krajín EÚ schválili prelomový zákon o umelej inteligencii

Ministri členských krajín EÚ schválili prelomový zákon o umelej inteligencii. Hlavným cieľom rokovaní ministrov bolo určiť orientačnú debatu o ucelenom uplatňovaní nedávno prijatej legislatívy v digitálnej oblasti a schváliť závery o budúcnosti digitálnej politiky EÚ. Počas pracovného obeda budú ministri diskutovať o podpore digitálnych zručností s cieľom podporiť inklúziu.

Prelomový zákon o UI má za cieľ harmonizovať pravidlá o UI. Nová legislatíva sa riadi prístupom založenom na riziku, čo znamená, že čím vyššie je riziko spôsobenia škody pri využití UI, tým prísnejšie sú pravidlá.

Ide o prvý zákon tohto druhu na svete a EÚ ním môže stanoviť globálny štandard pre reguláciu UI.

Cieľom nového zákona je podporiť rozvoj a používanie bezpečných a dôveryhodných systémov UI na jednotnom trhu EÚ súkromnými aj verejnými subjektmi. Zameriava sa aj na zabezpečenie dodržiavania základných práv občanov EÚ a stimuláciu investícií a inovácií v oblasti UI v Európe.

Uvedený zákon sa vzťahuje iba na oblasti v rámci práva EÚ, poskytuje však určité výnimky, napríklad pre systémy používané výlučne na vojenské a obranné účely alebo na výskumné účely.

Zákon kategorizuje rôzne typy UI podľa rizika. Na systémy UI, ktoré predstavujú obmedzené riziko, by sa vzťahovali mierne povinnosti týkajúce sa transparentnosti, zatiaľ čo systémy UI s vysokým rizikom by boli povolené, ale podliehali by súboru požiadaviek a povinností na získanie prístupu na trh EÚ.

Systémy UI, ako je kognitívna behaviorálna manipulácia a sociálne hodnotenie budú v EÚ zakázané, pretože predstavujú neprijateľné riziko.

Zákon zakazuje aj používanie UI na prediktívne policajné práce založené na profilovaní a systémoch, ktoré využívajú biometrické údaje na kategorizáciu ľudí podľa špecifických kategórií, ako je rasa, náboženstvo alebo sexuálna orientácia.

Na zabezpečenie riadneho presadzovania tohto zákona bude zriadených niekoľko riadiacich orgánov: Úrad pre UI v rámci Európskej komisie na presadzovanie spoločných pravidiel v celej EÚ; vedecký panel nezávislých odborníkov na podporu činností v oblasti presadzovania práva; Rada pre UI so zástupcami členských štátov ako poradný orgán eurokomisie a členských štátov; poradné fórum pre zainteresované strany na poskytovanie technických odborných znalostí Rade pre UI a eurokomisii.

Pokuty za porušenie zákona o UI sa stanovujú ako percento z celkového ročného obratu spoločnosti, ktorá porušila pravidlá, v predchádzajúcom finančnom roku alebo ako vopred určená suma podľa toho, ktorá z nich je vyššia. Malé a stredné podniky a začínajúce podniky podliehajú primeraným správnym pokutám.

Po podpísaní zákona predsedami Európskeho parlamentu a Rady EÚ bude legislatívny akt v najbližších dňoch zverejnený v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť dvadsať dní po tomto dátume. Nové nariadenie sa začne uplatňovať dva roky po nadobudnutí účinnosti.

(tasr,

Minúta  |  

Ruský súd odsúdil fyzika Anatolija Maslova na 14 rokov odňatia slobody za vlastizradu

Ruský súd odsúdil fyzika Anatolija Maslova na 14 rokov odňatia slobody za vlastizradu, ktorej sa mal dopustiť zdieľaním informácií súvisiacich s ruským programom hypersonických rakiet s Nemeckom.

Maslov (77) z Novosibirska bude umiestnený vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Prokuratúra pre vedca žiadala 17 rokov väzenia.

Maslov bol výskumníkom v Ústave teoretickej a aplikovanej mechaniky sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied so sídlom v Novosibirsku. Zadržaný bol v júli 2022.

Krátko po Maslovovi bol vzatý do väzby aj riaditeľ Ústavu teoretickej a aplikovanej mechaniky, 57-ročný Alexander Šipľuk, ktorého obvinili, že počas vedeckej konferencie v roku 2017 odovzdal Číne dokumenty, ktoré obsahovali utajované materiály. Šipľuk však trval na tom, že dané informácie sú verejne dostupné.

Šipľuk sa profesionálne sústredil najmä na vývoj metód pre aerofyzikálny výskum a aerodynamiku hypersonických lietadiel, teda strojov lietajúcich rýchlosťou päťkrát vyššou ako rýchlosť zvuku.

Po zatknutí Maslova a jeho kolegov z ústavu vedci podpísali kolektívnu petíciu požadujúcu prepustenie zadržaných.

Podľa Maslovovho syna má fyzik problémy so srdcom a v moskovskej vyšetrovacej väznici Lefortovo je mu poskytovaná nedostatočná lekárska starostlivosť. Vo februári 2024 utrpel vo väzbe infarkt.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

V Paríži sa začal proces s troma poprednými predstaviteľmi sýrskeho režimu

V Paríži sa začal proces s troma poprednými predstaviteľmi sýrskeho režimu obžalovanými zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Proces potrvá do piatka a koná sa v ich neprítomnosti.

Traja sýrski funkcionári sú údajne zodpovední za smrť dvoch francúzskych občanov sýrskeho pôvodu, Mazzena Dabbagha a jeho syna Patricka, zatknutých v Damasku v roku 2013.

V čase zatknutia vtedy 20-ročný Patrick študoval umenie a humanitné vedy na univerzite v Damasku. Jeho otec pracoval ako poradca pre vzdelávanie na francúzskej strednej škole v Damasku.

Oboch zadržali v novembri 2013 muži, ktorí tvrdili, že patria k tajnej službe sýrskych vzdušných síl. Svedkovia uviedli, že oboch previezli do záchytného centra na vojenskom letisku v damaskej štvrti Mazza, kde ich údajne mučili.

Ani jeden z nich sa pritom nezapojil do protivládnych protestov. Obaja boli vyhlásení za mŕtvych v roku 2018.

„Po prvý raz od vypuknutia revolúcie v Sýrii v marci 2011 sa budú francúzske súdy zaoberať zločinmi spáchanými sýrskymi úradmi a budú súdiť najvyššie postavených predstaviteľov,“ uviedla Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH).

Obžalovanými sú bývalý šéf národného bezpečnostného úradu Alí Mamlúk, šéf tajnej služby sýrskeho letectva generálmajor Džamíl Hasan a niekdajší šéf vyšetrovateľov vzdušných síl Abd as-Salám Mahmúd.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Západ, aby sa viac zapojil do konfliktu na Ukrajine z dôvodu nepriaznivej situácie na fronte

Zelenskyj žiada Západ, aby sa viac zapojil do konfliktu na Ukrajine z dôvodu nepriaznivej situácie na fronte. Na brífingu v Moskve to v utorok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov tiež prišiel s tvrdením, že Kyjev si uvedomuje, že ani rastúce zásoby zbraní a munície nebudú môcť zmeniť dynamiku na bojiskách Ukrajiny.

Na margo účasti Číny na konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku Peskov uviedol, že neprispeje k efektivite tohto podujatia.

"Túto konferenciu z nášho pohľadu možno len ťažko považovať za nejaký seriózny pokus nájsť cesty k urovnaniu", a to vzhľadom na zostavu pozvaných účastníkov. Objasnil, že diskutovať bez Ruska o otázkach, ktoré sa ho týkajú, "je úplne beznádejné" a "bez vyhliadky na dosiahnutie aspoň nejakého hmatateľného výsledku".

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.